Kde sú tie časy, keď nevhodne vybranú olympijskú lokalitu svorne bojkotovali celé krajiny? V roku 1956 nešli do Melbournu Holanďania, Španieli a Švajčiari na protest proti okupácii Budapešti. Egyptskí, irackí, kambodžskí a libanonskí atléti nešli do Melbournu na protest proti vpádu do Suezu. Afričania zas neúčasťou v Montreale protestovali proti apartheidu a Taiwan odmietol nastúpiť pod jednou zástavou s čínskymi športovcami. Z Afričanov si zobral príklad prezident Carter, ktorý vyhlásil bojkot Moskve na protest proti okupácii Afganistanu. K Američanom sa vtedy pripojilo 64 výborov, okrem Britov, Talianov, Švajčiarov a Rakúšanov. Odpoveď sovietskeho bloku prišla o štyri roky, čo trpko pocítili na vlastnej koži aj naši športovci. Odvtedy sa žiadny veľký bojkot nekonal, iba do Soulu nešli Severokórejci a solidárne s nimi Nikaragua, Etiópia a Kuba.
Režisér Steven Spielberg, ktorý mal byť poradcom pri otváracom aj záverečnom ceremoniáli, sa konečne rozhodol, že nechce byť Leni Riefenstahlovou pekinských hier, a odôvodnil to nespokojnosťou so súčasnou humanitárnou krízou v Darfúre. Podľa mnohých fanúšikov, športovcov i funkcionárov vrátane prezidenta MOV Jacquesa Roggea by sa politika nemala miešať so športom. Rogge rešpektuje rozhodnutie režiséra či niektorých športovcov, myslí si však, že „samotné hry sú oveľa silnejšie a dôležitejšie ako hocijaký jednotlivec“. Nuž, ja si myslím pravý opak a teší ma, že nielen Spielberg, ale aj princ Charles si zachoval svoju tvár a na olympiádu sa nechystá zo solidarity k Tibetu.
Podľa Amnesty International namiesto sľúbeného zlepšovania situácie v oblasti ľudských práv Čína represie pritvrdzuje. Napriek tomu žiadna krajina bojkot hier nechystá a Británia dokonca dáva športovcom podpisovať záväzok, že sa zdržia akéhokoľvek politického prejavu. Náš výbor sa podľa Františka Chmelára problémov ani neobáva.
Nechcela by som byť v koži športovca, ktorý si dobrovoľne dá ujsť vrcholné podujatie svojej kariéry preto, že nejakí funkcionári zle vybrali usporiadateľskú krajinu. Musí to byť ťažké rozhodovanie. Ale kto povedal, že udržať si rovnú chrbticu je menej náročné, ako prekonať akýkoľvek olympijský rekord?
.elena Akácsová, www.t-station.sk
Režisér Steven Spielberg, ktorý mal byť poradcom pri otváracom aj záverečnom ceremoniáli, sa konečne rozhodol, že nechce byť Leni Riefenstahlovou pekinských hier, a odôvodnil to nespokojnosťou so súčasnou humanitárnou krízou v Darfúre. Podľa mnohých fanúšikov, športovcov i funkcionárov vrátane prezidenta MOV Jacquesa Roggea by sa politika nemala miešať so športom. Rogge rešpektuje rozhodnutie režiséra či niektorých športovcov, myslí si však, že „samotné hry sú oveľa silnejšie a dôležitejšie ako hocijaký jednotlivec“. Nuž, ja si myslím pravý opak a teší ma, že nielen Spielberg, ale aj princ Charles si zachoval svoju tvár a na olympiádu sa nechystá zo solidarity k Tibetu.
Podľa Amnesty International namiesto sľúbeného zlepšovania situácie v oblasti ľudských práv Čína represie pritvrdzuje. Napriek tomu žiadna krajina bojkot hier nechystá a Británia dokonca dáva športovcom podpisovať záväzok, že sa zdržia akéhokoľvek politického prejavu. Náš výbor sa podľa Františka Chmelára problémov ani neobáva.
Nechcela by som byť v koži športovca, ktorý si dobrovoľne dá ujsť vrcholné podujatie svojej kariéry preto, že nejakí funkcionári zle vybrali usporiadateľskú krajinu. Musí to byť ťažké rozhodovanie. Ale kto povedal, že udržať si rovnú chrbticu je menej náročné, ako prekonať akýkoľvek olympijský rekord?
.elena Akácsová, www.t-station.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.