Po odstúpení bývalého guvernéra Romneyho z volebnej súťaže zostáva senátorovi McCainovi v republikánskom tábore už iba jeden vážny protivník: jeho povesť medzi evanjelikálnymi voličmi a konzervatívnou základňou strany. Dôvodov jeho naštrbenej povesti u týchto vplyvných členov strany je viacero:
McCainove liberálnejšie postoje k prisťahovalcom, jeho hlasovanie proti zníženiu daní, jeho postoje k manželstvám homosexuálov a k výskumu v oblasti kmeňových buniek, jeho podpora zákonov, obmedzujúcich možnosti darov pre politické strany, postoje ku globálnemu otepľovaniu a vôbec jeho blízka spolupráca s niektorými členmi z demokratickej strany. Povedané inak, McCainovou slabinou v očiach konzervatívcov a kresťanskej pravice je to, čo mu zároveň získava podporu u iných skupín voličov. A tiež u amerických médií, ktoré sú voči McCainovi tradične naladené lepšie ako voči iným kandidátom.
Kritiku McCaina sprava je ľahké odmietnuť ako ideologickú zaslepenosť – ľahké, ale nedostatočné. Politické strany v Amerike sú síce voľnejšie zoskupenia ako v Európe, no aj americké strany sa združujú okolo ideí a hodnôt. Republikáni zastávajú vo všeobecnosti konzervatívnejšie hodnoty, demokrati liberálnejšie. McCain, podobne ako jeho nedávny vyzývateľ, bývalý starosta New Yorku Rudy Guliani, síce pripomína, že republikánska strana by mala byť „veľkým stanom“, pod ktorý sa vojde veľa ľudí s rôznymi názormi, aj veľké stany však mávajú svoje hranice. Kritika na McCainovu adresu je v princípe možná, a ak odráža pocity relatívne najsilnejšej skupiny vnútri republikánskej strany, je to pre senátora a prezidentského vyzývateľa za republikánov o dôvod viac snažiť sa nájsť s nimi spoločnú reč. Na porovnanie, aj Barack Obama, McCainov možný protikandidát za demokratov, má silný apel u republikánskych voličov, no zároveň dôsledne zastáva pozície svojej, teda demokratickej strany.
McCainove šance na nápravu povesti medzi konzervatívcami však nie sú zlé, a to z viacerých príčin. Senátor už v minulosti niektoré svoje postoje zmenil. Hlasoval síce proti zníženiu daní prezidenta Busha, dnes je však za to, aby bolo zníženie presadené natrvalo. Takisto v prisťahovaleckej politike je teraz za trochu prísnejší postup, a podporuje posilnenie kontroly na hraniciach predtým, ako by nelegálni prisťahovalci dostali amnestiu. Pre viacerých konzervatívcov je to málo, je to však presne tá pozícia, ktorú zastáva aj prezident Bush. Práve prezident je ďalším dôvodom, prečo nie sú McCainove šance zlé: zatiaľ čo pred ôsmimi rokmi obaja bojovali o republikánsku nomináciu, dnes prezident McCaina ako republikánskeho kandidáta v jeho súboji podporí, a to napriek McCainovej častej kritike Bieleho domu. Najsilnejším dôvodom je však McCainov životný príbeh: vojnový pilot, zostrelený nad Vietnamom a väznený tri roky v komunistickom vojenskom tábore, muž, ktorý mal za sebou vyše dvadsať rokov služby v americkom námorníctve predtým, ako vstúpil do politiky. McCain síce kritizoval dnešnú vládu a jej členov za spôsob, akým postupovali v Iraku po tom, čo porazili Saddáma Husajna, jeho skúsenosti v bezpečnostnej politike sú však neodškriepiteľné, a Amerika je od 11. septembra 2001 stále vo vojne s al-Káidou a islamským terorizmom. Na toto mnohí konzervatívci počujú.
Ešte jedno porovnanie McCaina s Obamom: oboch podporujú rôzne skupiny voličov vrátane nezávislých. Obama však nemá na svojom konte také ostré výroky ako McCain, ktorý označil populárnych televíznych kazateľov Jerryho Falwella a Pata Robertsona za „agentov netolerancie“. Toto, spolu s jeho výbušnou povahou, naopak McCainove šance u konzervatívcov znižuje. Ich podpora bude v prezidentských voľbách kľúčová najmä vzhľadom na volebnú účasť. V primárkach na strane demokratov hlasoval doteraz rekordný počet ľudí, najmä vďaka fascinujúcemu súboju medzi Hillary Clintonovou a Barackom Obamom. Na republikánske primárky chodí zatiaľ výrazne menej ľudí. Ak sa McCainovi nepodarí to, čo sa podarilo Georgeovi W. Bushovi – teda zmobilizovať konzervatívcov a evanjelikálov do volebnej účasti – jeho šance stať sa 44. americkým prezidentom nebudú veľké.
McCainove liberálnejšie postoje k prisťahovalcom, jeho hlasovanie proti zníženiu daní, jeho postoje k manželstvám homosexuálov a k výskumu v oblasti kmeňových buniek, jeho podpora zákonov, obmedzujúcich možnosti darov pre politické strany, postoje ku globálnemu otepľovaniu a vôbec jeho blízka spolupráca s niektorými členmi z demokratickej strany. Povedané inak, McCainovou slabinou v očiach konzervatívcov a kresťanskej pravice je to, čo mu zároveň získava podporu u iných skupín voličov. A tiež u amerických médií, ktoré sú voči McCainovi tradične naladené lepšie ako voči iným kandidátom.
Kritiku McCaina sprava je ľahké odmietnuť ako ideologickú zaslepenosť – ľahké, ale nedostatočné. Politické strany v Amerike sú síce voľnejšie zoskupenia ako v Európe, no aj americké strany sa združujú okolo ideí a hodnôt. Republikáni zastávajú vo všeobecnosti konzervatívnejšie hodnoty, demokrati liberálnejšie. McCain, podobne ako jeho nedávny vyzývateľ, bývalý starosta New Yorku Rudy Guliani, síce pripomína, že republikánska strana by mala byť „veľkým stanom“, pod ktorý sa vojde veľa ľudí s rôznymi názormi, aj veľké stany však mávajú svoje hranice. Kritika na McCainovu adresu je v princípe možná, a ak odráža pocity relatívne najsilnejšej skupiny vnútri republikánskej strany, je to pre senátora a prezidentského vyzývateľa za republikánov o dôvod viac snažiť sa nájsť s nimi spoločnú reč. Na porovnanie, aj Barack Obama, McCainov možný protikandidát za demokratov, má silný apel u republikánskych voličov, no zároveň dôsledne zastáva pozície svojej, teda demokratickej strany.
McCainove šance na nápravu povesti medzi konzervatívcami však nie sú zlé, a to z viacerých príčin. Senátor už v minulosti niektoré svoje postoje zmenil. Hlasoval síce proti zníženiu daní prezidenta Busha, dnes je však za to, aby bolo zníženie presadené natrvalo. Takisto v prisťahovaleckej politike je teraz za trochu prísnejší postup, a podporuje posilnenie kontroly na hraniciach predtým, ako by nelegálni prisťahovalci dostali amnestiu. Pre viacerých konzervatívcov je to málo, je to však presne tá pozícia, ktorú zastáva aj prezident Bush. Práve prezident je ďalším dôvodom, prečo nie sú McCainove šance zlé: zatiaľ čo pred ôsmimi rokmi obaja bojovali o republikánsku nomináciu, dnes prezident McCaina ako republikánskeho kandidáta v jeho súboji podporí, a to napriek McCainovej častej kritike Bieleho domu. Najsilnejším dôvodom je však McCainov životný príbeh: vojnový pilot, zostrelený nad Vietnamom a väznený tri roky v komunistickom vojenskom tábore, muž, ktorý mal za sebou vyše dvadsať rokov služby v americkom námorníctve predtým, ako vstúpil do politiky. McCain síce kritizoval dnešnú vládu a jej členov za spôsob, akým postupovali v Iraku po tom, čo porazili Saddáma Husajna, jeho skúsenosti v bezpečnostnej politike sú však neodškriepiteľné, a Amerika je od 11. septembra 2001 stále vo vojne s al-Káidou a islamským terorizmom. Na toto mnohí konzervatívci počujú.
Ešte jedno porovnanie McCaina s Obamom: oboch podporujú rôzne skupiny voličov vrátane nezávislých. Obama však nemá na svojom konte také ostré výroky ako McCain, ktorý označil populárnych televíznych kazateľov Jerryho Falwella a Pata Robertsona za „agentov netolerancie“. Toto, spolu s jeho výbušnou povahou, naopak McCainove šance u konzervatívcov znižuje. Ich podpora bude v prezidentských voľbách kľúčová najmä vzhľadom na volebnú účasť. V primárkach na strane demokratov hlasoval doteraz rekordný počet ľudí, najmä vďaka fascinujúcemu súboju medzi Hillary Clintonovou a Barackom Obamom. Na republikánske primárky chodí zatiaľ výrazne menej ľudí. Ak sa McCainovi nepodarí to, čo sa podarilo Georgeovi W. Bushovi – teda zmobilizovať konzervatívcov a evanjelikálov do volebnej účasti – jeho šance stať sa 44. americkým prezidentom nebudú veľké.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.