Asi najlepšia ekonomická správa tohto roka prišla v to sychravé chladné ráno na svätého Valentína. Slovenská ekonomika v poslednom vlaňajšom štvrťroku vzrástla o neuveriteľných 14,1 percenta a odhad rastu za celý vlaňajší rok činí medziročne 10,3 percenta.
Zázrak? Skôr priaznivá zhoda okolností, kombinovaná – a hoci je to už obohraná vsuvka, stále je veľmi dôležitá – priaznivými dôsledkami minulých štrukturálnych reforiem a dobrým menom krajiny vo svete.
.čo sa stalo?
Mimoriadne silný rast hrubého domáceho produktu v posledných troch mesiacoch minulého roka je postavený na zdravých základoch. Oných neuveriteľných 14,1 percenta je však do veľkej miery zapríčinených aj jednorazovým faktorom predzásobenia sa obchodníkov cigaretami pred koncom roka, keďže od nového roka sa zvyšovala spotrebná daň. Ak sa teda rast v poslednom kvartáli minulého roka očistí od tohto jednorazového faktoru, jeho výsledná hodnota by bola 9,7 percenta. To je však rovnako grandiózne číslo. „Je vyššie než boli očakávania trhu, ktoré predpokladali ekonomický rast na úrovni 8,8 percenta, ale nie mimo rastov, ktorých sme boli svedkami v minulých štvrťrokoch,“ hovorí hlavný analytik Unicredit banky Viliam Pätoprstý.
Vysoký rast je podľa hlavného ekonóma ING Bank Jána Tótha „ťahaný najmä rastom exportne orientovaného priemyslu, teda najmä automobilmi a elektronikou, ktorého investície sa uskutočnili počas predchádzajúcej vlády“. Zatiaľ je však predčasné hovoriť o raste niečo ďalšie, pretože „nebola zverejnená podrobnejšia štruktúra“. Aj podľa hlavného analytika Unicredit Bank Viliama Pätoprstého sú „priame zásluhy najmä vo výrobnom sektore, kde sa spúšťajú nové prevádzky a ich dodávateľské siete“ s tým, že „nepochybne už začínajú vplývať aj naviazané investície, najmä služby“.
Momentálne skrátka zažívame obdobie mimoriadne vysokého rastu ekonomiky – za posledný rok sa tempo rastu ekonomiky pohybuje medzi 8 až 10 percent, kým vlaňajší priemer Európskej únie je podľa Eurostatu len 2,6 percenta.
.nenechávať dlhy
To, čo je pre neekonóma na údaji o raste HDP najdôležitejšie, sa dá povedať štyrmi slovami: čo z toho mám? Odpoveď sa do štyroch slov, žiaľ, nezmestí, pretože hoci medzi rastom ekonomiky a rastom všeobecnej životnej úrovne súvislosť existuje, aj intuitívne každý cíti, že to nie je to isté.
Dôležité sú tu najmä zotrvačnosť a očakávania. Tak ako reformy a rozumná hospodárska politika prináša svoje plody v podobe vyššieho rastu ekonomiky s istým oneskorením (reformy minulej vlády sa do rastu premietajú práve teraz), aj vysoký rast HDP sa do vyššej životnej úrovne premieta s oneskorením a postupne. Mzdy môžu rásť, keď predtým rastie produktivita práce – naopak to však nefunguje, pretože ak mzdy rastú rýchlejšie ako produktivita, ekonomika stráca konkurencieschopnosť. A dôležité sú aj očakávania – ak vidíme, že ekonomika rastie tempom vyše desať percent ročne, očakávanie dobrého vývoja sa premietne aj do nášho správania sa. Sme spokojnejší, viac míňame, viac sa zadlžujeme. A to má aj spätný vplyv na rast ekonomiky, ktorej spotrebiteľská dôvera pomáha.
Zo súčasného vysokého rastu ekonomiky budeme mať osoh z viacerých dôvodov. „Vytvára to priestor na rast platov, ale aj posilnenie výmenného kurzu koruny,“ tvrdí ekonóm Ján Tóth. Okrem toho, keď sa firmám darí, tie existujúce expandujú a vznikajú nové, čo znamená viac práce. Rastie kúpna sila, čo znamená rozvoj ďalších oblastí ekonomiky, najmä služieb, ktoré sú zatiaľ našou veľkou slabinou, čo pochopí každý, kto príde do kontaktu so službami v bohatších štátoch Západu. A napokon, „väčší HDP znamená viac priestoru na fiskálnu konsolidáciu alebo na míňanie – to záleží na uhle pohľadu,“ myslí si ekonóm Viliam Pätoprstý. Naráža tým na to, že pri takomto vysokom raste nie je problém zároveň zvyšovať výdavky (čiže viac míňať) a tiež znižovať podiel deficitu na takto rastúcom HDP (čiže „konsolidovať“ verejné financie). Pri súčasnej vláde je úspechom už to, že aspoň výdavky nerastú rýchlejšie ako ekonomika a preto deficit klesá, bolo by však zrejme veľmi tristné sledovať vývoj verejných financií pri podstatne nižšom raste ekonomiky.
Dá sa s tým uspokojiť, ale stačiť by nám to nemalo. Ako tvrdí riaditeľ inštitútu INEKO, ekonóm Eugen Jurzyca, „z takých rastov by sme už mladým nemuseli nechávať dlhy“.
.príde spomalenie?
Čo bude ďalej? Dobré časy ešte chvíľu potrvajú – ak sa nestane nič mimoriadne. Krátkodobo sa možno zníži tempo medziročného rastu, presne pre ten jednorazový faktor, ktorý rast v minulom roku tak trochu umelo nadvihol. Vedúci ekonomického výskumu Erste Bank pre strednú a východnú Európu Juraj Kotian sa preto domnieva, že výkyv nad 14 percent „nepocítime, lebo to bude na úkor najbližších 2-3 kvartálov, keď rast bude nižší“ a hlavný analytik Unicredibank Viliam Pätoprstý inými slovami hovorí, že „vďaka tomuto predzásobeniu naopak poklesne tempo rastu HDP v roku 2008 pod 7 percent“. Ekonomika teda bude rýchlo rásť aj ďalej, ibaže oproti umelo zvýšenej porovnávacej báze roku 2007 bude ten rast štatisticky nižší.
Ak na začiatku budúceho roka prijmeme euro a prognózy NBS sú správne, malo by to prispieť k ďalšiemu zvýšeniu rastu ekonomiky. Či sa tak stane a aký vplyv bude mať euro na rýchlosť rastu, je veľká otázka, ak by to však bola pravda, pomohlo by to tlmiť prirodzené spomaľovanie ekonomického rastu v nasledujúcich rokoch.
Dlhodobo platí ono tak trochu abstraktné a nadužívané, ale stále platné – ak nebudeme pokračovať v štrukturálnych reformách (najmä v sektoroch, ktoré budú klásť čoraz vyššie nároky na verejné financie, teda zdravotníctvo a prvý dôchodkový pilier), výrazne nezlepšíme vzdelávací systém (aby sme bohatli prácou mozgu a nie rúk) a nebudeme neustále vylepšovať podnikateľské prostredie (aby investori neodišli inam), budeme na dnešok nostalgicky spomínať ako na zlaté časy, ktoré sa tak rýchlo nezopakujú. To kladie veľké nároky na vkus slovenského voličstva, ktoré však od vzniku samostatného štátu v tomto zmysle zatiaľ nepreukázalo veľa prezieravosti (ak nerátame minulú vládu, to dieťa obrovskej náhody). Povzdych ekonóma Eugena Jurzycu, že si „hádam vezmeme aspoň správne ponaučenie z úspešného vývoja a že ho uplatníme napríklad aj v zdravotníctve, školstve a opäť aj v ekonomike“, je tak možno len zbožným želaním a dnešné dobré časy len epizódou v dlhom príbehu tohto osudom ťažko skúšaného kúska zeme.
.kto za to môže?
Samozrejme, len ťažko sa dá vyhnúť otázke, kto na tomto nevídanom hospodárskom raste má zásluhu? Dnešná vláda – a pre spravodlivosť možno treba dodať, že tomu pokušeniu by sa asi nevyhla ani nijaká iná – sa bude snažiť všetkým vsugerovať, že ide o dôsledok jej vládnutia a ďalší z príznakov jej predurčenosti riadiť štát. Ľudia majú často krátku pamäť a slabý rozhľad, a tak budú dobré časy pripisovať Ficovej vláde možno aj bez toho, aby sa o to táto národno-socialisticko-populistická koalícia usilovala.
Vietor fúka správnym smerom a nikto s tým nič nenarobí. A už vôbec nie opozícia, ktorá síce oprávnene kritizuje krátkozrakú politiku vlády a upozorňuje na problémy, ktoré prídu – tie však dnes nikto ešte nevidí. Každý, naopak, vidí, že sa darí – a opozícia môže len prikyvovať (čím v očiach veľkej časti ľudí dáva za pravdu Ficovej politike), alebo sa snažiť pripísať si zásluhy (čím sa v očiach tejto časti verejnosti správa ako sebastredné dieťa, ktoré prišlo o hračku a závidí ju inému).
Nepríjemným dôsledkom tejto optiky je, že táto vláda „zarobí“ na budúce problémy, ktoré však budú spájané opäť s tými, ktorí ich budú naprávať – a ak sa tento „fázový posun“, respektíve jeho chápanie, nikdy nezmení, bude Slovensko odsúdené na veľmi nákladné naprávanie stále rovnakých opakujúcich sa chýb.
.prognózy
V časoch globálnych ekonomických hrozieb, ktoré stresujú ekonómov a najmä burzových maklérov na celom svete už niekoľko mesiacov, je slovenská radosť z rekordne vysokého rastu ekonomiky tak trochu subtílna. Isté je, že nech sú americké ekonomické problémy akokoľvek vážne (a informácie o nich sú stále tak trochu protichodné a nejasné), trhy strednej Európy by to nijako fatálne postihnúť nemalo. To, čo môže malé otvorené a od exportu závislé ekonomiky (akou je napríklad tá slovenská) postihnúť, je prípadný prudký pokles dopytu po „luxusných statkoch“ (napríklad autách) vo vyspelom svete, ktorý americkými problémami postihnutý je a bude. Z tohto hľadiska je varovné, že na európskych burzách v posledných týždňoch najrýchlejšie klesali práve akcie automobiliek (spolu s priemyslom a bankami).
Prognózy sú zatiaľ priaznivé, všetky odhady hovoria len o pomalom a prirodzenom poklese tempa rastu. Lenže s prognózami je to ako s novinami – nič nie je staršie ako tie včerajšie.
Zázrak? Skôr priaznivá zhoda okolností, kombinovaná – a hoci je to už obohraná vsuvka, stále je veľmi dôležitá – priaznivými dôsledkami minulých štrukturálnych reforiem a dobrým menom krajiny vo svete.
.čo sa stalo?
Mimoriadne silný rast hrubého domáceho produktu v posledných troch mesiacoch minulého roka je postavený na zdravých základoch. Oných neuveriteľných 14,1 percenta je však do veľkej miery zapríčinených aj jednorazovým faktorom predzásobenia sa obchodníkov cigaretami pred koncom roka, keďže od nového roka sa zvyšovala spotrebná daň. Ak sa teda rast v poslednom kvartáli minulého roka očistí od tohto jednorazového faktoru, jeho výsledná hodnota by bola 9,7 percenta. To je však rovnako grandiózne číslo. „Je vyššie než boli očakávania trhu, ktoré predpokladali ekonomický rast na úrovni 8,8 percenta, ale nie mimo rastov, ktorých sme boli svedkami v minulých štvrťrokoch,“ hovorí hlavný analytik Unicredit banky Viliam Pätoprstý.
Vysoký rast je podľa hlavného ekonóma ING Bank Jána Tótha „ťahaný najmä rastom exportne orientovaného priemyslu, teda najmä automobilmi a elektronikou, ktorého investície sa uskutočnili počas predchádzajúcej vlády“. Zatiaľ je však predčasné hovoriť o raste niečo ďalšie, pretože „nebola zverejnená podrobnejšia štruktúra“. Aj podľa hlavného analytika Unicredit Bank Viliama Pätoprstého sú „priame zásluhy najmä vo výrobnom sektore, kde sa spúšťajú nové prevádzky a ich dodávateľské siete“ s tým, že „nepochybne už začínajú vplývať aj naviazané investície, najmä služby“.
Momentálne skrátka zažívame obdobie mimoriadne vysokého rastu ekonomiky – za posledný rok sa tempo rastu ekonomiky pohybuje medzi 8 až 10 percent, kým vlaňajší priemer Európskej únie je podľa Eurostatu len 2,6 percenta.
.nenechávať dlhy
To, čo je pre neekonóma na údaji o raste HDP najdôležitejšie, sa dá povedať štyrmi slovami: čo z toho mám? Odpoveď sa do štyroch slov, žiaľ, nezmestí, pretože hoci medzi rastom ekonomiky a rastom všeobecnej životnej úrovne súvislosť existuje, aj intuitívne každý cíti, že to nie je to isté.
Dôležité sú tu najmä zotrvačnosť a očakávania. Tak ako reformy a rozumná hospodárska politika prináša svoje plody v podobe vyššieho rastu ekonomiky s istým oneskorením (reformy minulej vlády sa do rastu premietajú práve teraz), aj vysoký rast HDP sa do vyššej životnej úrovne premieta s oneskorením a postupne. Mzdy môžu rásť, keď predtým rastie produktivita práce – naopak to však nefunguje, pretože ak mzdy rastú rýchlejšie ako produktivita, ekonomika stráca konkurencieschopnosť. A dôležité sú aj očakávania – ak vidíme, že ekonomika rastie tempom vyše desať percent ročne, očakávanie dobrého vývoja sa premietne aj do nášho správania sa. Sme spokojnejší, viac míňame, viac sa zadlžujeme. A to má aj spätný vplyv na rast ekonomiky, ktorej spotrebiteľská dôvera pomáha.
Zo súčasného vysokého rastu ekonomiky budeme mať osoh z viacerých dôvodov. „Vytvára to priestor na rast platov, ale aj posilnenie výmenného kurzu koruny,“ tvrdí ekonóm Ján Tóth. Okrem toho, keď sa firmám darí, tie existujúce expandujú a vznikajú nové, čo znamená viac práce. Rastie kúpna sila, čo znamená rozvoj ďalších oblastí ekonomiky, najmä služieb, ktoré sú zatiaľ našou veľkou slabinou, čo pochopí každý, kto príde do kontaktu so službami v bohatších štátoch Západu. A napokon, „väčší HDP znamená viac priestoru na fiskálnu konsolidáciu alebo na míňanie – to záleží na uhle pohľadu,“ myslí si ekonóm Viliam Pätoprstý. Naráža tým na to, že pri takomto vysokom raste nie je problém zároveň zvyšovať výdavky (čiže viac míňať) a tiež znižovať podiel deficitu na takto rastúcom HDP (čiže „konsolidovať“ verejné financie). Pri súčasnej vláde je úspechom už to, že aspoň výdavky nerastú rýchlejšie ako ekonomika a preto deficit klesá, bolo by však zrejme veľmi tristné sledovať vývoj verejných financií pri podstatne nižšom raste ekonomiky.
Dá sa s tým uspokojiť, ale stačiť by nám to nemalo. Ako tvrdí riaditeľ inštitútu INEKO, ekonóm Eugen Jurzyca, „z takých rastov by sme už mladým nemuseli nechávať dlhy“.
| Ficova vláda o reformách „V posledných rokoch prešlo Slovensko hlbokými štrukturálnymi zmenami, ktoré mu pomohli dosiahnuť súčasné pozitívne makroekonomické výsledky. Daňová reforma, reforma dôchodkového systému, reforma zdravotníctva, reforma sociálneho systému a trhu práce, reforma školstva, reforma verejnej správy a reforma riadenia verejných financií postupne prinášajú výsledky. Všetky tieto zmeny posilňujú pozíciu Slovenska v globálnej ekonomike, čím zároveň vytvárajú podmienky na rast životnej úrovne obyvateľstva za predpokladu, že sa pozitívne výsledky reforiem udržia.“ Z materiálu „Návrh súboru indikátorov pre sledovanie plnenia opatrení Národného programu reforiem SR“ schváleného vládou pod vedením Roberta Fica 30. mája 2007. |
| Rast HDP na Slovensku (v stálych cenách) 2007 10,3 2006 8,5 2005 6,6 2004 5,2 2003 4,8 2002 4,8 2001 3,4 2000 1,4 Zdroj: Štatistický úrad SR. |
| Revidované odhady rastu reálneho HDP na nasledujúce roky (pôvodné odhady v zátvorkách) 2008 6.5 % (7.5 %) 2009 5.9 % (6.8 %) 2010 6.6 % (5.7 %) Zdroj: ING Bank. |
.príde spomalenie?
Čo bude ďalej? Dobré časy ešte chvíľu potrvajú – ak sa nestane nič mimoriadne. Krátkodobo sa možno zníži tempo medziročného rastu, presne pre ten jednorazový faktor, ktorý rast v minulom roku tak trochu umelo nadvihol. Vedúci ekonomického výskumu Erste Bank pre strednú a východnú Európu Juraj Kotian sa preto domnieva, že výkyv nad 14 percent „nepocítime, lebo to bude na úkor najbližších 2-3 kvartálov, keď rast bude nižší“ a hlavný analytik Unicredibank Viliam Pätoprstý inými slovami hovorí, že „vďaka tomuto predzásobeniu naopak poklesne tempo rastu HDP v roku 2008 pod 7 percent“. Ekonomika teda bude rýchlo rásť aj ďalej, ibaže oproti umelo zvýšenej porovnávacej báze roku 2007 bude ten rast štatisticky nižší.
Ak na začiatku budúceho roka prijmeme euro a prognózy NBS sú správne, malo by to prispieť k ďalšiemu zvýšeniu rastu ekonomiky. Či sa tak stane a aký vplyv bude mať euro na rýchlosť rastu, je veľká otázka, ak by to však bola pravda, pomohlo by to tlmiť prirodzené spomaľovanie ekonomického rastu v nasledujúcich rokoch.
Dlhodobo platí ono tak trochu abstraktné a nadužívané, ale stále platné – ak nebudeme pokračovať v štrukturálnych reformách (najmä v sektoroch, ktoré budú klásť čoraz vyššie nároky na verejné financie, teda zdravotníctvo a prvý dôchodkový pilier), výrazne nezlepšíme vzdelávací systém (aby sme bohatli prácou mozgu a nie rúk) a nebudeme neustále vylepšovať podnikateľské prostredie (aby investori neodišli inam), budeme na dnešok nostalgicky spomínať ako na zlaté časy, ktoré sa tak rýchlo nezopakujú. To kladie veľké nároky na vkus slovenského voličstva, ktoré však od vzniku samostatného štátu v tomto zmysle zatiaľ nepreukázalo veľa prezieravosti (ak nerátame minulú vládu, to dieťa obrovskej náhody). Povzdych ekonóma Eugena Jurzycu, že si „hádam vezmeme aspoň správne ponaučenie z úspešného vývoja a že ho uplatníme napríklad aj v zdravotníctve, školstve a opäť aj v ekonomike“, je tak možno len zbožným želaním a dnešné dobré časy len epizódou v dlhom príbehu tohto osudom ťažko skúšaného kúska zeme.
.kto za to môže?
Samozrejme, len ťažko sa dá vyhnúť otázke, kto na tomto nevídanom hospodárskom raste má zásluhu? Dnešná vláda – a pre spravodlivosť možno treba dodať, že tomu pokušeniu by sa asi nevyhla ani nijaká iná – sa bude snažiť všetkým vsugerovať, že ide o dôsledok jej vládnutia a ďalší z príznakov jej predurčenosti riadiť štát. Ľudia majú často krátku pamäť a slabý rozhľad, a tak budú dobré časy pripisovať Ficovej vláde možno aj bez toho, aby sa o to táto národno-socialisticko-populistická koalícia usilovala.
Vietor fúka správnym smerom a nikto s tým nič nenarobí. A už vôbec nie opozícia, ktorá síce oprávnene kritizuje krátkozrakú politiku vlády a upozorňuje na problémy, ktoré prídu – tie však dnes nikto ešte nevidí. Každý, naopak, vidí, že sa darí – a opozícia môže len prikyvovať (čím v očiach veľkej časti ľudí dáva za pravdu Ficovej politike), alebo sa snažiť pripísať si zásluhy (čím sa v očiach tejto časti verejnosti správa ako sebastredné dieťa, ktoré prišlo o hračku a závidí ju inému).
Nepríjemným dôsledkom tejto optiky je, že táto vláda „zarobí“ na budúce problémy, ktoré však budú spájané opäť s tými, ktorí ich budú naprávať – a ak sa tento „fázový posun“, respektíve jeho chápanie, nikdy nezmení, bude Slovensko odsúdené na veľmi nákladné naprávanie stále rovnakých opakujúcich sa chýb.
.prognózy
V časoch globálnych ekonomických hrozieb, ktoré stresujú ekonómov a najmä burzových maklérov na celom svete už niekoľko mesiacov, je slovenská radosť z rekordne vysokého rastu ekonomiky tak trochu subtílna. Isté je, že nech sú americké ekonomické problémy akokoľvek vážne (a informácie o nich sú stále tak trochu protichodné a nejasné), trhy strednej Európy by to nijako fatálne postihnúť nemalo. To, čo môže malé otvorené a od exportu závislé ekonomiky (akou je napríklad tá slovenská) postihnúť, je prípadný prudký pokles dopytu po „luxusných statkoch“ (napríklad autách) vo vyspelom svete, ktorý americkými problémami postihnutý je a bude. Z tohto hľadiska je varovné, že na európskych burzách v posledných týždňoch najrýchlejšie klesali práve akcie automobiliek (spolu s priemyslom a bankami).
Prognózy sú zatiaľ priaznivé, všetky odhady hovoria len o pomalom a prirodzenom poklese tempa rastu. Lenže s prognózami je to ako s novinami – nič nie je staršie ako tie včerajšie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.