V šesťposchodovom, kompletne presklenom dome, vzdialenom len niekoľko desiatok metrov od tréningovej haly Wild, patrí Mariánovi celé poschodie. Byt je situovaný v centre Minneapolisu, do St. Paul a domácej haly Xcel Energy Center sa to autom dá zvládnuť za necelých 30 minút.
Priamo do bytu vás vyvezie výťah a ak prídete za tmy, prvé, čo vás upúta, je prekrásny výhľad na svietiaci minneapolský down-town. Byt je zariadený luxusne, no nie pompézne, skôr pohodlne. Okrem skutočne rozľahlej kuchyne, v ktorej by sa dala na dennej báze pripravovať strava pre stredne veľký podnik, lákajú pohodlné kožené kreslá rozmiestnené pred obrovským televízorom. Na tom je nadstavené automatické nahrávanie hokejového magazínu On The Fly, ktorý mapuje dianie v NHL. Okrem toho sa na harddisk nahráva aj niekoľko Mariánových obľúbených relácií zo sveta automobilov. Svoje miesto tam má aj biliardový stôl.
„Pred rokom som sem pozval celé mužstvo na novoročný večierok,“ smeje sa Marián, „byt dostal riadne zabrať, bolo tu takmer 30 ľudí.“ Dobre stráženým tajomstvom je simulátor Formuly 1. Rozmerovo disponovaný kokpit formuly formátovaný presne podľa originálu, pred ním veľký monitor s pohybovou simuláciou meniacej sa trate a súperov. „Keď som ho pred tromi rokmi kúpil, trávil som tu veľa času, takmer každú voľnú chvíľu. Teraz si tu zajazdím tak 2-3-krát do roka.“
.marián, nedávno si získal ocenenie hráč týždňa v najlepšej hokejovej lige na svete, už druhýkrát túto sezónu. S istou dávkou novinárskeho zjednodušenia možno teda povedať, že tie týždne si bol vlastne korunovaný za najlepšieho hokejistu sveta....
V takej súvislosti sa to, samozrejme, vnímať nedá. Týždeň je príliš krátky čas. Podstatne väčšiu výpovednú hodnotu má ocenenie „hráč mesiaca“, a potom, samozrejme, ocenenia za celú sezónu. Z nich je veľmi cenná Lester B. Pearson Award, pretože o nej rozhodujú samotní hráči, ktorí volia zo svojho stredu toho najlepšieho. Kľúčová je stabilita výkonov.
.si najdrahší a zároveň najproduktívnejší hráč Wild, napriek stále mladému veku. Zodpovedá tvoja pozícia v mužstve týmto skutočnostiam?
NHL je v súčasnosti plná výborných mladých hráčov. Myslím si, že by som mohol na ľade tráviť viac času. Dokázal by som tak byť pre mužstvo ešte užitočnejší. Ale to je, samozrejme, vec rozhodnutia trénera.
.prečo ti dáva kouč Jacques Lemaire tak málo priestoru? V jednom z domácich zápasov s Anaheimom to bolo len 14:32 minúty, až 12 hráčov z tímu Wild strávilo na ľade viac času. Ako potom môžeš rozhodnúť zápas?
Veď práve to. Nepochybujem o tom, že tréner chce pre mužstvo len to najlepšie a robí z jeho pohľadu správne veci. Možno šetrí moju nohu, veď kľúčová časť sezóny je ešte stále pred nami. Ja si však myslím, že ak by som dostával viac priestoru, profitoval by z toho celý tím. Ak si správne pamätám, proti Anaheimu som posledné dve minúty nebol na ľade. Zo striedačky gól nedám. To stretnutie sme napokon prehrali 2:4.
.vieš si vysvetliť, prečo ťa tréner nevyťažuje viac?
Nie celkom.
.hovoril si s ním o tom?
Posledné týždne nie. Tu ani nejde o mňa. Mužstvu sa celkom darí, a to je podstatné. Mojou úlohou je podať v každom jednom striedaní najlepší možný výkon. Ostatné ide mimo mňa. Neviem to ovplyvniť. Snažím sa v maximálnej miere pozitívne ovplyvniť to, čo môžem.
. tvojou najväčšou zbraňou je rýchlosť. Ako sa dá rýchlosť trénovať?
Základ je genetický, tam nenatrénuješ nič. Môj otec aj dedko boli aktívni športovci a taktiež vynikali vďaka rýchlosti. Ale mnoho závisí od techniky korčuľovania a silových dispozícií, a tu sa dá spraviť veľa. Pre mňa je v posledných rokoch kľúčom k úspechu zdravie, hlavne stav tých svalov a šliach, ktoré sú pri korčuľovaní kľúčové. Mám dlhodobé problémy so slabinami a svalstvom na vnútornej strane stehien. Našťastie v tejto sezóne je to OK, ale minulú som vynechal 34 zápasov.
.dá sa to liečiť?
Ide o chronické poranenie a na liečenie je potrebný predovšetkým pokoj. To je však počas sezóny problém. Pravidelne navštevujem špecialistov v Montreale aj v Los Angeles. Snažili sa mi zmeniť štýl korčuľovania, aby som pri ňom zapájal do činnosti iné svalstvo, a to, ktoré je náchylné na preťaženie, šetril. Ale tadiaľ cesta nevedie. Často chodím na masáže, svalstvo si udržujem uvoľnené, nesmiem podceňovať regeneráciu. Pred zápasom je pre mňa veľmi dôležitá rozcvička a zahriatie.
.v akom veku ti už bolo definitívne jasné, že v hokeji vynikáš a máš šancu sa týmto športom profesionálne živiť?
Na prelome žiackych kategórií, pri vstupe do mladšieho dorastu. Vtedy som už mal jasno v tom, že mám šancu. V doraste som bol pravidelne „ostaršený“, nebolo výnimkou, že až o dva roky. Prvý zápas za seniorov som odohral ako 17-ročný. Pamätám sa, že na druhý zápas som cestoval s „A“ mužstvom Dukly Trenčín do Liptovského Mikuláša, bolo to v nedeľu. No keďže som v sobotu hral ešte aj za dorast, podľa nejakých pravidiel som v priebehu 24 hodín ako vekom dorastenec nesmel absolvovať dva zápasy, a tak som vtedy nehral. Povedali mi to krátko pred zápasom, už som bol prezlečený vo výstroji.
.pamätáš sa ešte na tvoj vstup do NHL?
Jasné, nebolo to až tak dávno. Na draft 2000 som už šiel s vedomím, že budem vytiahnutý vysoko. Napokon z toho bolo celkové tretie miesto a vtedy nový tím v NHL – Minnesota Wild. Bol som šťastný a veľmi som chcel dokázať, že do NHL patrím. Ešte asi dva týždne som zostal v Montreale a v Kanade som absolvoval aj podstatnú časť letnej prípravy, aby som do prípravného kempu prišiel v čo najlepšom stave.
.ako si bol na tom s angličtinou?
Rozumel som takmer všetko, no bál som sa rozprávať. Neveril som si. Ale zlomilo sa to celkom rýchlo, keďže som mal celkom dobrý základ zo Slovenska. Okrem toho počas prvej sezóny sme tu boli silná enkláva hráčov z Čiech a Slovenska. Až sedem vrátane dobrého známeho Ľuba Sekeráša, a tak sme vedeli komunikovať aj v rodnej reči.
.bol začiatok v NHL ťažký?
Ja som mal tú výhodu, že som nikdy nehral na farme. Tam by som okúsil aj tú menej atraktívnu tvár zámorského hokeja. Bol som od začiatku v NHL a mal som viac-menej stabilné miesto. To bola samozrejme obrovská výhoda. Bolo tu dosť krajanov, žili sme vo svojej komunite. Nemyslím, že by som sa na začiatku nejako trápil. Mnohí hráči mali cestu do NHL omnoho komplikovanejšiu.
.ako si si zabezpečil bývanie?
Spočiatku som býval s Ľubom Sekerášom. Keď mu prišla manželka, tak som sa posunul do vedľajšieho bytu, ktorý sme tiež mali v prenájme. Neskôr som si kúpil môj terajší byt v centre Minneapolisu.
.zvykol si si na americký spôsob života?
Bez problémov. Niekedy je to až smiešne – každá rodinka si kúpi rodinný domček, veľké auto a bieleho labradorského retrievera. Myslím, že ľudia sú tu spokojní, no pre mňa tomu niečo chýba.
.čo?
Neviem to slovami vyjadriť. Za posledných sedem rokov som si zvykol, že polovicu roka trávim v Amerike a druhú na Slovensku. To mi veľmi vyhovuje, je to pestré. Aj po skončení kariéry v NHL by som chcel mať rok rozdelený do takýchto období a časť z neho žiť na Slovensku a časť v Amerike.
.v čom je pre teba život v Amerike lepší ako na Slovensku?
Je tu viac možností. Páčia sa mi tunajšie reštaurácie a celkovo profesionalita ľudí. Už aj u nás, myslím teda na Slovensku, sa to pomaly začína zlepšovať. Stále však platí, že zákazník často nie je pánom. V Amerike veľmi ťažko natrafíte na neochotnú obsluhu či arogantného predavača.
.vnímaš Spojené štáty aj v celospoločenských súvislostiach, napríklad aktuálne prezidentské primárky či vojnu v Iraku?
Sledujem to a z času na čas sa o týchto veciach rozprávame v kabíne. Ale svoj záujem o tieto veci nepreháňam.
.k dobrým mravom bohatých športovcov patrí charita. Ako je to s tebou?
Snažím sa časť zarobených peňazí vrátiť aj týmto spôsobom. V hľadisku nášho Xcel Energy Centra som na celú sezónu kúpil 16-miestnu lóžu a na každý domáci zápas venujem 12 miest deťom s nevyliečiteľným ochorením. Deti majú krásny večer, na ktorý sa dlho tešia. Okrem toho, že z exkluzívneho miesta sledujú zápas NHL, dostanú vždy aj nejakú drobnú pozornosť. Zostávajúce 4 miesta v lóži mám rezervované pre svoju rodinu, priateľov a prípadné návštevy. Okrem toho máme pomerne časté návštevy v nemocniciach či na školách, rôzne podpisové akcie. Uľahčenie života postihnutým patrí k našej práci.
Autor je projektový manažér STV3.
Priamo do bytu vás vyvezie výťah a ak prídete za tmy, prvé, čo vás upúta, je prekrásny výhľad na svietiaci minneapolský down-town. Byt je zariadený luxusne, no nie pompézne, skôr pohodlne. Okrem skutočne rozľahlej kuchyne, v ktorej by sa dala na dennej báze pripravovať strava pre stredne veľký podnik, lákajú pohodlné kožené kreslá rozmiestnené pred obrovským televízorom. Na tom je nadstavené automatické nahrávanie hokejového magazínu On The Fly, ktorý mapuje dianie v NHL. Okrem toho sa na harddisk nahráva aj niekoľko Mariánových obľúbených relácií zo sveta automobilov. Svoje miesto tam má aj biliardový stôl.
„Pred rokom som sem pozval celé mužstvo na novoročný večierok,“ smeje sa Marián, „byt dostal riadne zabrať, bolo tu takmer 30 ľudí.“ Dobre stráženým tajomstvom je simulátor Formuly 1. Rozmerovo disponovaný kokpit formuly formátovaný presne podľa originálu, pred ním veľký monitor s pohybovou simuláciou meniacej sa trate a súperov. „Keď som ho pred tromi rokmi kúpil, trávil som tu veľa času, takmer každú voľnú chvíľu. Teraz si tu zajazdím tak 2-3-krát do roka.“
.marián, nedávno si získal ocenenie hráč týždňa v najlepšej hokejovej lige na svete, už druhýkrát túto sezónu. S istou dávkou novinárskeho zjednodušenia možno teda povedať, že tie týždne si bol vlastne korunovaný za najlepšieho hokejistu sveta....
V takej súvislosti sa to, samozrejme, vnímať nedá. Týždeň je príliš krátky čas. Podstatne väčšiu výpovednú hodnotu má ocenenie „hráč mesiaca“, a potom, samozrejme, ocenenia za celú sezónu. Z nich je veľmi cenná Lester B. Pearson Award, pretože o nej rozhodujú samotní hráči, ktorí volia zo svojho stredu toho najlepšieho. Kľúčová je stabilita výkonov.
.si najdrahší a zároveň najproduktívnejší hráč Wild, napriek stále mladému veku. Zodpovedá tvoja pozícia v mužstve týmto skutočnostiam?
NHL je v súčasnosti plná výborných mladých hráčov. Myslím si, že by som mohol na ľade tráviť viac času. Dokázal by som tak byť pre mužstvo ešte užitočnejší. Ale to je, samozrejme, vec rozhodnutia trénera.
.prečo ti dáva kouč Jacques Lemaire tak málo priestoru? V jednom z domácich zápasov s Anaheimom to bolo len 14:32 minúty, až 12 hráčov z tímu Wild strávilo na ľade viac času. Ako potom môžeš rozhodnúť zápas?
Veď práve to. Nepochybujem o tom, že tréner chce pre mužstvo len to najlepšie a robí z jeho pohľadu správne veci. Možno šetrí moju nohu, veď kľúčová časť sezóny je ešte stále pred nami. Ja si však myslím, že ak by som dostával viac priestoru, profitoval by z toho celý tím. Ak si správne pamätám, proti Anaheimu som posledné dve minúty nebol na ľade. Zo striedačky gól nedám. To stretnutie sme napokon prehrali 2:4.
.vieš si vysvetliť, prečo ťa tréner nevyťažuje viac?
Nie celkom.
.hovoril si s ním o tom?
Posledné týždne nie. Tu ani nejde o mňa. Mužstvu sa celkom darí, a to je podstatné. Mojou úlohou je podať v každom jednom striedaní najlepší možný výkon. Ostatné ide mimo mňa. Neviem to ovplyvniť. Snažím sa v maximálnej miere pozitívne ovplyvniť to, čo môžem.
. tvojou najväčšou zbraňou je rýchlosť. Ako sa dá rýchlosť trénovať?
Základ je genetický, tam nenatrénuješ nič. Môj otec aj dedko boli aktívni športovci a taktiež vynikali vďaka rýchlosti. Ale mnoho závisí od techniky korčuľovania a silových dispozícií, a tu sa dá spraviť veľa. Pre mňa je v posledných rokoch kľúčom k úspechu zdravie, hlavne stav tých svalov a šliach, ktoré sú pri korčuľovaní kľúčové. Mám dlhodobé problémy so slabinami a svalstvom na vnútornej strane stehien. Našťastie v tejto sezóne je to OK, ale minulú som vynechal 34 zápasov.
.dá sa to liečiť?
Ide o chronické poranenie a na liečenie je potrebný predovšetkým pokoj. To je však počas sezóny problém. Pravidelne navštevujem špecialistov v Montreale aj v Los Angeles. Snažili sa mi zmeniť štýl korčuľovania, aby som pri ňom zapájal do činnosti iné svalstvo, a to, ktoré je náchylné na preťaženie, šetril. Ale tadiaľ cesta nevedie. Často chodím na masáže, svalstvo si udržujem uvoľnené, nesmiem podceňovať regeneráciu. Pred zápasom je pre mňa veľmi dôležitá rozcvička a zahriatie.
.v akom veku ti už bolo definitívne jasné, že v hokeji vynikáš a máš šancu sa týmto športom profesionálne živiť?
Na prelome žiackych kategórií, pri vstupe do mladšieho dorastu. Vtedy som už mal jasno v tom, že mám šancu. V doraste som bol pravidelne „ostaršený“, nebolo výnimkou, že až o dva roky. Prvý zápas za seniorov som odohral ako 17-ročný. Pamätám sa, že na druhý zápas som cestoval s „A“ mužstvom Dukly Trenčín do Liptovského Mikuláša, bolo to v nedeľu. No keďže som v sobotu hral ešte aj za dorast, podľa nejakých pravidiel som v priebehu 24 hodín ako vekom dorastenec nesmel absolvovať dva zápasy, a tak som vtedy nehral. Povedali mi to krátko pred zápasom, už som bol prezlečený vo výstroji.
| Generálny manažér Dogh Riesebrough .kedy ste prvýkrát počuli o Mariánovi? Úplne presne si už nepamätám. Ale určite to bolo v súvislosti s jeho výbornou výkonnosťou v juniorských kategóriách. Mali sme spoľahlivú sieť našich pozorovateľov v Európe i zámorí a Mariánove výkony na medzinárodných juniorských podujatiach nás veľmi zaujali. .ako ste ho oslovili? Jeden z našich spolupracovníkov sprostredkoval moju návštevu u Mariánových rodičov v Trenčíne. Pamätám sa na ten deň veľmi presne. Mariánovej mame som doniesol velikánsku kyticu ruží a po príchode som bol príjemne šokovaný – čakali na mňa nielen obaja jeho rodičia, no i starí rodičia a Mariánov brat Braňo. Vysvetlil som im, že Mariánove schopnosti nás veľmi zaujali a máme záujem o spoluprácu do budúcnosti. .ako dlho ste ho sledovali, kým ste sa rozhodli ponúknuť mu kontrakt? Od jeho šestnástich rokov už veľmi podrobne, to znamená na každom medzinárodnom podujatí a aj v niektorých zápasoch slovenskej ligy. Neskôr sme boli v kontakte už aj s jeho rodinou. Pre nás je dôležitá nielen hokejová, ale aj ľudská stránka jeho osobnosti. Často práve tá rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje hokejovú výkonnosť. .ako ste Mariánovi pomohli po jeho príchode do USA adaptovať sa na novú životnú situáciu? Ani veľmi nebolo treba. Marián mal veci od začiatku pevne v rukách. Adrenalínová bola hádam len jedna výnimka – teraz to už môžem povedať. Hneď na začiatku sa mu stala taká vec – polícia ho pristihla piť alkohol, a to sa u nás môže až od 20. rokov veku. Zdôrazňujem, nešlo o nič také, že by Marián situáciu prehnal. No zákon je zákon a Mariánovi veľmi záležalo na tom, aby sa to nedozvedeli jeho rodičia. Hneď z polície mi volal a naliehal, nech niečo urobím, pretože ho „mama zabije“. Napokon sa to vyriešilo štandardnou pokutou. .zmenil sa Marián ako človek v období od jeho prvých krôčikov v NHL až po súčasnosť? Ani príliš nie, ale, samozrejme, ľudsky dozrel. Teraz už má potrebný nadhľad a skúsenosti. Predovšetkým sa však zmenila jeho pozícia v mužstve. Teraz je osobnosťou, ktorá nesie zodpovednosť za výsledky celého tímu. .marián akoby stelesňoval históriu celého tímu. Viete si predstaviť jeho výmenu do iného mužstva? Predstaviť si viem všetko, to je jednoducho súčasť tohto biznisu. Avšak nechcem tým povedať, že máme v pláne Mariána vymeniť. Budúcu sezónu sa mu končí kontrakt. Je pre nás veľmi dôležitý a budeme sa ho snažiť získať pre mužstvo aj v ďalšom období. |
.pamätáš sa ešte na tvoj vstup do NHL?
Jasné, nebolo to až tak dávno. Na draft 2000 som už šiel s vedomím, že budem vytiahnutý vysoko. Napokon z toho bolo celkové tretie miesto a vtedy nový tím v NHL – Minnesota Wild. Bol som šťastný a veľmi som chcel dokázať, že do NHL patrím. Ešte asi dva týždne som zostal v Montreale a v Kanade som absolvoval aj podstatnú časť letnej prípravy, aby som do prípravného kempu prišiel v čo najlepšom stave.
.ako si bol na tom s angličtinou?
Rozumel som takmer všetko, no bál som sa rozprávať. Neveril som si. Ale zlomilo sa to celkom rýchlo, keďže som mal celkom dobrý základ zo Slovenska. Okrem toho počas prvej sezóny sme tu boli silná enkláva hráčov z Čiech a Slovenska. Až sedem vrátane dobrého známeho Ľuba Sekeráša, a tak sme vedeli komunikovať aj v rodnej reči.
.bol začiatok v NHL ťažký?
Ja som mal tú výhodu, že som nikdy nehral na farme. Tam by som okúsil aj tú menej atraktívnu tvár zámorského hokeja. Bol som od začiatku v NHL a mal som viac-menej stabilné miesto. To bola samozrejme obrovská výhoda. Bolo tu dosť krajanov, žili sme vo svojej komunite. Nemyslím, že by som sa na začiatku nejako trápil. Mnohí hráči mali cestu do NHL omnoho komplikovanejšiu.
.ako si si zabezpečil bývanie?
Spočiatku som býval s Ľubom Sekerášom. Keď mu prišla manželka, tak som sa posunul do vedľajšieho bytu, ktorý sme tiež mali v prenájme. Neskôr som si kúpil môj terajší byt v centre Minneapolisu.
.zvykol si si na americký spôsob života?
Bez problémov. Niekedy je to až smiešne – každá rodinka si kúpi rodinný domček, veľké auto a bieleho labradorského retrievera. Myslím, že ľudia sú tu spokojní, no pre mňa tomu niečo chýba.
.čo?
Neviem to slovami vyjadriť. Za posledných sedem rokov som si zvykol, že polovicu roka trávim v Amerike a druhú na Slovensku. To mi veľmi vyhovuje, je to pestré. Aj po skončení kariéry v NHL by som chcel mať rok rozdelený do takýchto období a časť z neho žiť na Slovensku a časť v Amerike.
| Tréner Jacques Lemaire .trénujete Mariána už 7 rokov. To nie je také bežné. Ale je to dobré, máme o Mariánovom vývoji dokonalý prehľad. Úplne na začiatku, ešte v prípravnom kempe, mal Marián zafixovanú z Európy zrušenú červenú čiaru. Preto stále vyčkával na útočnej modrej a veľmi sa čudoval, keď žiadna dlhá prieniková prihrávka nechodila. Samozrejme, žiadna prísť nemohla, bolo by to porušenie pravidiel. Museli sme si vyjasniť a vysvetliť, čo pre tím znamená kvalitná defenzíva. .skúste charakterizovať Mariána ako hráča. Marián je typický zakončovateľ, ktorý vie výborne predvídať vývoj hry a vďaka svojej rýchlosti vie v predstihu reagovať. Potom vzniká dojem, že vie byť v správnom momente na správnom mieste, no nejde v žiadnom prípade o náhodný jav, ale o vycibrenú schopnosť. Má veľké zrýchlenie a vďaka nemu vie získať dostatok času a priestoru na kvalitné zakončenie či finálnu prihrávku. Od jeho príchodu do NHL si veľmi zlepšil rýchlu streľbu zápästím. Teraz vie vystreliť nečakane a súčasne dostatočne prudko a nebojí sa tento typ streľby často využívať. Vďaka silným nohám a kvalitnému korčuliarskemu štýlu má stabilitu v osobných súbojoch. Výrazne zlepšil činnosť v defenzíve. Spočiatku to bola jeho slabina, teraz je súčasťou jednej z oslabovkových formácií. .no a nedostatky? Marián patrí typovo k najlepším hráčom v NHL, to je jednoznačné. Uvítal by som väčšiu vyrovnanosť výkonov. No a samozrejme musia ho obchádzať zranenia, predovšetkým problematického svalstva na vnútornej strane stehien. .je podľa vás Marián hviezdou v tíme Wild? Marián je výborný hráč, ale pre mňa je najdôležitejšie to, aký efekt prinesie jeho výkon pre mužstvo. Preto nerád hovorím o hviezdach, ale radšej o tíme. Ak máte výkon mužstva rozložený na viac pilierov, je to stabilnejšia situácia. O to nám ide. Zoberte si posledných finalistov alebo víťazov Stanley Cupu – Anaheim či Calgary. Vždy je to o tíme, ktorému sú individuality podriadené. .netrávi Marián na ľade menej času ako mu vzhľadom na jeho produktivitu patrí? Určite nie. Patrí k najvyťažovanejším útočníkom. Ale keď nemá svoj deň, treba skúsiť iné kombinácie. A o tom je už trénerská práca. |
.v čom je pre teba život v Amerike lepší ako na Slovensku?
Je tu viac možností. Páčia sa mi tunajšie reštaurácie a celkovo profesionalita ľudí. Už aj u nás, myslím teda na Slovensku, sa to pomaly začína zlepšovať. Stále však platí, že zákazník často nie je pánom. V Amerike veľmi ťažko natrafíte na neochotnú obsluhu či arogantného predavača.
.vnímaš Spojené štáty aj v celospoločenských súvislostiach, napríklad aktuálne prezidentské primárky či vojnu v Iraku?
Sledujem to a z času na čas sa o týchto veciach rozprávame v kabíne. Ale svoj záujem o tieto veci nepreháňam.
.k dobrým mravom bohatých športovcov patrí charita. Ako je to s tebou?
Snažím sa časť zarobených peňazí vrátiť aj týmto spôsobom. V hľadisku nášho Xcel Energy Centra som na celú sezónu kúpil 16-miestnu lóžu a na každý domáci zápas venujem 12 miest deťom s nevyliečiteľným ochorením. Deti majú krásny večer, na ktorý sa dlho tešia. Okrem toho, že z exkluzívneho miesta sledujú zápas NHL, dostanú vždy aj nejakú drobnú pozornosť. Zostávajúce 4 miesta v lóži mám rezervované pre svoju rodinu, priateľov a prípadné návštevy. Okrem toho máme pomerne časté návštevy v nemocniciach či na školách, rôzne podpisové akcie. Uľahčenie života postihnutým patrí k našej práci.
Autor je projektový manažér STV3.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.