Kniha Alessandro Baricco Tento príbeh Slovart, 2007
„Umrieť a dávať mená – okrem týchto dvoch vecí pravdepodobne človek nič iné nerobí úprimne, po celý čas, čo trávi na tejto zemi.“ Hlavný hrdina Tohto príbehu má meno Ultimo, teda Posledný. Vraj toto meno dávali v minulosti talianski rodičia dieťaťu, po ktorom už ďalší prírastok do rodiny neplánovali. Ale Ultimo Parri je zároveň aj prvý, teda prvé dieťa Libera (ďalšie krásne meno) a Florence (ešte krajšie) Parriovcov. Ultimo je taký utajený hrdina. V príbehu sa objavuje najprv osobne a potom sa v ňom stráca a zjavuje sa vždy len na krátky okamih. A predsa je to celé o ňom. A o autách. Kniha sa začína nádherným barricovsky magickým opisom automobilových pretekov Paríž – Madrid v roku 1903, ktoré boli v dôsledku niekoľkých smrteľných úrazov zrušené. Inšpirovali však Ultimovho otca na to, že predal kravy a vizionársky si otvoril autoservis, hoci autá boli stále iba raritou. Na scénu prichádza svetácky gróf D´Ambrosio, príbeh sa dramatizuje. Vzápätí sme na rozbahnených poliach severne od Piavy, kde sa útrpne vlečie prvá z dvoch svetových vojen. Potom rozvážame klavíre značky Steinway & Sohns v Amerike a následne sa vraciame znovu do Talianska... Baricco Tento príbeh napísal s virtuóznou ľahkosťou. A v tom je trošku problém. Ako keby nám chcel ukázať, čo všetko dokáže. Menej virtuozity, viac vášne. Vtedy by to bolo dokonalé.
.jk
Kniha John O´Sullivan Prezident, papež a premiérka Ideál 2007
Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov traja outsideri obsadili tri z najvplyvnejších postov svetovej politiky. V roku 1978 ukončil stáročnú taliansku nadvládu nad Katolíckou cirkvou Poliak Karol Wojtyla. O rok neskôr sa stala prvýkrát v britskej histórii premiérkou žena – Margaret Thatcherová. A v roku 1980 vyhral americké prezidentské voľby odpisovaný a vysmievaný bývalý herec Ronald Reagan. Podľa O´Sullivana to nemohol byť nik iný, než práve títo traja, kto mohol vtedajšiemu Východu priniesť nádej a Západu prinavrátiť liberálno-ľavicovým masochizmom zničené sebavedomie. Všetci traja sa dostali počas výkonu svojej funkcie do tesnej blízkosti smrti. Dvaja z nich – Ján Pavol II. a Reagan – dokonca cítili, že boli zachránení, aby vykonali veľkú úlohu. Tých úloh bolo neúrekom a bolo ich nutné urobiť napriek odporu „mierových hnutí,“ sovietskeho politbyra, senátora Teda Kennedyho či marxistov z labouristickej strany i z Katolíckej cirkvi. Táto kniha nemá byť nestrannou analýzou posledného desaťročia komunizmu. Je to kniha od fanúšika pre fanúšikov, čo však autor vôbec nezakrýva a čo jej nič neuberá na kvalite. Je napísaná svižným novinárskym tempom, je vecná a bez zbytočnej „intelektuálčiny.“ Ak by sa knihy dali hodnotiť tak exaktne ako hudba, Prezident, pápež a premiérka by si zaslúžili štyri guličky z piatich. Tú jednu by sme knihe museli zobrať za nezvykle veľké množstvo preklepov a ohyzdnú obálku. Tú si títo traja veľkí ľudia, na rozdiel od samotnej knihy, skutočne nezaslúžili.
.tomáš Gális
Kniha Philip Roth Umírající zvíře Mladá fronta, 2007
Philip Roth je podľa mnohých vrátane autora týchto riadkov jeden z najväčších žijúcich spisovateľov. Napísal toho veľa a z toho veľmi veľa dobrého. Čo dobrého, vynikajúceho! Portnoyov komplex, Hodina anatómie, Operácia Shylock, Americká idyla, Ľudská škvrna či zatiaľ posledná novela Everyman... Umírající zvíře z roku 2001 však do jeho best of zbierky nepatrí. Starnúci profesor literatúry, jeho cynický postoj k vzťahom, rodine, hodnotám, politike, smrti a neukojiteľný sexuálny apetít. Posadnutosť sexom, rezignácia na lásku, nezmyselná zmyselnosť. Keď to vo svojich geniálnych románoch používal ako ostré korenie, dávalo im to nenapodobiteľnú príchuť a, áno, aj nižšie pudy príjemne štekliacu príťažlivosť. V Umírajícím zvířeti je toho nielen priveľa, ale okrem toho tam v podstate nie je nič. Prázdne mudrovanie frustrovaného, hormónmi však prekypujúceho seladóna o filozofii slobodného sexu po pár stranách nudí, opisy kopulácií a erotických hier nepresahujú plochú obraznosť pornografie. V niektorých momentoch sú dokonca dosť nechutné. A záverečná zápletka so smrteľnou chorobou mladej milenky je neodpustiteľne gýčová poklona tej najpresladenejšej časti Červenej knižnice. Niežeby Roth stratil schopnosť písania – tá knižka je plná brilantných viet a celkom úspešne vytvára ilúziu na jeden dych vyrozprávaného príbehu. Ale to prázdno je neznesiteľné. Umírající zvíře je povrchnou karikatúrou veľkého spisovateľa Philipa Rotha.
.jk
„Umrieť a dávať mená – okrem týchto dvoch vecí pravdepodobne človek nič iné nerobí úprimne, po celý čas, čo trávi na tejto zemi.“ Hlavný hrdina Tohto príbehu má meno Ultimo, teda Posledný. Vraj toto meno dávali v minulosti talianski rodičia dieťaťu, po ktorom už ďalší prírastok do rodiny neplánovali. Ale Ultimo Parri je zároveň aj prvý, teda prvé dieťa Libera (ďalšie krásne meno) a Florence (ešte krajšie) Parriovcov. Ultimo je taký utajený hrdina. V príbehu sa objavuje najprv osobne a potom sa v ňom stráca a zjavuje sa vždy len na krátky okamih. A predsa je to celé o ňom. A o autách. Kniha sa začína nádherným barricovsky magickým opisom automobilových pretekov Paríž – Madrid v roku 1903, ktoré boli v dôsledku niekoľkých smrteľných úrazov zrušené. Inšpirovali však Ultimovho otca na to, že predal kravy a vizionársky si otvoril autoservis, hoci autá boli stále iba raritou. Na scénu prichádza svetácky gróf D´Ambrosio, príbeh sa dramatizuje. Vzápätí sme na rozbahnených poliach severne od Piavy, kde sa útrpne vlečie prvá z dvoch svetových vojen. Potom rozvážame klavíre značky Steinway & Sohns v Amerike a následne sa vraciame znovu do Talianska... Baricco Tento príbeh napísal s virtuóznou ľahkosťou. A v tom je trošku problém. Ako keby nám chcel ukázať, čo všetko dokáže. Menej virtuozity, viac vášne. Vtedy by to bolo dokonalé.
.jk
Kniha John O´Sullivan Prezident, papež a premiérka Ideál 2007
Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov traja outsideri obsadili tri z najvplyvnejších postov svetovej politiky. V roku 1978 ukončil stáročnú taliansku nadvládu nad Katolíckou cirkvou Poliak Karol Wojtyla. O rok neskôr sa stala prvýkrát v britskej histórii premiérkou žena – Margaret Thatcherová. A v roku 1980 vyhral americké prezidentské voľby odpisovaný a vysmievaný bývalý herec Ronald Reagan. Podľa O´Sullivana to nemohol byť nik iný, než práve títo traja, kto mohol vtedajšiemu Východu priniesť nádej a Západu prinavrátiť liberálno-ľavicovým masochizmom zničené sebavedomie. Všetci traja sa dostali počas výkonu svojej funkcie do tesnej blízkosti smrti. Dvaja z nich – Ján Pavol II. a Reagan – dokonca cítili, že boli zachránení, aby vykonali veľkú úlohu. Tých úloh bolo neúrekom a bolo ich nutné urobiť napriek odporu „mierových hnutí,“ sovietskeho politbyra, senátora Teda Kennedyho či marxistov z labouristickej strany i z Katolíckej cirkvi. Táto kniha nemá byť nestrannou analýzou posledného desaťročia komunizmu. Je to kniha od fanúšika pre fanúšikov, čo však autor vôbec nezakrýva a čo jej nič neuberá na kvalite. Je napísaná svižným novinárskym tempom, je vecná a bez zbytočnej „intelektuálčiny.“ Ak by sa knihy dali hodnotiť tak exaktne ako hudba, Prezident, pápež a premiérka by si zaslúžili štyri guličky z piatich. Tú jednu by sme knihe museli zobrať za nezvykle veľké množstvo preklepov a ohyzdnú obálku. Tú si títo traja veľkí ľudia, na rozdiel od samotnej knihy, skutočne nezaslúžili.
.tomáš Gális
Kniha Philip Roth Umírající zvíře Mladá fronta, 2007
Philip Roth je podľa mnohých vrátane autora týchto riadkov jeden z najväčších žijúcich spisovateľov. Napísal toho veľa a z toho veľmi veľa dobrého. Čo dobrého, vynikajúceho! Portnoyov komplex, Hodina anatómie, Operácia Shylock, Americká idyla, Ľudská škvrna či zatiaľ posledná novela Everyman... Umírající zvíře z roku 2001 však do jeho best of zbierky nepatrí. Starnúci profesor literatúry, jeho cynický postoj k vzťahom, rodine, hodnotám, politike, smrti a neukojiteľný sexuálny apetít. Posadnutosť sexom, rezignácia na lásku, nezmyselná zmyselnosť. Keď to vo svojich geniálnych románoch používal ako ostré korenie, dávalo im to nenapodobiteľnú príchuť a, áno, aj nižšie pudy príjemne štekliacu príťažlivosť. V Umírajícím zvířeti je toho nielen priveľa, ale okrem toho tam v podstate nie je nič. Prázdne mudrovanie frustrovaného, hormónmi však prekypujúceho seladóna o filozofii slobodného sexu po pár stranách nudí, opisy kopulácií a erotických hier nepresahujú plochú obraznosť pornografie. V niektorých momentoch sú dokonca dosť nechutné. A záverečná zápletka so smrteľnou chorobou mladej milenky je neodpustiteľne gýčová poklona tej najpresladenejšej časti Červenej knižnice. Niežeby Roth stratil schopnosť písania – tá knižka je plná brilantných viet a celkom úspešne vytvára ilúziu na jeden dych vyrozprávaného príbehu. Ale to prázdno je neznesiteľné. Umírající zvíře je povrchnou karikatúrou veľkého spisovateľa Philipa Rotha.
.jk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.