Rozhovor s Pavlom Brunovským, profesorom na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky.
.vaša katedra aplikovanej matematiky a štatistiky má povesť odboru, ktorý dáva Slovensku najlepších ekonomických analytikov. Ako je to možné?
Nehovorme o katedre, ale o študijnom programe Ekonomická a finančná matematika, pomáhajú nám totiž aj kolegovia z iných katedier. Založili sme ho v roku 1994. Vtedy sme si všimli, že na Slovensku prakticky nie sú ľudia, ktorí by ovládali ekonomickú teóriu. Naši absolventi sa veľmi dobre uplatňovali vo finančnej a ekonomickej sfére, hoci ekonómiu neštudovali. Preto sme si povedali, že vytvoríme nový študijný program, v ktorom tvrdý matematický základ doplníme finančnou a ekonomickou nadstavbou.
.nemali ste obavu, že slovenskí študenti, ktorí univerzitné štúdium často vnímajú iba ako prostriedok na získanie diplomu, nebudú mať záujem o také náročné štúdium?
Strašili nás tým od začiatku. My sme však dôvodili, že je dosť mladých ľudí, ktorí idú za kvalitou a náročnosťou štúdia. Ukázalo sa, že sme mali pravdu. Samozrejme, nehlási sa 2-tisíc záujemcov, ale asi dvesto-tristo, čo nám bohato stačí na výber asi 70-80 dobrých študentov. Naši študenti sú žiadaní, rozchytaní už v posledných ročníku. Dodal by som, že my sa netvárime ako ekonómovia, sme totiž matematici. Ukazuje sa však, že vďaka hlbokému matematickému základu im základné znalosti ekonómie a finančníctva stačia na to, aby boli flexibilní a vedeli si doplniť špeciálne vedomosti potrebné pre ich zamestnanie.
.všetci učitelia sú teda len matematici?
Máme špičkových externistov-ekonómov, napríklad dvoch slovenských učiteľov z Viedne a z Mníchova. A viacerí kolegovia mali možnosť dvojročného pobytu na univerzite v Pittsburghu, takže dosť si toho odučíme aj sami. Zatiaľ sme nenašli na svete štúdium, ktoré je stavané presne tak ako naše.
.ako to myslíte?
Verili sme, že máme na to, aby sme vymysleli niečo, čím zabodujeme aj mimo Slovenska. Naši študenti dostanú v prvých dvoch ročníkov takmer takú matematiku, ako matematici-špecialisti. Ďalším špecifikom je, že v štúdiu sú porovnateľne zastúpené tak ekonomická teória, ako aj financie. Opýtajte sa na renomovaných postgraduáloch CERGE v Prahe a IHS vo Viedni, aké renomé u nich majú naši absolventi.
.čo si myslíte o Ekonomickej univerzite?
Ekonomická univerzita má svoje odôvodnenie, niekto predsa musí učiť aj masy. Štúdium ekonómie vo vyspelých krajinách je však predovšetkým komplexným štúdiom ekonomickej teórie. EU to neučí, jej programy sú bližšie programom, nazývaným „business and administration“.
.na EU sú učitelia zahltení vyučovaním. Ako je to u vás s deľbou medzi pedagogickú činnosť a výskum?
Poriadna vysoká škola bez výskumu nie je vysokou školou, snažíme sa ukradnúť si naň čas. Veľa výskumu robíme s diplomantmi a doktorandmi. Máme dobré výsledky napríklad v oblasti výpočtových financií. Fiškálne dopady dôchodkovej reformy a optimálne rozhodovanie sporiteľov nemá nik rozanalyzované tak dobre ako my.
.ako ho stíhate popri učení?
Snažíme sa ustrážiť si priestor pre výskum napríklad tým, že obmedzujeme počet študentov.
.keďže naše univerzity sú kvôli finančným tokom motivované brať čo najviac študentov, nie sú na vás vyvíjané tlaky zhora, aby ste prijímali viac študentov?
Istý tlak tu je, ale výška finančných dotácií škôl závisí v nemalej miere aj od vedeckých výsledkov. Samozrejme tým, čo výskum nerobia, neostáva nič iné než brať masy študentov. Bohužiaľ veľa zbytočného času nám uberá zúfalo sa rozrastajúca byrokratizácia, teraz v priebehu troch rokov nás stihla už druhá plošná komplexná akreditácia. Robíme kvalitné štúdium, máme všeobecne dobré renomé, tak prečo stále taká nedôvera? Prečo musíme ustavične popisovať tony papiera, ktoré aj tak nikdy nikto nebude mať čas ani prečítať? Ešte šťastie, že sme tento program založili v 90. rokoch, dnes by sme to už vinou všetkej tej byrokracie azda ani nedokázali.
.minulý rok v apríli na jednej verejnej diskusii rektor EU Rudolf Sivák ohlásil, že má s vami dohodnuté stretnutie v súvislosti s budúcou spoluprácou, načo ste z hľadiska zvolali, že síce o ničom neviete, ale beriete ho za slovo. To stretnutie sa medzitým uskutočnilo?
Nie. Keď som pánu rektorovi poslal okruhy otázok, o ktorých by sme mali záujem hovoriť – išlo o vzájomné uznávanie kreditov, vzájomné oponovanie diplomových prác či spoločné odborné prednášky pre doktorandov – naša korešpondencia sa skončila. Podobne dopadli aj naše iniciatívy smerom k Fakulte sociálnych a ekonomických vied na UK.
.prečo to tak dopadlo?
Neriešime to, urobili sme, čo sa dalo. Je to na škodu veci, ale prežijeme aj bez toho
.vaša katedra aplikovanej matematiky a štatistiky má povesť odboru, ktorý dáva Slovensku najlepších ekonomických analytikov. Ako je to možné?
Nehovorme o katedre, ale o študijnom programe Ekonomická a finančná matematika, pomáhajú nám totiž aj kolegovia z iných katedier. Založili sme ho v roku 1994. Vtedy sme si všimli, že na Slovensku prakticky nie sú ľudia, ktorí by ovládali ekonomickú teóriu. Naši absolventi sa veľmi dobre uplatňovali vo finančnej a ekonomickej sfére, hoci ekonómiu neštudovali. Preto sme si povedali, že vytvoríme nový študijný program, v ktorom tvrdý matematický základ doplníme finančnou a ekonomickou nadstavbou.
.nemali ste obavu, že slovenskí študenti, ktorí univerzitné štúdium často vnímajú iba ako prostriedok na získanie diplomu, nebudú mať záujem o také náročné štúdium?
Strašili nás tým od začiatku. My sme však dôvodili, že je dosť mladých ľudí, ktorí idú za kvalitou a náročnosťou štúdia. Ukázalo sa, že sme mali pravdu. Samozrejme, nehlási sa 2-tisíc záujemcov, ale asi dvesto-tristo, čo nám bohato stačí na výber asi 70-80 dobrých študentov. Naši študenti sú žiadaní, rozchytaní už v posledných ročníku. Dodal by som, že my sa netvárime ako ekonómovia, sme totiž matematici. Ukazuje sa však, že vďaka hlbokému matematickému základu im základné znalosti ekonómie a finančníctva stačia na to, aby boli flexibilní a vedeli si doplniť špeciálne vedomosti potrebné pre ich zamestnanie.
.všetci učitelia sú teda len matematici?
Máme špičkových externistov-ekonómov, napríklad dvoch slovenských učiteľov z Viedne a z Mníchova. A viacerí kolegovia mali možnosť dvojročného pobytu na univerzite v Pittsburghu, takže dosť si toho odučíme aj sami. Zatiaľ sme nenašli na svete štúdium, ktoré je stavané presne tak ako naše.
.ako to myslíte?
Verili sme, že máme na to, aby sme vymysleli niečo, čím zabodujeme aj mimo Slovenska. Naši študenti dostanú v prvých dvoch ročníkov takmer takú matematiku, ako matematici-špecialisti. Ďalším špecifikom je, že v štúdiu sú porovnateľne zastúpené tak ekonomická teória, ako aj financie. Opýtajte sa na renomovaných postgraduáloch CERGE v Prahe a IHS vo Viedni, aké renomé u nich majú naši absolventi.
.čo si myslíte o Ekonomickej univerzite?
Ekonomická univerzita má svoje odôvodnenie, niekto predsa musí učiť aj masy. Štúdium ekonómie vo vyspelých krajinách je však predovšetkým komplexným štúdiom ekonomickej teórie. EU to neučí, jej programy sú bližšie programom, nazývaným „business and administration“.
.na EU sú učitelia zahltení vyučovaním. Ako je to u vás s deľbou medzi pedagogickú činnosť a výskum?
Poriadna vysoká škola bez výskumu nie je vysokou školou, snažíme sa ukradnúť si naň čas. Veľa výskumu robíme s diplomantmi a doktorandmi. Máme dobré výsledky napríklad v oblasti výpočtových financií. Fiškálne dopady dôchodkovej reformy a optimálne rozhodovanie sporiteľov nemá nik rozanalyzované tak dobre ako my.
.ako ho stíhate popri učení?
Snažíme sa ustrážiť si priestor pre výskum napríklad tým, že obmedzujeme počet študentov.
.keďže naše univerzity sú kvôli finančným tokom motivované brať čo najviac študentov, nie sú na vás vyvíjané tlaky zhora, aby ste prijímali viac študentov?
Istý tlak tu je, ale výška finančných dotácií škôl závisí v nemalej miere aj od vedeckých výsledkov. Samozrejme tým, čo výskum nerobia, neostáva nič iné než brať masy študentov. Bohužiaľ veľa zbytočného času nám uberá zúfalo sa rozrastajúca byrokratizácia, teraz v priebehu troch rokov nás stihla už druhá plošná komplexná akreditácia. Robíme kvalitné štúdium, máme všeobecne dobré renomé, tak prečo stále taká nedôvera? Prečo musíme ustavične popisovať tony papiera, ktoré aj tak nikdy nikto nebude mať čas ani prečítať? Ešte šťastie, že sme tento program založili v 90. rokoch, dnes by sme to už vinou všetkej tej byrokracie azda ani nedokázali.
.minulý rok v apríli na jednej verejnej diskusii rektor EU Rudolf Sivák ohlásil, že má s vami dohodnuté stretnutie v súvislosti s budúcou spoluprácou, načo ste z hľadiska zvolali, že síce o ničom neviete, ale beriete ho za slovo. To stretnutie sa medzitým uskutočnilo?
Nie. Keď som pánu rektorovi poslal okruhy otázok, o ktorých by sme mali záujem hovoriť – išlo o vzájomné uznávanie kreditov, vzájomné oponovanie diplomových prác či spoločné odborné prednášky pre doktorandov – naša korešpondencia sa skončila. Podobne dopadli aj naše iniciatívy smerom k Fakulte sociálnych a ekonomických vied na UK.
.prečo to tak dopadlo?
Neriešime to, urobili sme, čo sa dalo. Je to na škodu veci, ale prežijeme aj bez toho
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.