S charitou a s pomáhaním blížnemu má väčšina ľudí skôr či neskôr pocit, že na to nestačia. Najmä ak ide o také rozsiahle problémy, ako sú tie, ktoré sa týkajú rozvojových krajín.
Veľkosť Afriky a úmerne s tým veľkosť jej problémov jednoducho vyzerá nad naše možnosti. Pošleme peniaze nejakej neziskovej organizácii, a už keď ich odosielame, prichádza pachuť skepticizmu: Dostanú sa tam vôbec? Má to zmysel? Aj tak to tam predstavitelia vlád rozkradnú, ech...
.kliatba, ktorá sa dá riešiť
Dokumentárny film americkej produkcie s názvom A Walk to Beautiful dokazuje, že sa to dá. Parafrázujúc doktorku z filmu: ide o to, aby sa človek nenechal prevalcovať gigantickými rozmermi problému. Treba pomôcť jednému človeku, a potom presunúť pozornosť na ďalšieho. A potom na ďalšieho. Je možné, že všetkých sa zachrániť nedá, ale snažiť sa musíme.
Film je o etiópskych ženách, ktoré po náročnom pôrode bez lekárskej asistencie (niekedy trvá až niekoľko dní) ostávajú zmrzačené. Veľa z nich sa nikdy nedozvie, že im možno pomôcť, a prežijú svoj život v hanbe na okraji rodiny a spoločnosti, pretože už nemôžu vykonávať svoje povinnosti – rodiť deti a zaobstarávať náročné domáce práce, ako je napríklad nosenie dvadsaťkilových nádob s vodou. Veľa žien, ktoré trpia a sú ostrakizované vinou inkontinencie v dôsledku fistuly, považuje svoj život za prekliaty a čaká, kedy už konečne umrie.
Ak sa o nemocnici, kde by im mohli pomôcť, náhodou dozvedia, mesiace či roky šetria na náročnú cestu, ktorá stojí dvadsať dolárov. Vyrážajú vo všetkom, čo majú – často sú to jedny šaty (bez spodnej bielizne alebo hygienických vložiek, ktoré by zabránili moču a/alebo fekáliám stekať im po holých nohách). Ich dedina je niekoľko hodín pešej cesty od najbližšej cesty (niekedy až šesť hodín, samozrejme, naboso) a ďalších povedzme sedemnásť hodín trvá jazda autobusom do hlavného mesta, kde sa nachádza klinika Addis Ababa Fistula Hospital.
.nefotogenický problém?
Kliniku založila v sedemdesiatych rokoch austrálska lekárka Catherine Hamlin spolu s manželom. Prišla do Etiópie v roku 1959 a ostala doteraz. Má 83 rokov a jej tímy lekárov, sestričiek a ostatného personálu dokážu týždenne uskutočniť okolo 40 operácií (v podstate ide o zašitie fistuly – diery medzi vagínou a močovým mechúrom a/alebo rektom, ktorú spôsobil tlak pri pôrode v domácom prostredí). Sú úspešní až v 93 percentách prípadov.
Pre západné ženy je fistula vďaka lekárskej starostlivosti počas pôrodu už takmer neexistujúcim problémom. Etiópske ženy často rodia v trinástich či pätnástich rokoch (rodičia ich vydajú v desiatich) a v dvadsiatich už môžu byť pre fistulu „nepoužiteľné“. Muž od páchnucej pomočujúcej sa ženy odíde, matka ju vyhodí z domu, nikto o nej nechce počuť. Keď sa dostane na špecializovanú kliniku, znamená to pre ňu možnosť zmeny života. Alebo priamo návrat do života. Zrazu zistí, že so svojím problémom nie je sama. Môže o ňom hovoriť, konzultovať ho, dať sa vyšetriť a nakoniec – šanca, že sa ho operačne podarí odstrániť, je relatívne vysoká.
A Walk to Beautiful je napriek „nefotogenickosti“ problému, o ktorom hovorí, krásny. Dramatickosť totiž nedosahuje drastickými zábermi z operačného stola. Od začiatku až do konca ponúka osobné príbehy niekoľkých žien. Putujeme s nimi na ceste, ktorej koniec je nejasný. Ženy majú súmerné etiópske tváre, aké by sme podľa našich estetických kritérií bez váhania vyhlásili za vzorové. Sú však utrápené rokmi smútku a hanby. Nie každej sa dá stopercentne pomôcť, ale treba to skúšať. Na klinike Addis Ababa Fistula Hospital z nich trápenie postupne opadá, napriek tomu, že bez sĺz, bolesti, úsilia a modlenia to nepôjde.
.stačí ísť na film
A Walk to Beautiful získal cenu za najlepší celovečerný dokumentárny film od Medzinárodnej dokumentárnej asociácie za rok 2007. Po premiére sme všetci závideli žiariacej režisérke Mary Olive Smith, producentovi Stevenovi Engelovi a ich spolupracovníkom. To, že môžu pomáhať. Jedna komerčná právnička mi povedala, že sa cíti úplne zbytočná. „Ja len pomáham ľuďom nahrabať čoraz viac peňazí...“ ľútostivo zaškúlila smerom k tvorcom filmu. Trvalo im roky, kým dokončili dokument, ktorý bol inšpirovaný článkom z New York Times ešte v roku 2003. Ale dokončili ho.
Výsledkom ich práce nie sú len ocenenia a priaznivé kritiky. Film, ktorý hovorí o súkromnej klinike, kde pomáhajú ženám, sám niekoľkým konkrétnym ženám pomohol. Stále tiež pomáha upozorniť na to, že zhruba stotisíc žien v Etiópii a dva milióny na svete trpí z rovnakého dôvodu. Čím viac sa o tom vie, tým väčšia šanca je, že sa o čoraz vyššom počte nemocníc, kde robia tento zákrok, dozvedia aj postihnuté ženy. Čím viac ľudí sa o tom dozvie, tým viac ľudí pomôže, a tým viac nemocníc vznikne. A tak dokola. Filmári sa duševne naviazali na svoje etiópske hrdinky a presvedčili sa, že pomôcť sa naozaj dá. Presvedčili o tom aj nás. V tomto konkrétnom prípade stačí ísť na jeden skvelý film.
Autorka cestuje a píše.
A Walk To Beautiful (USA. 2007)
Réžia a kamera: Mary Olive Smith, Scenár: Tony Hardmon, Mary Olive Smith, Strih: Andrew Ford, Hudba: David Schommer, Produkcia: Steven Engel.
Viac o filme: www.walktobeautiful.com
Viac o klinike a možnostiach pomôcť: www.fistulafoundation.org
Veľkosť Afriky a úmerne s tým veľkosť jej problémov jednoducho vyzerá nad naše možnosti. Pošleme peniaze nejakej neziskovej organizácii, a už keď ich odosielame, prichádza pachuť skepticizmu: Dostanú sa tam vôbec? Má to zmysel? Aj tak to tam predstavitelia vlád rozkradnú, ech...
.kliatba, ktorá sa dá riešiť
Dokumentárny film americkej produkcie s názvom A Walk to Beautiful dokazuje, že sa to dá. Parafrázujúc doktorku z filmu: ide o to, aby sa človek nenechal prevalcovať gigantickými rozmermi problému. Treba pomôcť jednému človeku, a potom presunúť pozornosť na ďalšieho. A potom na ďalšieho. Je možné, že všetkých sa zachrániť nedá, ale snažiť sa musíme.
Film je o etiópskych ženách, ktoré po náročnom pôrode bez lekárskej asistencie (niekedy trvá až niekoľko dní) ostávajú zmrzačené. Veľa z nich sa nikdy nedozvie, že im možno pomôcť, a prežijú svoj život v hanbe na okraji rodiny a spoločnosti, pretože už nemôžu vykonávať svoje povinnosti – rodiť deti a zaobstarávať náročné domáce práce, ako je napríklad nosenie dvadsaťkilových nádob s vodou. Veľa žien, ktoré trpia a sú ostrakizované vinou inkontinencie v dôsledku fistuly, považuje svoj život za prekliaty a čaká, kedy už konečne umrie.
Ak sa o nemocnici, kde by im mohli pomôcť, náhodou dozvedia, mesiace či roky šetria na náročnú cestu, ktorá stojí dvadsať dolárov. Vyrážajú vo všetkom, čo majú – často sú to jedny šaty (bez spodnej bielizne alebo hygienických vložiek, ktoré by zabránili moču a/alebo fekáliám stekať im po holých nohách). Ich dedina je niekoľko hodín pešej cesty od najbližšej cesty (niekedy až šesť hodín, samozrejme, naboso) a ďalších povedzme sedemnásť hodín trvá jazda autobusom do hlavného mesta, kde sa nachádza klinika Addis Ababa Fistula Hospital.
.nefotogenický problém?
Kliniku založila v sedemdesiatych rokoch austrálska lekárka Catherine Hamlin spolu s manželom. Prišla do Etiópie v roku 1959 a ostala doteraz. Má 83 rokov a jej tímy lekárov, sestričiek a ostatného personálu dokážu týždenne uskutočniť okolo 40 operácií (v podstate ide o zašitie fistuly – diery medzi vagínou a močovým mechúrom a/alebo rektom, ktorú spôsobil tlak pri pôrode v domácom prostredí). Sú úspešní až v 93 percentách prípadov.
Pre západné ženy je fistula vďaka lekárskej starostlivosti počas pôrodu už takmer neexistujúcim problémom. Etiópske ženy často rodia v trinástich či pätnástich rokoch (rodičia ich vydajú v desiatich) a v dvadsiatich už môžu byť pre fistulu „nepoužiteľné“. Muž od páchnucej pomočujúcej sa ženy odíde, matka ju vyhodí z domu, nikto o nej nechce počuť. Keď sa dostane na špecializovanú kliniku, znamená to pre ňu možnosť zmeny života. Alebo priamo návrat do života. Zrazu zistí, že so svojím problémom nie je sama. Môže o ňom hovoriť, konzultovať ho, dať sa vyšetriť a nakoniec – šanca, že sa ho operačne podarí odstrániť, je relatívne vysoká.
A Walk to Beautiful je napriek „nefotogenickosti“ problému, o ktorom hovorí, krásny. Dramatickosť totiž nedosahuje drastickými zábermi z operačného stola. Od začiatku až do konca ponúka osobné príbehy niekoľkých žien. Putujeme s nimi na ceste, ktorej koniec je nejasný. Ženy majú súmerné etiópske tváre, aké by sme podľa našich estetických kritérií bez váhania vyhlásili za vzorové. Sú však utrápené rokmi smútku a hanby. Nie každej sa dá stopercentne pomôcť, ale treba to skúšať. Na klinike Addis Ababa Fistula Hospital z nich trápenie postupne opadá, napriek tomu, že bez sĺz, bolesti, úsilia a modlenia to nepôjde.
.stačí ísť na film
A Walk to Beautiful získal cenu za najlepší celovečerný dokumentárny film od Medzinárodnej dokumentárnej asociácie za rok 2007. Po premiére sme všetci závideli žiariacej režisérke Mary Olive Smith, producentovi Stevenovi Engelovi a ich spolupracovníkom. To, že môžu pomáhať. Jedna komerčná právnička mi povedala, že sa cíti úplne zbytočná. „Ja len pomáham ľuďom nahrabať čoraz viac peňazí...“ ľútostivo zaškúlila smerom k tvorcom filmu. Trvalo im roky, kým dokončili dokument, ktorý bol inšpirovaný článkom z New York Times ešte v roku 2003. Ale dokončili ho.
Výsledkom ich práce nie sú len ocenenia a priaznivé kritiky. Film, ktorý hovorí o súkromnej klinike, kde pomáhajú ženám, sám niekoľkým konkrétnym ženám pomohol. Stále tiež pomáha upozorniť na to, že zhruba stotisíc žien v Etiópii a dva milióny na svete trpí z rovnakého dôvodu. Čím viac sa o tom vie, tým väčšia šanca je, že sa o čoraz vyššom počte nemocníc, kde robia tento zákrok, dozvedia aj postihnuté ženy. Čím viac ľudí sa o tom dozvie, tým viac ľudí pomôže, a tým viac nemocníc vznikne. A tak dokola. Filmári sa duševne naviazali na svoje etiópske hrdinky a presvedčili sa, že pomôcť sa naozaj dá. Presvedčili o tom aj nás. V tomto konkrétnom prípade stačí ísť na jeden skvelý film.
Autorka cestuje a píše.
A Walk To Beautiful (USA. 2007)
Réžia a kamera: Mary Olive Smith, Scenár: Tony Hardmon, Mary Olive Smith, Strih: Andrew Ford, Hudba: David Schommer, Produkcia: Steven Engel.
Viac o filme: www.walktobeautiful.com
Viac o klinike a možnostiach pomôcť: www.fistulafoundation.org
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.