Víťazstvo Borisa Tadiča v srbských prezidentských voľbách je výbornou správou. Nech už sa bude diať v najbližšom čase v súvislosti s očakávanou nezávislosťou Kosova čokoľvek, tento politik je zárukou, že krajina, frustrovaná stratou časti územia, nenasadí zbrane. Miloševič to pritom v 90. rokoch bez váhania urobil
a aj Tadičov neúspešný vyzývateľ, radikál Tomislav Nikolič, by ho rád napodobnil.
Nebezpečný postoj zaujal aj Tadičov koaličný partner, nacionalistický premiér Vojislav Koštunica. Ten je kvôli Kosovu odhodlaný hnať veci na ostrie noža –odmieta dohodu s EÚ smerujúcu k postupnej integrácii krajiny. Tadič, ktorý až doteraz Koštunicovi ustupoval, sa teda musí vzoprieť nacionalistom aj radikálom súčasne. Môže sa však spoľahnúť na to najpodstatnejšie – na svojich občanov. V priamych voľbách s rekordnou 67-percentnou účasťou mu dalo mandát 50,6 percenta voličov. Viac ako polovica voličov Srbska teda stojí za ním. Najjasnejšie, ako mohla, tak dala najavo, že s nezávislosťou Kosova sa nezmieri, no nijakú ďalšiu vojnu a zabíjanie na Balkáne už nechce.
Explozívny charakter Kosova pritom môže priviesť Srbsko ešte tento rok k predčasným parlamentným voľbám. Lavírujúci Koštunica si však musí poriadne zvážiť, či budú pre neho výhodné. V dnešnom spojenectve s Tadičovými demokratmi a liberálmi z G17 získal viac, ako by si zaslúžil – post premiéra. Ak by sa však ocitol v „smrteľnom objatí“ s radikálmi, ku ktorým sa čoraz viac približuje, hral by druhé husle.
Aj mnohí rozumní Srbi dnes platia za hypotéku vystavenú šialencami, ktorí z pozadia alebo priamo rozpútali vojny a etnické čistky na Balkáne. Smutný je pohľad na zničenú budovu generálneho štábu armády v Belehrade, ktorú tak dodnes nechali po bombardovaní NATO na jar 1999. Ešte smutnejší je pohľad na dlhé rady ľudí, čakajúcich v centre Belehradu na vízum – dokonca aj pred ambasádou Slovinska, dnes prosperujúcej krajiny, s ktorou boli donedávna v spoločnom štáte. Tadič vie, že rozumní Srbi si to poníženie nezaslúžia. Chcú slobodne cestovať, študovať, pracovať. Ak nacionalisti a radikáli spájajú prosperitu s Ruskom, a nie s EÚ, je to nielen iluzórne, ale aj nečestné. Nepotrestajú tým Európu, ale najmä svojich krajanov.
Srbsko svoje vojny – aj tú o Kosovo – prehralo a dôsledky sú zrejmé. Dnes má pripravený tajný plán, ako čeliť kosovskej nezávislosti. Tradične martýrsky, vopred prehratý boj má už jasné kontúry diplomatickej a ekonomickej blokády. Tá však znova ublíži najmä Srbsku samotnému. Britský expert na Balkán Tim Judah pripomína, že srbský export do Kosova predstavuje ročne 150 až 200 miliónov eur, Kosovo však do Srbska neexportuje nič. Belehrad môže zablokovať prívod vody cez nádrž Gazivoda, doplatia však na to nielen Albánci, ale aj Srbi v Kosove.
Lídri kosovských Srbov už avizovali, že budú vyhlásenie nezávislosti ignorovať a vytvoria si vlastné inštitúcie. Opakuje sa tak situácia zo začiatku 90. rokov, len v obrátenom garde. Vtedy kosovskí Albánci ignorovali rozhodnutie Belehradu o zrušení autonómie a vytvorili si paralelné štruktúry, ktoré bojkotovali centrálne úrady.
Na začiatku tohto príbehu boli sny o Veľkom Srbsku, neskôr exodus Kosovčanov a potom letecké útoky NATO. Záleží aj na sile Tadiča, čo bude na konci.
a aj Tadičov neúspešný vyzývateľ, radikál Tomislav Nikolič, by ho rád napodobnil.
Nebezpečný postoj zaujal aj Tadičov koaličný partner, nacionalistický premiér Vojislav Koštunica. Ten je kvôli Kosovu odhodlaný hnať veci na ostrie noža –odmieta dohodu s EÚ smerujúcu k postupnej integrácii krajiny. Tadič, ktorý až doteraz Koštunicovi ustupoval, sa teda musí vzoprieť nacionalistom aj radikálom súčasne. Môže sa však spoľahnúť na to najpodstatnejšie – na svojich občanov. V priamych voľbách s rekordnou 67-percentnou účasťou mu dalo mandát 50,6 percenta voličov. Viac ako polovica voličov Srbska teda stojí za ním. Najjasnejšie, ako mohla, tak dala najavo, že s nezávislosťou Kosova sa nezmieri, no nijakú ďalšiu vojnu a zabíjanie na Balkáne už nechce.
Explozívny charakter Kosova pritom môže priviesť Srbsko ešte tento rok k predčasným parlamentným voľbám. Lavírujúci Koštunica si však musí poriadne zvážiť, či budú pre neho výhodné. V dnešnom spojenectve s Tadičovými demokratmi a liberálmi z G17 získal viac, ako by si zaslúžil – post premiéra. Ak by sa však ocitol v „smrteľnom objatí“ s radikálmi, ku ktorým sa čoraz viac približuje, hral by druhé husle.
Aj mnohí rozumní Srbi dnes platia za hypotéku vystavenú šialencami, ktorí z pozadia alebo priamo rozpútali vojny a etnické čistky na Balkáne. Smutný je pohľad na zničenú budovu generálneho štábu armády v Belehrade, ktorú tak dodnes nechali po bombardovaní NATO na jar 1999. Ešte smutnejší je pohľad na dlhé rady ľudí, čakajúcich v centre Belehradu na vízum – dokonca aj pred ambasádou Slovinska, dnes prosperujúcej krajiny, s ktorou boli donedávna v spoločnom štáte. Tadič vie, že rozumní Srbi si to poníženie nezaslúžia. Chcú slobodne cestovať, študovať, pracovať. Ak nacionalisti a radikáli spájajú prosperitu s Ruskom, a nie s EÚ, je to nielen iluzórne, ale aj nečestné. Nepotrestajú tým Európu, ale najmä svojich krajanov.
Srbsko svoje vojny – aj tú o Kosovo – prehralo a dôsledky sú zrejmé. Dnes má pripravený tajný plán, ako čeliť kosovskej nezávislosti. Tradične martýrsky, vopred prehratý boj má už jasné kontúry diplomatickej a ekonomickej blokády. Tá však znova ublíži najmä Srbsku samotnému. Britský expert na Balkán Tim Judah pripomína, že srbský export do Kosova predstavuje ročne 150 až 200 miliónov eur, Kosovo však do Srbska neexportuje nič. Belehrad môže zablokovať prívod vody cez nádrž Gazivoda, doplatia však na to nielen Albánci, ale aj Srbi v Kosove.
Lídri kosovských Srbov už avizovali, že budú vyhlásenie nezávislosti ignorovať a vytvoria si vlastné inštitúcie. Opakuje sa tak situácia zo začiatku 90. rokov, len v obrátenom garde. Vtedy kosovskí Albánci ignorovali rozhodnutie Belehradu o zrušení autonómie a vytvorili si paralelné štruktúry, ktoré bojkotovali centrálne úrady.
Na začiatku tohto príbehu boli sny o Veľkom Srbsku, neskôr exodus Kosovčanov a potom letecké útoky NATO. Záleží aj na sile Tadiča, čo bude na konci.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.