Po rokoch zákazu publikovať (1969 – 1989) prednáša Juraj Mojžiš na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Teóriu výtvarného umenia obohatili jeho publikácie až po novembri 1989.
Zatiaľ posledná Mojžišova kniha Voľným okom je výber z textov, ktoré autor v rokoch 2006 – 2007 uverejňoval v časopise Romboid. Čitateľa fascinujú svojím obsahom, kompozíciou, asociáciami a reflexiami. Vysoko fundovaná práca nás sprevádza po umeleckých smeroch a postupoch, odkrýva i pikantérie zo života tvorcov, ich rodinný a spoločenský život.
Mojžišovi ide predovšetkým o premeny či obraty, „tie vždy iné vykročenia za závratným mávnutím imaginácie“. U jednotlivých výtvarníkov nachádza stále ten bod – to dielo, ktoré zvrátilo umelcovo smerovanie. Predstavuje tvorbu dvanástich tvorcov, pričom mu nejde o typológiu národnú alebo historickú, ale predovšetkým o pohľad voľným okom na vybrané diela rôznych období, smerov a spôsobov stvárňovania skutočnosti.
Autor pohotovo zakomponúva do portrétov situácie dotykov, priateľstiev či oponentúr s predstaviteľmi iných druhov umenia. Michel Foucault sa v Dejinách šialenstva zaoberá aj Goyom a jeho štyridsaťročnou hluchotou. „Zo súčasníkov Blaka len Blake si zaprorokoval, že sto rokov po smrti bude Blake slávnym výtvarníkom aj slávnym básnikom. Mal pravdu, pravda, k výroku mal určité oprávnenie – bol vizionárom,“ píše Mojžiš. J. M. Turnera ovplyvnila priemyselná revolúcia a pod jej vplyvom „maľoval premenu hmoty, tajomstvo zmeny“. Vasilij Kandinskij bol uchvátený Monetovým obrazom, ovplyvnil ho aj symbolizmus a ľudová kultúra, no „jeho určujúca účasť na obrate v modernom umení spočíva v originálnom podiele na vynáleze abstraktného maliarstva. Otázku: Čo maľba potrebuje?
prevrátil na otázku: Čo maľba nepotrebuje? A odpoveď namaľoval.“ Man Ray ako fotograf bol pod silným vplyvom medzivojnových avantgárd a sám o sebe napísal, že fotografuje to, čo nechce maľovať, a maľuje to, čo nedokáže vyfotografovať. A práve jeho fotografoval Albert Marenčin. Miró, Breton a Eluard boli priateľmi, a tak Miróov Harlekýnov karneval je „pozoruhodný, jedinečný surrealistický obraz“. Surrealizmus ovplyvnil aj Giacomettiho – to bol prvý obrat v jeho tvorbe, ktorý sa skončil tým, že ho Breton vylúčil zo surrealistickej skupiny. Druhý obrat nastal, keď spolu s Becketom v 50. rokoch „uviedli na scénu aktuálneho umenia figúru chodca“. Giacomettiho človek – to je extrémne štíhla socha, z ktorej vanie úzkosť; Becket svoju úzkosť vysvetlil takto: „Keby som vedel, kto je Godot, tak by som to tam napísal.“ Giacomettiho tvorbou sa zaoberal aj Barthes, ktorý rovnakú pozornosť venoval i Dubuffetovi – anarchistovi a úzkostlivému pedantovi súčasne, autorovi umenia v surovom, pôvodnom stave. Francis Bacon zaznamenal asi najpozoruhodnejší obrat, keď v svojej tvorbe oživil realizmus, ale realizmus „neukončených tvarov“.
Juraj Mojžiš v tejto knihe pomerne často vykladá niektoré menej známe termíny z oblasti výtvarníctva. Materiálové koláže (asambláž) vysvetľuje na tvorbe „epického umelca“ Roberta Rauschenberga, ktorý sa „dovolával osudového súznenia s bítnikmi“. Dripping (rozstriekavanie zriedených farieb) sa spája s menom Jacksona Pollocka.
Napohľad útla Mojžišova kniha obsahuje vari všetko, čo je dostupné o uvádzaných umelcoch a ich tvorbe; jednotlivé osobnosti dáva do širokého kontextu, primerane cituje z tvorby tých, ktorí sa analýzou umeleckých diel zaoberali. Ani jedna veta nie je v knihe zbytočná – je to hutný, obsažný text. Sám autor sa zmienil, že mu išlo o príbehy, no v skutočnosti sú to výborné eseje so silnými prvkami rozprávania a opisu. Rovnováhu k teoretickým východiskám vytvárajú Mojžišove reflexie a asociácie. Dokáže obraz „rozobrať“ na molekuly, všimnúť si azda všetko a z toho urobiť podrobný výklad o kompozícii, farbách, sémantike, svetle... Vie rozprávačsky zaujať, miestami sa dokonca približuje k beletristickému žánru.
V publikácii sa, žiaľ, objavujú aj subštandardné výrazy a je škoda, že táto výborná kniha neprešla jazykovou úpravou. To však nič nemení na fakte, že kniha Voľným okom od Juraja Mojžiša je znamenitá odborná lektúra, ktorá sa výborne číta. Čitateľ sa po jej absolvovaní cíti bohatším.
Autorka je literárna kritička.
Juraj Mojžiš: Voľným okom, Fragment, 2007
Zatiaľ posledná Mojžišova kniha Voľným okom je výber z textov, ktoré autor v rokoch 2006 – 2007 uverejňoval v časopise Romboid. Čitateľa fascinujú svojím obsahom, kompozíciou, asociáciami a reflexiami. Vysoko fundovaná práca nás sprevádza po umeleckých smeroch a postupoch, odkrýva i pikantérie zo života tvorcov, ich rodinný a spoločenský život.
Mojžišovi ide predovšetkým o premeny či obraty, „tie vždy iné vykročenia za závratným mávnutím imaginácie“. U jednotlivých výtvarníkov nachádza stále ten bod – to dielo, ktoré zvrátilo umelcovo smerovanie. Predstavuje tvorbu dvanástich tvorcov, pričom mu nejde o typológiu národnú alebo historickú, ale predovšetkým o pohľad voľným okom na vybrané diela rôznych období, smerov a spôsobov stvárňovania skutočnosti.
Autor pohotovo zakomponúva do portrétov situácie dotykov, priateľstiev či oponentúr s predstaviteľmi iných druhov umenia. Michel Foucault sa v Dejinách šialenstva zaoberá aj Goyom a jeho štyridsaťročnou hluchotou. „Zo súčasníkov Blaka len Blake si zaprorokoval, že sto rokov po smrti bude Blake slávnym výtvarníkom aj slávnym básnikom. Mal pravdu, pravda, k výroku mal určité oprávnenie – bol vizionárom,“ píše Mojžiš. J. M. Turnera ovplyvnila priemyselná revolúcia a pod jej vplyvom „maľoval premenu hmoty, tajomstvo zmeny“. Vasilij Kandinskij bol uchvátený Monetovým obrazom, ovplyvnil ho aj symbolizmus a ľudová kultúra, no „jeho určujúca účasť na obrate v modernom umení spočíva v originálnom podiele na vynáleze abstraktného maliarstva. Otázku: Čo maľba potrebuje?
prevrátil na otázku: Čo maľba nepotrebuje? A odpoveď namaľoval.“ Man Ray ako fotograf bol pod silným vplyvom medzivojnových avantgárd a sám o sebe napísal, že fotografuje to, čo nechce maľovať, a maľuje to, čo nedokáže vyfotografovať. A práve jeho fotografoval Albert Marenčin. Miró, Breton a Eluard boli priateľmi, a tak Miróov Harlekýnov karneval je „pozoruhodný, jedinečný surrealistický obraz“. Surrealizmus ovplyvnil aj Giacomettiho – to bol prvý obrat v jeho tvorbe, ktorý sa skončil tým, že ho Breton vylúčil zo surrealistickej skupiny. Druhý obrat nastal, keď spolu s Becketom v 50. rokoch „uviedli na scénu aktuálneho umenia figúru chodca“. Giacomettiho človek – to je extrémne štíhla socha, z ktorej vanie úzkosť; Becket svoju úzkosť vysvetlil takto: „Keby som vedel, kto je Godot, tak by som to tam napísal.“ Giacomettiho tvorbou sa zaoberal aj Barthes, ktorý rovnakú pozornosť venoval i Dubuffetovi – anarchistovi a úzkostlivému pedantovi súčasne, autorovi umenia v surovom, pôvodnom stave. Francis Bacon zaznamenal asi najpozoruhodnejší obrat, keď v svojej tvorbe oživil realizmus, ale realizmus „neukončených tvarov“.
Juraj Mojžiš v tejto knihe pomerne často vykladá niektoré menej známe termíny z oblasti výtvarníctva. Materiálové koláže (asambláž) vysvetľuje na tvorbe „epického umelca“ Roberta Rauschenberga, ktorý sa „dovolával osudového súznenia s bítnikmi“. Dripping (rozstriekavanie zriedených farieb) sa spája s menom Jacksona Pollocka.
Napohľad útla Mojžišova kniha obsahuje vari všetko, čo je dostupné o uvádzaných umelcoch a ich tvorbe; jednotlivé osobnosti dáva do širokého kontextu, primerane cituje z tvorby tých, ktorí sa analýzou umeleckých diel zaoberali. Ani jedna veta nie je v knihe zbytočná – je to hutný, obsažný text. Sám autor sa zmienil, že mu išlo o príbehy, no v skutočnosti sú to výborné eseje so silnými prvkami rozprávania a opisu. Rovnováhu k teoretickým východiskám vytvárajú Mojžišove reflexie a asociácie. Dokáže obraz „rozobrať“ na molekuly, všimnúť si azda všetko a z toho urobiť podrobný výklad o kompozícii, farbách, sémantike, svetle... Vie rozprávačsky zaujať, miestami sa dokonca približuje k beletristickému žánru.
V publikácii sa, žiaľ, objavujú aj subštandardné výrazy a je škoda, že táto výborná kniha neprešla jazykovou úpravou. To však nič nemení na fakte, že kniha Voľným okom od Juraja Mojžiša je znamenitá odborná lektúra, ktorá sa výborne číta. Čitateľ sa po jej absolvovaní cíti bohatším.
Autorka je literárna kritička.
Juraj Mojžiš: Voľným okom, Fragment, 2007
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.