Je to taký starý český a možno aj slovenský vtip. Príde cudzinec do hotela a chce sa ubytovať. Pýta sa recepčnej najskôr po anglicky, potom po nemecky, potom po francúzsky, rusky a nakoniec skúsi aj španielčinu. Neuspeje a odíde naprázdno. „Vidíš ho, blbca, príde sem na dovolenku a nevie ani slovo po česky (či slovensky),“ hovorí po jeho odchode jedna recepčná druhej.
Podobne ako tie recepčné uvažovalo slovenské ministerstvo školstva, keď žiakom maďarských škôl na Slovensku rozdalo rovnaké testy zo slovenčiny ako rodeným Slovákom. Na výsledkoch týchto testov sa bude iste ľahko dokazovať, že slovenskí Maďari na menšinových školách sú v „štátnom“ jazyku horší ako ich rovnako starí spolužiaci na školách nemenšinových. Ale či sa to ministrovi Jánovi Mikolajovi páči, alebo nie, pre Maďarov žijúcich na Slovensku je ich rodným a prvým jazykom maďarčina a slovenčina je jazykom druhým.
Tak to v krajinách, ktoré sú národnostne tolerantné, býva. Chcieť to zmeniť je politika, ktorá sa nazýva asimilačnou. Slováci ju zažili na vlastnej koži za Rakúsko-Uhorska, ibaže to bolo pred sto rokmi. A dokonca aj Maďari, ktorí inak nedajú na Uhorsko dopustiť, dnes priznávajú, že to bola tá najväčšia chyba, ktorú pred tým storočím urobili.
Nechcem radiť spoza Moravy, ale zo snahy trochu „poslovenčiť“ Maďarov na Slovensku nemôže vzísť nič dobré. Prinajlepšom sa môže stať, že z Maďarov budú Slováci, ktorí prestanú vedieť po maďarsky. A to sa už potom s Budapešťou vôbec nedohovoríte.
Ak chce minister Mikolaj posilniť výučbu slovenčiny na maďarských menšinových školách, aby ich žiaci tento jazyk bez problémov ovládali, je to len dobre. Ak by to malo byť na úkor výučby maďarčiny, je to zlé.
Omnoho lepším nápadom by bolo, keby sa maďarčina bola zaviedla do bežnej výučby aj na slovenských školách. Keď sa môžu učiť po česky nemecké deti v Pirne či Bavorsku, alebo anglické v Británii po poľsky, Slováci so znalosťou maďarčiny by boli stredoeurópske hviezdy. Napokon, my Česi sa tiež učíme po nemecky. A Hitler to pritom s nami rozhodne myslel horšie než gróf Apponyi so Slovákmi.
Autor je redaktor Lidových novín
Podobne ako tie recepčné uvažovalo slovenské ministerstvo školstva, keď žiakom maďarských škôl na Slovensku rozdalo rovnaké testy zo slovenčiny ako rodeným Slovákom. Na výsledkoch týchto testov sa bude iste ľahko dokazovať, že slovenskí Maďari na menšinových školách sú v „štátnom“ jazyku horší ako ich rovnako starí spolužiaci na školách nemenšinových. Ale či sa to ministrovi Jánovi Mikolajovi páči, alebo nie, pre Maďarov žijúcich na Slovensku je ich rodným a prvým jazykom maďarčina a slovenčina je jazykom druhým.
Tak to v krajinách, ktoré sú národnostne tolerantné, býva. Chcieť to zmeniť je politika, ktorá sa nazýva asimilačnou. Slováci ju zažili na vlastnej koži za Rakúsko-Uhorska, ibaže to bolo pred sto rokmi. A dokonca aj Maďari, ktorí inak nedajú na Uhorsko dopustiť, dnes priznávajú, že to bola tá najväčšia chyba, ktorú pred tým storočím urobili.
Nechcem radiť spoza Moravy, ale zo snahy trochu „poslovenčiť“ Maďarov na Slovensku nemôže vzísť nič dobré. Prinajlepšom sa môže stať, že z Maďarov budú Slováci, ktorí prestanú vedieť po maďarsky. A to sa už potom s Budapešťou vôbec nedohovoríte.
Ak chce minister Mikolaj posilniť výučbu slovenčiny na maďarských menšinových školách, aby ich žiaci tento jazyk bez problémov ovládali, je to len dobre. Ak by to malo byť na úkor výučby maďarčiny, je to zlé.
Omnoho lepším nápadom by bolo, keby sa maďarčina bola zaviedla do bežnej výučby aj na slovenských školách. Keď sa môžu učiť po česky nemecké deti v Pirne či Bavorsku, alebo anglické v Británii po poľsky, Slováci so znalosťou maďarčiny by boli stredoeurópske hviezdy. Napokon, my Česi sa tiež učíme po nemecky. A Hitler to pritom s nami rozhodne myslel horšie než gróf Apponyi so Slovákmi.
Autor je redaktor Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.