TELEVÍZIE Nečakaný pád Markízy
Televízne noviny Markízy sú najsledovanejšou reláciou na Slovensku. Slováci mali čas, aby si na ne zvykli – nikto iný sa celé roky nepokúšal o alternatívu a verejnoprávna televízia nie je dosiaľ synonymom atraktívnej alternatívy. Markíza získala rokmi takmer monopol na informovanie verejnosti a jej sledovanosť sa dostala do závratných výšin. Najmä keď sa jej správam nikto neopovážil priamo konkurovať. Markíza chcela dosahovať extrémne vysoké čísla dlhšie, tak správy predĺžila. Neuvedomila si, že stavia na sledovanosti, ktorá nie je tak úplne výsledkom prirodzeného záujmu divákov, ale obmedzenej ponuky. Dlhšie správy sa komerčnej televízii neoplatí vysielať, ak nemôže zaradiť viac reklamy. Preto správy umelo predelila, vymyslela spravodajskú predohru Televízne noviny Headlines po 19. h a Televízne noviny Dnes po 19.10. Divákom sa môže zdať, že nové desaťminútové správy s cudzo znejúcim názvom sú len naťahovacou hrou a skutočné správy sa začínajú až po reklame. Nikto nečakal, že túto príležitosť využije programovo zakapávajúca Jednotka STV. Keď si televízie roky vymýšľali útoky na Televízne noviny, ani jednu nenapadlo operovať s gradáciou formátu. Jednotka presunula svoju úspešnú súťaž 5 proti 5 tak, aby polovica presahovala za štart Televíznych novín Markízy. A funguje to: ak si diváci už rozpozerajú súťažné zápolenie rodiniek, chcú vidieť, ako to dopadne. Výsledok – Správy Markízy po siedmej sú stále najsilnejšie, ale sú zároveň na historickým minimách. Je to dobre, znižovanie podielov extrémne silných lídrov je vždy prirodzenou súčasťou štandardizujúceho sa prostredia.
.radoslav Augustín, Mediálne.sk
TELEVÍZIA Náboženské vysielanie STV je sterilné
Slovenská televízia sa opäť dostala do víru kritiky. Kameňom úrazu je tentoraz náboženské vysielanie, ktoré sa nepáči Katolíckej cirkvi, Ústrednému zväzu židovských náboženských obcí ani moslimom žijúcim na Slovensku. Zdržanliví vo vyjadrovaniach sú len predstavitelia Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, ktorí vychádzajú z dobrých vzťahov s redakciou. Aj napriek tomu tajomníčka pre mediálnu komunikáciu ECAV Edita Sabolíková poukazuje na nedostatky ako zrušenie spravodajstva v duchovnom magazíne Orientácia.
Zástupcom Katolíckej cirkvi prekážajú nielen konkrétne pochybenia vo vysielaní, ale aj celková kvalita náboženských relácií, ktorá podľa nich neustále klesá. Marián Gavenda, šéfredaktor Katolíckych novín, im vyčíta najmä bezpríznakovosť a často až sterilitu vo vyjadreniach. „Nechcem povedať, že nie sú katolícki alebo luteránski. Oni nie sú žiadni, sú sterilní,“ uviedol pre Aktuálne.sk Gavenda. Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik dodáva, že trend poklesu kvality náboženských relácií je vo verejnoprávnej televízii dlhodobý. Tento fakt kritizuje aj Jaroslav Franek, hovorca Ústredného zväzu židovských náboženských obcí. Zástupcovia moslimov žijúcich na Slovensku sa tiež pridali ku kritike náboženského vysielania STV. Trápi ich najmä nedostatočný priestor v reláciách. Moslim žijúci na Slovensku Souheil Ghannam pre Aktualne.sk povedal: „Raz za čas pozvú niekoho, kto akože hovorí v mene moslimov či Arabov. To však nie je ono. Chceme, aby diskusie, ktoré sa týkajú medzináboženského dialógu, neboli o nás bez nás.“ Moslimovia však na rozdiel od predchádzajúcich kritikov zatiaľ nespĺňajú kritérium registrovanej cirkvi.
.veronika Folentová
MÉDIÁ Výbušné karikatúry
Tri veľké dánske denníky Politiken, Berlingske Tidende a Jyllands Posten sa rozhodli opäť zverejniť karikatúru proroka Mohameda s bombou ukrytou v turbane. Ide presne o tú istú karikatúru, ktorá pred časom vyvolala hnev moslimského sveta. Dánske noviny tak reagovali na zatknutie islamských radikálov, ktorí podľa dánskej polície pripravovali vraždu autora karikatúry Kurta Westergaarda. Šéfredaktorka Berlingske Tidende, ktorý karikatúru uverejnil prvýkrát, rozhodnutie redakcie odôvodnila nutnosťou vyslať signál, že nezávislé média sa pri obrane slobody prejavu nesmú dať zastrašiť.
Hoci dánsky príklad je asi najlepším dôkazom toho, že karikatúra môže byť výbušným žánrom, zďaleka nie je príkladom jediným. Po prvom zverejnení dánskych karikatúr sa s karikovaním dovtedajších tabu roztrhlo vrece. V Azerbajdžane miestny denník zverejnil karikatúry Ježiša Krista a Panny Márie. Protestovala tam však najmä islamská komunita, pretože Korán okrem proroka Mohameda zakazuje zobrazovanie aj týchto dvoch postáv. Iránsky denník Hamšáhrí zase vyhlásil súťaž o najlepšie karikatúry zobrazujúce holokaust. Rozruch v Rusku vzbudili aj isté volgogradské noviny, ktoré uverejnili karikatúry Ježiša, Mojžiša, Budhu a Mohameda.
Príprava vraždy karikaturistu je hrozný a odsúdeniahodný čin. Samozrejme, slobodu slova treba chrániť a karikovanie náboženských symbolov nemožno zakázať. Len sa treba zamyslieť nad tým, či množiace sa bezhlavé zosmiešňovanie vecí, ktoré sú posvätné pre milióny ľudí, je ešte stále nejakou hodnotou vo verejnej debete, alebo už len trochu lacnou PR.
.jozef Majchrák
Televízne noviny Markízy sú najsledovanejšou reláciou na Slovensku. Slováci mali čas, aby si na ne zvykli – nikto iný sa celé roky nepokúšal o alternatívu a verejnoprávna televízia nie je dosiaľ synonymom atraktívnej alternatívy. Markíza získala rokmi takmer monopol na informovanie verejnosti a jej sledovanosť sa dostala do závratných výšin. Najmä keď sa jej správam nikto neopovážil priamo konkurovať. Markíza chcela dosahovať extrémne vysoké čísla dlhšie, tak správy predĺžila. Neuvedomila si, že stavia na sledovanosti, ktorá nie je tak úplne výsledkom prirodzeného záujmu divákov, ale obmedzenej ponuky. Dlhšie správy sa komerčnej televízii neoplatí vysielať, ak nemôže zaradiť viac reklamy. Preto správy umelo predelila, vymyslela spravodajskú predohru Televízne noviny Headlines po 19. h a Televízne noviny Dnes po 19.10. Divákom sa môže zdať, že nové desaťminútové správy s cudzo znejúcim názvom sú len naťahovacou hrou a skutočné správy sa začínajú až po reklame. Nikto nečakal, že túto príležitosť využije programovo zakapávajúca Jednotka STV. Keď si televízie roky vymýšľali útoky na Televízne noviny, ani jednu nenapadlo operovať s gradáciou formátu. Jednotka presunula svoju úspešnú súťaž 5 proti 5 tak, aby polovica presahovala za štart Televíznych novín Markízy. A funguje to: ak si diváci už rozpozerajú súťažné zápolenie rodiniek, chcú vidieť, ako to dopadne. Výsledok – Správy Markízy po siedmej sú stále najsilnejšie, ale sú zároveň na historickým minimách. Je to dobre, znižovanie podielov extrémne silných lídrov je vždy prirodzenou súčasťou štandardizujúceho sa prostredia.
.radoslav Augustín, Mediálne.sk
TELEVÍZIA Náboženské vysielanie STV je sterilné
Slovenská televízia sa opäť dostala do víru kritiky. Kameňom úrazu je tentoraz náboženské vysielanie, ktoré sa nepáči Katolíckej cirkvi, Ústrednému zväzu židovských náboženských obcí ani moslimom žijúcim na Slovensku. Zdržanliví vo vyjadrovaniach sú len predstavitelia Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, ktorí vychádzajú z dobrých vzťahov s redakciou. Aj napriek tomu tajomníčka pre mediálnu komunikáciu ECAV Edita Sabolíková poukazuje na nedostatky ako zrušenie spravodajstva v duchovnom magazíne Orientácia.
Zástupcom Katolíckej cirkvi prekážajú nielen konkrétne pochybenia vo vysielaní, ale aj celková kvalita náboženských relácií, ktorá podľa nich neustále klesá. Marián Gavenda, šéfredaktor Katolíckych novín, im vyčíta najmä bezpríznakovosť a často až sterilitu vo vyjadreniach. „Nechcem povedať, že nie sú katolícki alebo luteránski. Oni nie sú žiadni, sú sterilní,“ uviedol pre Aktuálne.sk Gavenda. Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik dodáva, že trend poklesu kvality náboženských relácií je vo verejnoprávnej televízii dlhodobý. Tento fakt kritizuje aj Jaroslav Franek, hovorca Ústredného zväzu židovských náboženských obcí. Zástupcovia moslimov žijúcich na Slovensku sa tiež pridali ku kritike náboženského vysielania STV. Trápi ich najmä nedostatočný priestor v reláciách. Moslim žijúci na Slovensku Souheil Ghannam pre Aktualne.sk povedal: „Raz za čas pozvú niekoho, kto akože hovorí v mene moslimov či Arabov. To však nie je ono. Chceme, aby diskusie, ktoré sa týkajú medzináboženského dialógu, neboli o nás bez nás.“ Moslimovia však na rozdiel od predchádzajúcich kritikov zatiaľ nespĺňajú kritérium registrovanej cirkvi.
.veronika Folentová
MÉDIÁ Výbušné karikatúry
Tri veľké dánske denníky Politiken, Berlingske Tidende a Jyllands Posten sa rozhodli opäť zverejniť karikatúru proroka Mohameda s bombou ukrytou v turbane. Ide presne o tú istú karikatúru, ktorá pred časom vyvolala hnev moslimského sveta. Dánske noviny tak reagovali na zatknutie islamských radikálov, ktorí podľa dánskej polície pripravovali vraždu autora karikatúry Kurta Westergaarda. Šéfredaktorka Berlingske Tidende, ktorý karikatúru uverejnil prvýkrát, rozhodnutie redakcie odôvodnila nutnosťou vyslať signál, že nezávislé média sa pri obrane slobody prejavu nesmú dať zastrašiť.
Hoci dánsky príklad je asi najlepším dôkazom toho, že karikatúra môže byť výbušným žánrom, zďaleka nie je príkladom jediným. Po prvom zverejnení dánskych karikatúr sa s karikovaním dovtedajších tabu roztrhlo vrece. V Azerbajdžane miestny denník zverejnil karikatúry Ježiša Krista a Panny Márie. Protestovala tam však najmä islamská komunita, pretože Korán okrem proroka Mohameda zakazuje zobrazovanie aj týchto dvoch postáv. Iránsky denník Hamšáhrí zase vyhlásil súťaž o najlepšie karikatúry zobrazujúce holokaust. Rozruch v Rusku vzbudili aj isté volgogradské noviny, ktoré uverejnili karikatúry Ježiša, Mojžiša, Budhu a Mohameda.
Príprava vraždy karikaturistu je hrozný a odsúdeniahodný čin. Samozrejme, slobodu slova treba chrániť a karikovanie náboženských symbolov nemožno zakázať. Len sa treba zamyslieť nad tým, či množiace sa bezhlavé zosmiešňovanie vecí, ktoré sú posvätné pre milióny ľudí, je ešte stále nejakou hodnotou vo verejnej debete, alebo už len trochu lacnou PR.
.jozef Majchrák
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.