Barack Obama verzus Hillary Clinton, tak vyzerá na povrchu hlavný súboj v tábore demokratov, z ktorého vyjde jeden z dvoch prezidentských nominantov. Za hlavnými postavami sa však skrývajú celé štáby s volebnými stratégmi, ktorí rozhodujú napríklad o tom, či sa bude Hillary Clinton tváriť viac matersky alebo viac agresívne.
Fakt, že Obama vedie s navonok najlepšie fungujúcou mašinériou Hillary Clintonovej i po „superutorku“ vyrovnaný súboj, je už sám osebe veľkým úspechom. A neveľkým úspechom muža menom Mark Penn, ktorý z úzadia určuje stratégiu Clintonovcov. Mark Penn je vo vyhrávaní kampaní majstrom: v roku 1996 pomáhal k znovuzvoleniu Billa Clintona za prezidenta, aj s jeho pomocou vyhral Tony Blair tretie voľby po sebe, jeho služby využil v minulosti tiež pre svoje znovuzvolenie Silvio Berlusconi a v roku 1981 aj vtedajší izraelský premiér Menachem Begin, ktorému sa podarilo opäť zvíťaziť.
Obama, ktorému je jasné, kto oproti nemu stojí, sa proti možným útokom pod pás preventívne obrnil: vo svojej autobiografii radšej sám priznal, že ako teeneger užíval hašiš a kokaín a len zázrakom sa vyhol biednemu osudu, aký postihol veľa jeho černošských vrstovníkov. Pennov tím však túto tému nenápadným spôsobom vracal do hry. Sám Penn v jednej relácii zdanlivo veľkodušne oznámil, že „tú celú tému okolo užívania kokaínu nebudeme vyťahovať“. Stratégia Clintonovcov je zrejmá: získať na svoju stranu dve veľké voličské skupiny, ženy a Hispáncov.
Keďže Penn dobre vie, že podľa prieskumov si väčšina Hispáncov neželá černošského prezidenta, Bill aj Hillary Clintonovci sa pokúšali ho vo svojich prejavoch – opäť subtílne a nenápadne – vykresliť ako kandidáta Afroameričanov. Alebo v letákoch určeným ženám pripomína Clintonovej tím hlasovania Obamu ako poslanca v Illionoise, ktorý nehlasoval jednoznačne za právo žien na interrupciu.
Mark Penn chce byť pre Clintonovú tým, kým bol pre Georgea Busha Karl Rove. Penna aj Rova spája jedno: veria, že pomocou negatívnej kampane, o ktorej si bežný Američan myslí, že naň nijako nepôsobí, sa vyhrávajú voľby. Súčasná kampaň v primárkach však zatiaľ nie je zďaleka taká špinavá ako bývala v minulosti. Napríklad v roku 2000, keď v Južnej Karolíne porazil George Bush v republikánskych primárkach Johna McCaina. Bush zvrátil veľký McCainov náskok v poslednej chvíli a nastúpil svoju víťaznú cestu do Bieleho domu. Spätne sa dá len špekulovať, nakoľko sa tento obrat podaril aj vďaka takým praktikám, akou bol údajný telefonický prieskum preferencií. V ňom sa pred voľbami anonymní anketári pýtali obyvateľov Južnej Karolíny, či by hlasovali za Johna McCaina aj vtedy, keby vedeli, že je otcom nemanželského černošského dieťaťa. Anketa prebiehala v čase, keď McCain vystupoval spolu so svojou adoptovanou dcérkou Bridget z Bangladéša. Prirodzene, legendami opradený Karl Rove sa vtedy od takéhoto očierňovania McCaina dištancoval...
Fakt, že Obama vedie s navonok najlepšie fungujúcou mašinériou Hillary Clintonovej i po „superutorku“ vyrovnaný súboj, je už sám osebe veľkým úspechom. A neveľkým úspechom muža menom Mark Penn, ktorý z úzadia určuje stratégiu Clintonovcov. Mark Penn je vo vyhrávaní kampaní majstrom: v roku 1996 pomáhal k znovuzvoleniu Billa Clintona za prezidenta, aj s jeho pomocou vyhral Tony Blair tretie voľby po sebe, jeho služby využil v minulosti tiež pre svoje znovuzvolenie Silvio Berlusconi a v roku 1981 aj vtedajší izraelský premiér Menachem Begin, ktorému sa podarilo opäť zvíťaziť.
Obama, ktorému je jasné, kto oproti nemu stojí, sa proti možným útokom pod pás preventívne obrnil: vo svojej autobiografii radšej sám priznal, že ako teeneger užíval hašiš a kokaín a len zázrakom sa vyhol biednemu osudu, aký postihol veľa jeho černošských vrstovníkov. Pennov tím však túto tému nenápadným spôsobom vracal do hry. Sám Penn v jednej relácii zdanlivo veľkodušne oznámil, že „tú celú tému okolo užívania kokaínu nebudeme vyťahovať“. Stratégia Clintonovcov je zrejmá: získať na svoju stranu dve veľké voličské skupiny, ženy a Hispáncov.
Keďže Penn dobre vie, že podľa prieskumov si väčšina Hispáncov neželá černošského prezidenta, Bill aj Hillary Clintonovci sa pokúšali ho vo svojich prejavoch – opäť subtílne a nenápadne – vykresliť ako kandidáta Afroameričanov. Alebo v letákoch určeným ženám pripomína Clintonovej tím hlasovania Obamu ako poslanca v Illionoise, ktorý nehlasoval jednoznačne za právo žien na interrupciu.
Mark Penn chce byť pre Clintonovú tým, kým bol pre Georgea Busha Karl Rove. Penna aj Rova spája jedno: veria, že pomocou negatívnej kampane, o ktorej si bežný Američan myslí, že naň nijako nepôsobí, sa vyhrávajú voľby. Súčasná kampaň v primárkach však zatiaľ nie je zďaleka taká špinavá ako bývala v minulosti. Napríklad v roku 2000, keď v Južnej Karolíne porazil George Bush v republikánskych primárkach Johna McCaina. Bush zvrátil veľký McCainov náskok v poslednej chvíli a nastúpil svoju víťaznú cestu do Bieleho domu. Spätne sa dá len špekulovať, nakoľko sa tento obrat podaril aj vďaka takým praktikám, akou bol údajný telefonický prieskum preferencií. V ňom sa pred voľbami anonymní anketári pýtali obyvateľov Južnej Karolíny, či by hlasovali za Johna McCaina aj vtedy, keby vedeli, že je otcom nemanželského černošského dieťaťa. Anketa prebiehala v čase, keď McCain vystupoval spolu so svojou adoptovanou dcérkou Bridget z Bangladéša. Prirodzene, legendami opradený Karl Rove sa vtedy od takéhoto očierňovania McCaina dištancoval...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.