Nástenkárka. Aká pekná funkcia, no nie? U nás, na strednej škole sme mali Miladu a Moniku. Nástenkára sme nemali nikdy. O to väčšiu radosť nám urobilo, keď nám Monika a Milada dovolili dvakrát ich nahradiť. Ani jedna naša nástenka neprežila viac ako dve hodiny. Prvú sme venovali Jurajovi Jánošíkovi.
Mal vtedy 300 rokov od narodenia, čiže to bolo v roku 1988. Jánošík sa mi vždy páčil, aj dukát z Terchovej mám dodnes. Spolu s troma pátračmi, tátošom Akbuzatom a Uisjeshakenom bol mojím detským hrdinom. Aj mojim spolužiakom sa páčil, tak sme jeho jubileum oslávili krásnou nástenkou. So slovami „zbojníkov oslavovať nebudeme“ bola v prvý deň inštalácie zrušená, museli sme ju zlikvidovať hneď cez veľkú prestávku. A Milada s Monikou dostali príkaz okamžite nasadiť silný kaliber v podobe výzdoby k Víťaznému februáru. Jurko mal smolu – nebol organizovaný v strane, jeho zboj bol príliš malý a jeho pôsobenie krátke. Bol to taký pekný paradox – nahradilo ho zbojstvo vykonané na všetkých občanoch, ktoré bolo pekne organizované a trvalo 40 rokov.
A teraz, po rokoch, sa jeden húževnatý straník, aktívny chlapec a komunista vzorný, prihlási k Jánošíkovi a je z toho poprask ako hrom. Všetci vypisujú ironizujúce články, akoby sa dialo niečo zlé. Vážení! Predstavte si, že je celý život vaším vzorom Lenin. Juraj nikoho nezabil, Lenin nezaháľal a spôsobil smrť miliónov. Juraj kradol po horách v okolí Terchovej, len tak troška, aby mal pre seba, svoje dievky a kamarátov, Lenin z kradnutia urobil štátny systém, ktorý jeho zbožňovatelia vyviezli do miliónov Terchových. Jurka zavesili za rebro a pochovali niekde len tak úchytkom, Lenina s poctami vystavujú doteraz v pobočke múzea Madamme Tusand na Červenom námestí. Jurko bol pravdovravný – svoj postoj dával okato najavo už len pôsobením po horách. Lenin zaviedol klamstvo ako štátnu doktrínu. No – a vy veríte celý život Leninovi, až niekedy po štyridsiatke sa ho rozhodnete vymeniť za Jánošíka. A namiesto toho, aby vám všetci tlieskali za radikálnu zmenu životného postoja, všetci len ironizujú. Pán premiér – ja som s Vami a keď chcete, vezmem spolužiakov, Moniku i Miladu a urobíme vám takú parádnu nástenku, akú ste nevideli ani na zjazde KSČ v osemdesiatom piatom.
Mal vtedy 300 rokov od narodenia, čiže to bolo v roku 1988. Jánošík sa mi vždy páčil, aj dukát z Terchovej mám dodnes. Spolu s troma pátračmi, tátošom Akbuzatom a Uisjeshakenom bol mojím detským hrdinom. Aj mojim spolužiakom sa páčil, tak sme jeho jubileum oslávili krásnou nástenkou. So slovami „zbojníkov oslavovať nebudeme“ bola v prvý deň inštalácie zrušená, museli sme ju zlikvidovať hneď cez veľkú prestávku. A Milada s Monikou dostali príkaz okamžite nasadiť silný kaliber v podobe výzdoby k Víťaznému februáru. Jurko mal smolu – nebol organizovaný v strane, jeho zboj bol príliš malý a jeho pôsobenie krátke. Bol to taký pekný paradox – nahradilo ho zbojstvo vykonané na všetkých občanoch, ktoré bolo pekne organizované a trvalo 40 rokov.
A teraz, po rokoch, sa jeden húževnatý straník, aktívny chlapec a komunista vzorný, prihlási k Jánošíkovi a je z toho poprask ako hrom. Všetci vypisujú ironizujúce články, akoby sa dialo niečo zlé. Vážení! Predstavte si, že je celý život vaším vzorom Lenin. Juraj nikoho nezabil, Lenin nezaháľal a spôsobil smrť miliónov. Juraj kradol po horách v okolí Terchovej, len tak troška, aby mal pre seba, svoje dievky a kamarátov, Lenin z kradnutia urobil štátny systém, ktorý jeho zbožňovatelia vyviezli do miliónov Terchových. Jurka zavesili za rebro a pochovali niekde len tak úchytkom, Lenina s poctami vystavujú doteraz v pobočke múzea Madamme Tusand na Červenom námestí. Jurko bol pravdovravný – svoj postoj dával okato najavo už len pôsobením po horách. Lenin zaviedol klamstvo ako štátnu doktrínu. No – a vy veríte celý život Leninovi, až niekedy po štyridsiatke sa ho rozhodnete vymeniť za Jánošíka. A namiesto toho, aby vám všetci tlieskali za radikálnu zmenu životného postoja, všetci len ironizujú. Pán premiér – ja som s Vami a keď chcete, vezmem spolužiakov, Moniku i Miladu a urobíme vám takú parádnu nástenku, akú ste nevideli ani na zjazde KSČ v osemdesiatom piatom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.