V utorok 5. februára v New Yorku pršalo. V uliciach lemovaných vysokými domami sa preháňal vietor ako v komíne. Newyorčania zachumlaní do kabátov zápolili s dáždnikmi a nervózne sa pokúšali chytiť prázdny taxík.
Typicky zimné ráno vo veľkomeste. Len pomerne bystrý pozorovateľ si všimne, že v tento deň si tu merajú sily prezidentskí kandidáti. V New Yorku a v ďalších 23 štátoch americkej Únie. Volebné heslá na uliciach chýbajú. Hlavou sa mihne pestrá spomienka na plagátmi a heslami oblepenú Iowu a New Hampshire.
.barack is the best
Na jednom rohu ôsmej avenue postával mladý muž. Tak trochu nesmelo sa snažil osloviť náhliacich sa okoloidúcich a vnútiť im samolepku s menom svojho politického obľúbenca. Len málokto sa zastavil. O pár metrov ďalej sa dokrkvané nálepky hromadili v koši.
„Neprekáža mi to. Som spokojný, že môžem niečo urobiť pre takého výnimočného človeka, akým je Barack Obama,” hovorí ticho študent Kolumbijskej univerzity Mike Brooks. „Je to skutočne zjavenie medzi našimi politikmi a pokiaľ jeho čas ešte nenadišiel, verte mi, že o ňom budete ešte veľa počuť v budúcnosti. Je to prezident všetkých Američanov.”
Nepochybujem o tom. Spomínam na zjazd demokratov v Bostone v roku 2004. Mladý a sympatický Afroameričan vo svojom vystúpení doslova učaril hale plnej nudiacich sa demokratických delegátov. Skvelý rečník a charizmatický muž. Často je vďaka svojmu neošúchanému politickému štýlu porovnávaný s J. F. Kennedym. Oslovuje predovšetkým mladú generáciu. Pre väčšinu starších Američanov je však Obama pre Oválnu pracovňu Bieleho domu príliš neskúsený.
.krásna Hillary
Predovšetkým staršie ženy demokratky horlia za Hillary Clintonovú. Často nekriticky. „Je to krásna inteligentná žena, ktorá dokáže svoje ambície napĺňať,” usmieva se JoAnn Marshallová, ktorá práve odovzdala newyorskej senátorke svoj hlas. Na otázku, či je Amerika skutočne dostatočne pripravená na vládu ženy, úsmev rýchle mizne, len nechápavo zakrúti hlavou a urazene odchádza. Také témy sú v Spojených štátoch nevhodné. To však neznamená, že o nich Američania nepremýšľajú.
Demokratom ostávajú už len dvaja kandidáti. Ostatní už zistili, že vedú márny boj a kampaň ukončili. Duel Clintonovej s Obamom je korením primárok. Práve jeho vyrovnanosť priťahuje pozornosť Američanov a láka ich do volebných miestností. Nielen demokratických priaznivcov, ale i republikánov.
„Neviem si predstaviť, že sa Bill Clinton zasa vráti do Bieleho domu,” krúti hlavou Jim McGee a potvrdzuje časté slová, že máloktorý politik tak leží pravoverným republikánom v žalúdku ako posledný demokratický prezident. „Je to klamár, nemravník a podvodník. Jeho žena nie je o nič lepšia, a tak som prišiel voliť McCaina. Chcem, aby i svet videl, že máme čestného muža, ktorý je pripravený viesť tento národ a dôstojne ho reprezentovať,“ zvyšuje bývalý vojak hlas a červená sa v tvári. Chcel som sa opýtať, či si to isté myslí aj o Georgeovi Bushovi, ale radšej mlčím. Stodvadsaťkilový predajca áut by sa tak či tak nedal prerušiť.
.má mormon ešte nádej?
„Meno Clinton na republikánov pôsobí ako červené súkno na býka,“ smeje sa Jon Christian Bua, politický komentátor televíznej stanice
SkyNews. „Pokiaľ Hillary vyhrá demokratické primárky, tak uvidíš, aký humbug republikáni spustia. Pre demokratov by bolo omnoho lepšie, keby vyhral Obama,“ pokračuje Jon. „Podľa mňa by mal omnoho väčšiu šancu poraziť Johna McCaina.“
Zdá sa, že skúsený politológ už nomináciu arizonského senátora berie ako istú vec. „Úplne jasné to nie je, ale myslím si, že sa pomaly vytvára veľmi účinný blok John McCain a Mike Huckabee. Mike ako konzervatívny súper konzervatívneho Mitta Romneyho mu odoberá dôležitých voličov a bývalý guvernér z Massachusetts tým stráca. Ale pozor,“ zvyšuje Jon razom hlas a hrozí ukazovákom do neba, „Romney je ako oliva, to najlepšie vydáva pod tlakom.“ Stačí spomenúť krízové opatrenia, ktorými mormonský politik ako starosta Salt Lake City zachránil pre Utah Zimné olympijské hry 2002. Rovnako chladnokrvne sa správal aj ako guvernér štátu Massachusetts.
„Okrem toho má Romney naozaj veľa peňazí na kampaň a dokáže ich skutočne majstrovsky využívať,“ pripomína ďalej Romneyho silné stránky politológ Boa, „ale na McCaina už najskôr nebude stačiť.“
.veterán sa rúti vpred
Víťazstvo Johna McCaina v New Yorku bolo isté od chvíle, keď bývalý starosta veľkomesta Rudy Guiliani prehral primárky na Floride, odstúpil z kampane a vyzval priaznivcov vo svojom meste, aby volili práve nevysokého muža, ktorého dedko velil americkým jednotkám počas slávnej operácie na Okinawe. „Mám z toho radosť. Prial by som si, aby John dotiahol svoju cestu až do Bieleho domu. Verím mu. Je iný než republikáni z okolia rodiny prezidenta Busha,“ tvrdí James Ireland. Jeho brat slúžil s McCainom vo Vietname. Na rozdiel od dnešného prezidentského kandidáta sa zo zajatia vo vzdialenej krajine nikdy nevrátil. „Ešte predtým než brat zmizol, písal mi o Johnovi. Verte mi, že je to výnimočne čestný človek,“ dodal fúzatý Newyorčan pri odchode z volebnej miestnosti. Zdvihol si golier bundy a vyrazil do dažďa.
„Podľa mňa má McCain naozaj veľkú šancu tento nesmierne zaujímavý volebný súboj dotiahnuť do víťazného konca,“ hodnotí celkovo McCainove šance Jon Christian Bua. Zatiaľ súboj republikánov vníma ako rozhodnutý, na demokratického víťaza si staviť odmieta.
„Dneškom sa to zďaleka nekončí. Súboj o demokratickú nomináciu sa potiahne,“ tvrdí politológ. Superutorok veľa naznačí, ale rozhodovať sa bude začiatkom marca v Texase a v Ohiu, či dokonca až v apríli v Pensylvánii.
Superutorok je minulosťou. Volebné miestnosti sa uzavreli i vo vzdialenej Kalifornii. Sčítajú sa hlasy, televízne stanice prinášajú nové a nové informácie každú minútu. Mediálne manévre pokračujú celú noc. Je to síce napínavé, ale čísel je nejako príliš mnoho. Potrebujem si to všetko urovnať v hlave. Po polnoci idem pešo z televízie CBS do hotela. V New Yorku stále prší.
Typicky zimné ráno vo veľkomeste. Len pomerne bystrý pozorovateľ si všimne, že v tento deň si tu merajú sily prezidentskí kandidáti. V New Yorku a v ďalších 23 štátoch americkej Únie. Volebné heslá na uliciach chýbajú. Hlavou sa mihne pestrá spomienka na plagátmi a heslami oblepenú Iowu a New Hampshire.
.barack is the best
Na jednom rohu ôsmej avenue postával mladý muž. Tak trochu nesmelo sa snažil osloviť náhliacich sa okoloidúcich a vnútiť im samolepku s menom svojho politického obľúbenca. Len málokto sa zastavil. O pár metrov ďalej sa dokrkvané nálepky hromadili v koši.
„Neprekáža mi to. Som spokojný, že môžem niečo urobiť pre takého výnimočného človeka, akým je Barack Obama,” hovorí ticho študent Kolumbijskej univerzity Mike Brooks. „Je to skutočne zjavenie medzi našimi politikmi a pokiaľ jeho čas ešte nenadišiel, verte mi, že o ňom budete ešte veľa počuť v budúcnosti. Je to prezident všetkých Američanov.”
Nepochybujem o tom. Spomínam na zjazd demokratov v Bostone v roku 2004. Mladý a sympatický Afroameričan vo svojom vystúpení doslova učaril hale plnej nudiacich sa demokratických delegátov. Skvelý rečník a charizmatický muž. Často je vďaka svojmu neošúchanému politickému štýlu porovnávaný s J. F. Kennedym. Oslovuje predovšetkým mladú generáciu. Pre väčšinu starších Američanov je však Obama pre Oválnu pracovňu Bieleho domu príliš neskúsený.
.krásna Hillary
Predovšetkým staršie ženy demokratky horlia za Hillary Clintonovú. Často nekriticky. „Je to krásna inteligentná žena, ktorá dokáže svoje ambície napĺňať,” usmieva se JoAnn Marshallová, ktorá práve odovzdala newyorskej senátorke svoj hlas. Na otázku, či je Amerika skutočne dostatočne pripravená na vládu ženy, úsmev rýchle mizne, len nechápavo zakrúti hlavou a urazene odchádza. Také témy sú v Spojených štátoch nevhodné. To však neznamená, že o nich Američania nepremýšľajú.
Demokratom ostávajú už len dvaja kandidáti. Ostatní už zistili, že vedú márny boj a kampaň ukončili. Duel Clintonovej s Obamom je korením primárok. Práve jeho vyrovnanosť priťahuje pozornosť Američanov a láka ich do volebných miestností. Nielen demokratických priaznivcov, ale i republikánov.
„Neviem si predstaviť, že sa Bill Clinton zasa vráti do Bieleho domu,” krúti hlavou Jim McGee a potvrdzuje časté slová, že máloktorý politik tak leží pravoverným republikánom v žalúdku ako posledný demokratický prezident. „Je to klamár, nemravník a podvodník. Jeho žena nie je o nič lepšia, a tak som prišiel voliť McCaina. Chcem, aby i svet videl, že máme čestného muža, ktorý je pripravený viesť tento národ a dôstojne ho reprezentovať,“ zvyšuje bývalý vojak hlas a červená sa v tvári. Chcel som sa opýtať, či si to isté myslí aj o Georgeovi Bushovi, ale radšej mlčím. Stodvadsaťkilový predajca áut by sa tak či tak nedal prerušiť.
.má mormon ešte nádej?
„Meno Clinton na republikánov pôsobí ako červené súkno na býka,“ smeje sa Jon Christian Bua, politický komentátor televíznej stanice
SkyNews. „Pokiaľ Hillary vyhrá demokratické primárky, tak uvidíš, aký humbug republikáni spustia. Pre demokratov by bolo omnoho lepšie, keby vyhral Obama,“ pokračuje Jon. „Podľa mňa by mal omnoho väčšiu šancu poraziť Johna McCaina.“
Zdá sa, že skúsený politológ už nomináciu arizonského senátora berie ako istú vec. „Úplne jasné to nie je, ale myslím si, že sa pomaly vytvára veľmi účinný blok John McCain a Mike Huckabee. Mike ako konzervatívny súper konzervatívneho Mitta Romneyho mu odoberá dôležitých voličov a bývalý guvernér z Massachusetts tým stráca. Ale pozor,“ zvyšuje Jon razom hlas a hrozí ukazovákom do neba, „Romney je ako oliva, to najlepšie vydáva pod tlakom.“ Stačí spomenúť krízové opatrenia, ktorými mormonský politik ako starosta Salt Lake City zachránil pre Utah Zimné olympijské hry 2002. Rovnako chladnokrvne sa správal aj ako guvernér štátu Massachusetts.
„Okrem toho má Romney naozaj veľa peňazí na kampaň a dokáže ich skutočne majstrovsky využívať,“ pripomína ďalej Romneyho silné stránky politológ Boa, „ale na McCaina už najskôr nebude stačiť.“
.veterán sa rúti vpred
Víťazstvo Johna McCaina v New Yorku bolo isté od chvíle, keď bývalý starosta veľkomesta Rudy Guiliani prehral primárky na Floride, odstúpil z kampane a vyzval priaznivcov vo svojom meste, aby volili práve nevysokého muža, ktorého dedko velil americkým jednotkám počas slávnej operácie na Okinawe. „Mám z toho radosť. Prial by som si, aby John dotiahol svoju cestu až do Bieleho domu. Verím mu. Je iný než republikáni z okolia rodiny prezidenta Busha,“ tvrdí James Ireland. Jeho brat slúžil s McCainom vo Vietname. Na rozdiel od dnešného prezidentského kandidáta sa zo zajatia vo vzdialenej krajine nikdy nevrátil. „Ešte predtým než brat zmizol, písal mi o Johnovi. Verte mi, že je to výnimočne čestný človek,“ dodal fúzatý Newyorčan pri odchode z volebnej miestnosti. Zdvihol si golier bundy a vyrazil do dažďa.
„Podľa mňa má McCain naozaj veľkú šancu tento nesmierne zaujímavý volebný súboj dotiahnuť do víťazného konca,“ hodnotí celkovo McCainove šance Jon Christian Bua. Zatiaľ súboj republikánov vníma ako rozhodnutý, na demokratického víťaza si staviť odmieta.
„Dneškom sa to zďaleka nekončí. Súboj o demokratickú nomináciu sa potiahne,“ tvrdí politológ. Superutorok veľa naznačí, ale rozhodovať sa bude začiatkom marca v Texase a v Ohiu, či dokonca až v apríli v Pensylvánii.
Superutorok je minulosťou. Volebné miestnosti sa uzavreli i vo vzdialenej Kalifornii. Sčítajú sa hlasy, televízne stanice prinášajú nové a nové informácie každú minútu. Mediálne manévre pokračujú celú noc. Je to síce napínavé, ale čísel je nejako príliš mnoho. Potrebujem si to všetko urovnať v hlave. Po polnoci idem pešo z televízie CBS do hotela. V New Yorku stále prší.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.