Bratislavský okresný súd rozhodol, že Miklós Duray sa musí ospravedlniť Slovenskej národnej strane a zaplatiť nemajetkovú ujmu. Tento súdny verdikt je z kategórie tých, ktoré vydávajú varovné svedectvo viac o sudcoch ako o údajnom vinníkovi.
Keď v roku 1897 veľkonemecký poslanec rakúskeho parlamentu Karl Herman Wolf vyhlásil na adresu rakúskeho ministerského predsedu Kazimira Badeniho, že je „podvodník, vlastizradca a poľská sviňa,“ neskončil so žalobou na súde. Obaja politici si nakoniec svoje nezhody vyriešili súbojom. Gróf Badeni síce prehral, ale prežil, a v parlamente si aj medzi opozíciou získal rešpekt. Dobová tlač však napriek tomu hojne písala, že tento súboj nebol práve najlepšou vizitkou politickej kultúry v habsburskej monarchii. Hoci slovník niektorých politikov sa od tej doby veľmi nezmenil, problémy medzi sebou si už vybavujú kultivovanejšie – na súdoch. To je nesporne civilizovanejšie riešenie. Ibaže to v niektorých prípadoch znamená, že o sebe vystavuje nie najlepšiu vizitku samotná slovenská justícia.
.fašisti, boľševici, taliban
Okresný súd Bratislava III rozhodol, že podpredseda SMK Miklós Duray sa musí ospravedlniť SNS a zaplatiť jej odškodné milión korún. Dobrú povesť tejto strany Duray podľa súdu poškodil tým, čo pre maďarské InfoRádio minulý rok povedal: „Slovenská vláda pozostáva totiž mocensky z jednej tretiny zo Slotovej strany, ktorá je fašistickou stranou.“ Sudkyňa Viera Lamprechtová zdôvodnila rozsudok mimoriadne kúzelne. Durayove slová boli podľa nej dehonestujúce a urážajúce. „Nemôže si jeden politik dovoliť povedať takýto výraz voči druhému politikovi. Kritika je prípustná, má však mantinely a musí byť slušná,“ tvrdila Lamprechtová. Bez akejkoľvek zlomyseľnosti, ale pri takom výroku sa dosť neodbytne ponúka otázka, z ktorej planéty práve pani sudkyňa dorazila. Pri takejto interpretácii slobody prejavu by o nejaký čas mohli miliónové nemajetkové ujmy platiť takmer všetci politici. Zákonodarcovia za SDKÚ už niekoľko mesiacov označujú politikov Smeru za boľševikov, čo je z pohľadu minulosti podobne dehonestujúci výrok. Viacero politikov tiež celkom bežne hovorí o skupine vnútri KDH ako o Talibane, čo je rovnako totalitné hnutie potláčajúce základné ľudské práva.
.svätci zo SNS
Pobaví aj fakt, že ochrany svojej dobrej povesti sa na súde domáha práve SNS. Jej predstavitelia totiž dnes aj v minulosti dobré meno svojich politických protivníkov, ale aj celých skupín občanov nijako zvlášť nešetrili. Stačí si pripomenúť len niekoľko výrokov: „Budeme rozlišovať neprispôsobivú časť Cigánov a sociálne adaptovateľnú časť. Pre tú prvú neprispôsobivú, ktorá bohužiaľ, je v drvivej väčšine, chceme, aby sme nejakým spôsobom zredukovali nekontrolovanú pôrodnosť,“ vyhlásil v roku 2006 na tlačovej konferencii Ján Slota. Niekoľko rokov pred tým jeho bývalý stranícky kolega Marián Andel obhajoval zámer zriadiť pre neprispôsobivých Rómov rezervácie. „Ak ich nevytvoríme my teraz, Cigáni ich vytvoria pre nás o dvadsať rokov. Čo je na tom humánne, keď sa umožní, aby debil splodil debila a aby rástlo zastúpenie debilov a magorov v našom národe,“ vyhlasoval bývalý podpredseda SNS. Do debaty sa vtedy nemenej duchaplne zapojil aj bezpečnostný expert strany Dušan Mašlonka: „Vláda by mala riešiť poľnohospodárku pohromu, nájazdy cigánskych kobyliek na naše polia.“
Durayova charakteristika SNS ako fašistickej strany by pri podrobnej historickej a politologickej analýze neobstála. Povahe Slotovho zoskupenia asi viac zodpovedajú označenia ako nacionalisti a extrémisti. Ako však ukazujú vyššie uvedené príklady, niektoré výroky súčasných, ale aj bývalých predstaviteľov SNS sa od slovníka pohlavárov fašistických zoskupení zase až tak veľmi neodlišujú.
Zdôvodnenia rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu napríklad v prípadoch Feldek verzus Slovenská republika či Oberschlick verzus Rakúsko hovoria o tom, že predmetom súdneho konania by nemalo byť skúmanie toho, či je vyslovený politický názor pravdivý. Pravdivosť názoru sa totiž v mnohých prípadoch ani nedá dokázať. Rovnako by sa súd nemal zamýšľať nad tým, či je výrok urážlivý, alebo dehonestujúci. Rozhodovať by mal len o tom, či je vyslovený politický názor hodný ochrany a či má skutkový základ. Jednoducho povedané, či nie je samoúčelný a opiera sa o nejaké fakty. Interpretácia týchto faktov však môže byť aj subjektívna a vedecky nepresná.
Pozornosť útlocitných a súdeniachtivých politikov SNS by sa možno mohla upriamiť aj do susedného Rakúska. Denník Die Presse tam nedávno v dosť zmätenej infografike o pravicových stranách v EÚ označil SNS a HZDS za strany stojace na klérofašistickej tradícií. Čo tak skúsiť šťastie na rakúskych súdoch?
.aká ujma?
Veľkým otáznikom ostáva aj to, ako bratislavský súd dospel k miliónovej nemajetkovej ujme SNS. Právnickou ekvilibristikou sa samozrejme dá dospieť k rôznym krkolomným záverom. Okrem sudkyne Lamprechtovej však musí byť každému súdnemu človeku jasné, že Slotova strana žiadnu ujmu neutrpela. Práve naopak. SNS už dlhé roky politicky profituje práve z ostrého verbálneho konfliktu so SMK, špeciálne s Miklósom Durayom. Jeho hanlivý výrok nebude v prípade národniarov celkom určite znamenať ani pokles volebných preferencií, ani úbytok členskej základne. Bude preto zaujímavé počkať, ako si s výškou ujmy súd poradí v podrobnom zdôvodnení rozsudku. To ešte nie je vypracované a sudkyňa Lamprechtová na otázky. týždňa odmietla odpovedať.
.zaplatíme všetci Durayovi?
Ďalší vývoj v kauze Duray verzus SNS môže mať dva možné scenáre. Vyššie inštancie slovenských súdov verdikt zrušia a vytvoria tak precedens, ktorého sa možno justícia bude v budúcnosti pridržiavať. Ak ho potvrdia, tak nielenže vydajú žalostnú správu o rešpektovaní slobody prejavu, ale ešte k tomu vydajú impulz na to, aby si politici prostredníctvom žalôb vybavovali účty s oponentmi a vylepšovali finančnú situáciu svojich partají. Keď sa potom po dlhých rokoch kauzy dostanú pred Európsky súd pre ľudské práva a ten ich zmetie zo stola, doplatíme na to všetci. Vyplatený milión už totiž Durayovi v prípade úspechu v Štrasburgu nebude vracať SNS, ale štát z našich daní. To by nás potom tie rytierske súboje vyšli aspoň lacnejšie...
Keď v roku 1897 veľkonemecký poslanec rakúskeho parlamentu Karl Herman Wolf vyhlásil na adresu rakúskeho ministerského predsedu Kazimira Badeniho, že je „podvodník, vlastizradca a poľská sviňa,“ neskončil so žalobou na súde. Obaja politici si nakoniec svoje nezhody vyriešili súbojom. Gróf Badeni síce prehral, ale prežil, a v parlamente si aj medzi opozíciou získal rešpekt. Dobová tlač však napriek tomu hojne písala, že tento súboj nebol práve najlepšou vizitkou politickej kultúry v habsburskej monarchii. Hoci slovník niektorých politikov sa od tej doby veľmi nezmenil, problémy medzi sebou si už vybavujú kultivovanejšie – na súdoch. To je nesporne civilizovanejšie riešenie. Ibaže to v niektorých prípadoch znamená, že o sebe vystavuje nie najlepšiu vizitku samotná slovenská justícia.
.fašisti, boľševici, taliban
Okresný súd Bratislava III rozhodol, že podpredseda SMK Miklós Duray sa musí ospravedlniť SNS a zaplatiť jej odškodné milión korún. Dobrú povesť tejto strany Duray podľa súdu poškodil tým, čo pre maďarské InfoRádio minulý rok povedal: „Slovenská vláda pozostáva totiž mocensky z jednej tretiny zo Slotovej strany, ktorá je fašistickou stranou.“ Sudkyňa Viera Lamprechtová zdôvodnila rozsudok mimoriadne kúzelne. Durayove slová boli podľa nej dehonestujúce a urážajúce. „Nemôže si jeden politik dovoliť povedať takýto výraz voči druhému politikovi. Kritika je prípustná, má však mantinely a musí byť slušná,“ tvrdila Lamprechtová. Bez akejkoľvek zlomyseľnosti, ale pri takom výroku sa dosť neodbytne ponúka otázka, z ktorej planéty práve pani sudkyňa dorazila. Pri takejto interpretácii slobody prejavu by o nejaký čas mohli miliónové nemajetkové ujmy platiť takmer všetci politici. Zákonodarcovia za SDKÚ už niekoľko mesiacov označujú politikov Smeru za boľševikov, čo je z pohľadu minulosti podobne dehonestujúci výrok. Viacero politikov tiež celkom bežne hovorí o skupine vnútri KDH ako o Talibane, čo je rovnako totalitné hnutie potláčajúce základné ľudské práva.
.svätci zo SNS
Pobaví aj fakt, že ochrany svojej dobrej povesti sa na súde domáha práve SNS. Jej predstavitelia totiž dnes aj v minulosti dobré meno svojich politických protivníkov, ale aj celých skupín občanov nijako zvlášť nešetrili. Stačí si pripomenúť len niekoľko výrokov: „Budeme rozlišovať neprispôsobivú časť Cigánov a sociálne adaptovateľnú časť. Pre tú prvú neprispôsobivú, ktorá bohužiaľ, je v drvivej väčšine, chceme, aby sme nejakým spôsobom zredukovali nekontrolovanú pôrodnosť,“ vyhlásil v roku 2006 na tlačovej konferencii Ján Slota. Niekoľko rokov pred tým jeho bývalý stranícky kolega Marián Andel obhajoval zámer zriadiť pre neprispôsobivých Rómov rezervácie. „Ak ich nevytvoríme my teraz, Cigáni ich vytvoria pre nás o dvadsať rokov. Čo je na tom humánne, keď sa umožní, aby debil splodil debila a aby rástlo zastúpenie debilov a magorov v našom národe,“ vyhlasoval bývalý podpredseda SNS. Do debaty sa vtedy nemenej duchaplne zapojil aj bezpečnostný expert strany Dušan Mašlonka: „Vláda by mala riešiť poľnohospodárku pohromu, nájazdy cigánskych kobyliek na naše polia.“
Durayova charakteristika SNS ako fašistickej strany by pri podrobnej historickej a politologickej analýze neobstála. Povahe Slotovho zoskupenia asi viac zodpovedajú označenia ako nacionalisti a extrémisti. Ako však ukazujú vyššie uvedené príklady, niektoré výroky súčasných, ale aj bývalých predstaviteľov SNS sa od slovníka pohlavárov fašistických zoskupení zase až tak veľmi neodlišujú.
Zdôvodnenia rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu napríklad v prípadoch Feldek verzus Slovenská republika či Oberschlick verzus Rakúsko hovoria o tom, že predmetom súdneho konania by nemalo byť skúmanie toho, či je vyslovený politický názor pravdivý. Pravdivosť názoru sa totiž v mnohých prípadoch ani nedá dokázať. Rovnako by sa súd nemal zamýšľať nad tým, či je výrok urážlivý, alebo dehonestujúci. Rozhodovať by mal len o tom, či je vyslovený politický názor hodný ochrany a či má skutkový základ. Jednoducho povedané, či nie je samoúčelný a opiera sa o nejaké fakty. Interpretácia týchto faktov však môže byť aj subjektívna a vedecky nepresná.
Pozornosť útlocitných a súdeniachtivých politikov SNS by sa možno mohla upriamiť aj do susedného Rakúska. Denník Die Presse tam nedávno v dosť zmätenej infografike o pravicových stranách v EÚ označil SNS a HZDS za strany stojace na klérofašistickej tradícií. Čo tak skúsiť šťastie na rakúskych súdoch?
.aká ujma?
Veľkým otáznikom ostáva aj to, ako bratislavský súd dospel k miliónovej nemajetkovej ujme SNS. Právnickou ekvilibristikou sa samozrejme dá dospieť k rôznym krkolomným záverom. Okrem sudkyne Lamprechtovej však musí byť každému súdnemu človeku jasné, že Slotova strana žiadnu ujmu neutrpela. Práve naopak. SNS už dlhé roky politicky profituje práve z ostrého verbálneho konfliktu so SMK, špeciálne s Miklósom Durayom. Jeho hanlivý výrok nebude v prípade národniarov celkom určite znamenať ani pokles volebných preferencií, ani úbytok členskej základne. Bude preto zaujímavé počkať, ako si s výškou ujmy súd poradí v podrobnom zdôvodnení rozsudku. To ešte nie je vypracované a sudkyňa Lamprechtová na otázky. týždňa odmietla odpovedať.
.zaplatíme všetci Durayovi?
Ďalší vývoj v kauze Duray verzus SNS môže mať dva možné scenáre. Vyššie inštancie slovenských súdov verdikt zrušia a vytvoria tak precedens, ktorého sa možno justícia bude v budúcnosti pridržiavať. Ak ho potvrdia, tak nielenže vydajú žalostnú správu o rešpektovaní slobody prejavu, ale ešte k tomu vydajú impulz na to, aby si politici prostredníctvom žalôb vybavovali účty s oponentmi a vylepšovali finančnú situáciu svojich partají. Keď sa potom po dlhých rokoch kauzy dostanú pred Európsky súd pre ľudské práva a ten ich zmetie zo stola, doplatíme na to všetci. Vyplatený milión už totiž Durayovi v prípade úspechu v Štrasburgu nebude vracať SNS, ale štát z našich daní. To by nás potom tie rytierske súboje vyšli aspoň lacnejšie...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.