Hoci slovenská ekonomika sa od novembra 1989 zmenila na nepoznanie, ekonomické vzdelávanie a vedecký výskum ostávajú na Slovensku v dosť bezútešnom stave. Kedy konečne vstúpi Ekonomická univerzita, najväčšia vzdelávacia inštitúcia v oblasti ekonómie, do tretieho tisícročia?
Keď pred rokom a pol biznis magazín Trend uverejnil článok Martina Filka Bieda slovenskej ekonómie, spôsobilo to menší škandál. Napísal len to, o čom slovenskí ekonómovia diskutovali zväčša pri poháriku už dávnejšie: že ekonómia nie je iba účtovnícka zručnosť neplatiť dane ani odvaha brojiť za ich zníženie; že Ekonomická univerzita nie je výskumná univerzita, ale masová vyššia odborná škola obchodnej administratívy. Naznačuje to takmer nulový výskum, ako aj zmiešané hodnotenie toho, ako sa uplatňujú jej absolventi. Ekonomická univerzita (ďalej EU), ktorá osebe tvrdí, že má „renomé prestížnej vzdelávacej inštitúcie svojho druhu v SR“, je pritom inštitúciou, ktorá zásadne formuje spôsob vzdelávania a akademický život v oblasti ekonómie: študuje tu vyše 13-tisíc študentov, čo tvorí 44-percentný podiel študentov v ekonomických odboroch a pôsobí tu 51 percent z doktorandov, ktorí študujú na fakultách ekonomického zamerania.
.univerzita bez eufórie
„Ekonomická univerzita je ťažšia stredná škola“, „EU je električková škola – stačí nasadnúť a vystúpiš s diplomom v ruke,“ to je ľudová slovesnosť, ktorú kultivujú prevažne absolventi EU. Na Slovensku už dlhodobo prežíva názor, že štúdium na tejto bratislavskej univerzite nepatrí medzi intelektuálne náročné aktivity. Problém sa začína už u samotných vyučujúcich. Produktivita akademických zamestnancov EU meraná počtom publikácií v prestížnych zahraničných karentovaných časopisoch je veľmi nízka. V roku 2004 ich bolo päť, v roku 2005 štyri, v roku 2006 tri a do októbra 2007 iba jedna. Inak povedané, EU so svojimi 600 učiteľmi (z toho je 53 profesorov, 7 mimoriadnych profesorov a 134 docentov) vyprodukuje v jednom roku toľko, čo za rovnaké obdobie spraví bežný pracovník na výbornej výskumnej škole. Priemerný akademický pracovník na EU má teda zahraničný karent raz za 150 rokov.
„Za komunizmu si ľudia chodili do práce oddýchnuť. A nájde sa viac ľudí, ktorí to na tejto univerzite robia dodnes rovnako. Sú tu takí, ktorí majú 50 rokov a hovoria, že sa už nepotrebujú vzdelávať. Na tejto škole skrátka chýba eufória,“ hovorí .týždňu pedagóg z Ekonomickej univerzity, ktorý si neželá byť menovaný. Takáto atmosféra sa musí odraziť aj na vzdelávaní študentov. Stačí sa pozrieť na sylaby spoločných predmetov PhD programu na univerzite, a je zrejmé, že požiadavky nedosahujú ani úroveň, ktorá sa na bežných školách vyžaduje na magisterskom, ak nie už na bakalárskom stupni štúdia. Len 10 percent prijatých doktorandov toto štúdium aj v skutočnosti ukončí.
To, čo EU chýba vôbec najviac a čo je zdrojom znevažujúcich komentárov na jej adresu, je náročnosť. Po zvládnutí elementárnych ekonomických konceptov ako dopyt, ponuka či HDP, ktoré sú zväčša pokryté v prvých dvoch ročníkoch, sa zvyšok štúdia vo všeobecnosti strávi štúdiom podrobných klasifikácií vedomostí (z učebnice Celostný manažment sa študenti musia napríklad učiť: manažér musí byť a) prakticky zručný, b) odborne zdatný, c) sociálne zrelý). Takisto sa opakuje učivo na tú istú tému, ako najmä o Európskej únii. Fakty o jej inštitúciách či o zahraničnom obchode sa bifľujú úplne rovnakým spôsobom v 10 predmetoch počas štúdia.
.koho to zaujíma?
Výskum na EU sa zameriava skôr na výskumné úlohy typu „teoretický prístup xyz v podmienkach SR“ alebo na aspekty globalizácie (ako príklad nech slúži výskumný projekt Vybrané sociálno-ekonomické aspekty trvalo udržateľného rozvoja v integrujúcom sa svetovom hospodárstve v procese plnenia cieľov Summitu Zeme) či na takzvanú znalostnú ekonomiku. Mnohé výskumné zadania by, samozrejme, samy osebe neboli zlé, keby sa na základe našich skúseností darilo priniesť poznatky, ktoré by doplnili súčasné ekonomické bádanie a mali čo povedať celému svetu.
Žiaľ, bežným výstupom dvojročného výskumného projektu býva fakultná konferencia a dva-tri príspevky v zborníku, ktorý nikto nečíta. Nie je pravda, že na malom, teda „nezaujímavom“ Slovensku nie je čo skúmať. Veď samotný prechod z plánovacej na trhovú ekonomiku bol prirodzeným experimentom, ktorý priniesol množstvo teoretických podnetov. Napríklad reforma zdravotníctva či zmeny na trhu práce generujú unikátne dáta, ktorých analýza by bola veľmi zaujímavá aj pre okolitý svet. Slovenský výskum však v tomto smere sladko spí...
.pohľad ekonómov
Ako vlastne vidia Ekonomickú univerzitu naši renomovaní ekonómovia? „Na rozdiel od našich susedov, ktorí dokázali prostredníctvom škôl ako Stredoeurópska univerzita v Budapešti či CERGE v Prahe pritiahnuť veľmi dobre kvalifikovaných učiteľov zo zahraničia, a teraz už majú silnú skupinu mladých moderných ekonómov, u nás sa nič podobné nezrealizovalo,“ hovorí Martin Šuster, šéf výskumu v Národnej banke, a pokračuje: „Ostali sme v bludnom kruhu, keď škola so slabou úrovňou produkuje ďalšie kádre podobnej kvality. Tým nechcem povedať, že všetko na EU je slabé. Je tam viacero šikovných učiteľov, aj niektoré programy či predmety stoja za to. Ale čo sa týka doktorandského štúdia, to by mali zavrieť, kým nebudú schopní zariadiť, aby každý doktorand po prvom ročníku ovládal základy ekonometrie, mal solídne základy z matematiky a vedel bez problémov čítať v angličtine.“ Podobný názor zastáva aj ekonóm Ľudovít Ódor: „Podľa môjho osobného názoru v kvalite všeobecného ekonomického vzdelania výrazne zaostávame nielen za svetovým štandardom, ale aj za susednými štátmi. To neznamená, že sa na EU nenájdu aj šikovní absolventi, ale to je skôr napriek než vďaka systému.“ Zdenko Krajčír, ktorý vedie Inštitút finančnej politiky (IPF) na ministerstve financií si tiež myslí, že úroveň EU je slabá, no dopĺňa: „Je však primeraná vzhľadom na objektívne slovenské obmedzenia. Ekonómia ako veda patrí medzi tie oblasti, ktoré sú úplne odlišné v centrálne plánovanej a trhovej ekonomike. Transformácia je potom logicky problematickejšia a dlhšia, ako napríklad v technických vedách, ktoré tak nesúvisia so spoločenským režimom.“ Podľa Krajčíra je síce EU v oblasti makroekonómie a doktorandského štúdia veľmi slabá, napriek tomu si myslí, že najschopnejší analytici na Slovensku pochádzajú práve odtiaľto: „Vysvetľujem si to tak, že väčšina študentov, ktorí majú seriózny záujem o ekonómiu, zamieria na túto univerzitu alebo do zahraničia.“ Ján Tóth, predseda Klubu ekonomických analytikov, na margo kvality EU len lakonicky poznamenáva: „Žiaľ, na štúdium serióznej ekonómie odporúčam vycestovať do zahraničia, najmä do anglosaských krajín.“
.EU = mizivá šanca
Vedenie Ekonomickej univerzity sa proti kritike háji argumentom, že EU dosahuje dlhodobo vynikajúce výsledky v uplatnení jej absolventov na trhu práce. Z nášho malého prieskumu však vyplýva, že absolventov tejto univerzity je menej na pozíciách, kde sa vyžadujú dobré analytické schopnosti. Ján Tóth uvádza, že v Klube ekonomických analytikov, ktorý združuje 30 elitných slovenských ekonómov, vyštudovalo EU len 27 percent členov a výlučne EU iba 20 percent členov. Tóth ako hlavný ekonóm ING ďalej uvádza, že v tejto banke sa pri výbere na miesta analytikov doteraz orientovali na absolventov programu finančnej ekonómie z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky, na absolventov Fakulty manažmentu UK či na absolventov anglosaských škôl. Podľa vyjadrení šéfa výskumu NBS Martina Šustera tvoria absolventi EU asi tretinu až polovicu ľudí v jeho tíme. Šuster však zdôrazňuje, že sú to ľudia, ktorí boli už počas štúdia aktívni, pracovali na sebe, boli na stážach v zahraničí alebo majú za sebou nejaké zahraničné nadstavbové štúdium. „Ľudia, ktorí vyštudovali iba EU a nemajú žiadne iné skúsenosti, majú u nás na pohovoroch mizivú šancu.“ Absolventom EU sa lepšie darí na Inštitúte finančnej politiky na ministerstve financií. Jeho šéf Z. Krajčír hovorí, že na ňom pracujú prevažne práve oni, menšiu časť tvoria absolventi ekonomického zamerania z „mat-fyzu“. Podľa Krajčírovho predchodcu Ľudovíta Ódora bolo na inštitúte za jeho pôsobenia asi 50 percent absolventov EU. Ódor podotýka, že na základe jeho skúseností je však na EU takmer nemožné nájsť absolventa PhD programu, ktorý by mal slušné znalosti modernej dynamickej makroekonómie. „Našťastie sú však niektorí šikovní ľudia, ktorí sa to relatívne rýchlo vedia naučiť.“ Riaditeľ think-tanku Eugen Jurzyca sa špeciálne k absolventom EU nechcel vyjadriť, keďže s nimi nemá toľko skúseností. „Veľmi dobré skúsenosti máme so študentmi matematiky od profesora Brunovského.“
.servis pre servisné centrá
Absolventi EU sa však lepšie uplatňujú v biznise. V revíri univerzity loví cielene tých najlepších spoločnosť Penta. Jej nadácia usporadúva pre študentov EU odbornú súťaž Cena Penty a najlepším študentom spoločnosť po skončení štúdia ponúkne pracovné miesto. Podľa údajov, ktoré Penta poskytla .týždňu, sa jej takto podarilo získať napríklad dvoch investičných riaditeľov v Česku či šéfa odboru analýz na Slovensku. Absolventom EU sa darí aj na odbore riadenia projektov. Ekonóm Martin Thomay z finančnej spoločnosti Across hovorí, že jeho oddelenie investičných projektov, ako aj celá spoločnosť pomerne značne čerpajú spomedzi absolventov EU. „Na analytických aj účtovníckych či manažerských pozíciách tvoria väčšinu. Máme však aj dosť technikov, ktorí sa vydali na ekonomickú či manažérsku dráhu.“ Podľa Thomaya však dobrých analytikov vychováva najmä prax. „To, či má človek doktorát z EU, alebo inžiniersky titul, je v zásade jedno. Takisto si myslím, že robiť si doktorát preto, aby bol človek napríklad dobrým bankovým analytikom, nemá zmysel. Buď treba ísť hneď po škole do praxe a začať makať a za tri roky, ktoré by strávil na EU na doktorandskom štúdiu, bude z praxe vedieť oveľa viac. To však stále riskuje, že analytické pozície sa naplnia ľuďmi z „mat-fyzu“ alebo navrátilcami zvonku, ktorí majú omnoho lepšie kvantitatívne znalosti.“
Spokojnosť s absolventmi vyjadrujú tu pôsobiace servisné centrá veľkých spoločností. Podľa zástupcov personálneho oddelenia spoločnosti Lenovo nerozhoduje o prijatí nového zamestnanca len vzdelanie, ale aj osobnostné predpoklady. Všeobecne má však Lenovo „s absolventmi EU veľmi dobré skúsenosti“. Rovnako aj z personálneho oddelenia IBM sme dostali odpoveď, že „absolventi EU sú teoreticky dobre pripravení“.
Napriek všetkej kritike je teda pravdou, že škola dokáže odovzdať základné vedomosti z obchodnej administratívy, elementárnej ekonómie a informačných technológií, najmä v prvých dvoch rokoch štúdia. Problém nastane vtedy, ak chce byť niekto akademikom, konzultantom trebárs v McKinsey či bankovým makroanalytikom. Naopak, profil absolventov zas vyhovuje servisným centrám veľkých korporácií, ktoré najlepšie využijú za päť rokov nadobudnutú pracovitosť, poslušnosť a konformitu. Nie je pritom vylúčené, že v súčasnosti potrebuje slovenská ekonomika práve podobný typ absolventov a podobný typ firiem. Čo však bude potrebovať o päť, desať, pätnásť rokov? Nehrozí nám, že s takýmto typom vzdelávania neskôr narazíme na ťažko prekonateľné obmedzenia rastu a zamrzneme nadlho niekde na úrovni Grécka či Portugalska?
.my gavarim pa rusky
Samozrejme, z nedobrého stavu ekonomického vzdelávania nemožno viniť iba samotnú Ekonomickú univerzitu. Napokon, oveľa lepšie pomery nevládnu ani na obdobnej Vysokej škole ekonomickej v Prahe. Jej študent, Slovák Šimon Biľo pre .týždeň hovorí: „O škole dlhodobo koluje vtip, že ide o najťažšie gymnázium v Prahe. A v prípade mnohých predmetov to naozaj tak je: memorovanie a tendencia študentov preliezať bez pochopenia, plagiátorstvo, podvody pri písomkách. Diplomové práce, seminárne práce a prezentácie sú často robené len preto, aby boli urobené. Na druhej strane, pôsobia tu aj pedagógovia, na ktorých prednáškach je radosť sedieť.“ Podobne ako VŠE si aj EU vlečie so sebou batoh svojej minulosti, ktorý sa nedá len tak odhodiť – ešte do roku 1989 bola univerzita najmä ideologickou inštitúciou a nie div, že krátko po Novembri zaznievali úvahy, či by nebolo najlepšie ju zatvoriť a postaviť na zelenej lúke. Sú tu aj ďalšie objektívne prekážky: nízky podiel HDP vynakladaný na školstvo a vedu. Akú výskumnú kvalitu možno očakávať od akejkoľvek univerzity, ak nástupný plat nádejného akademika je nižší než plat v servisnom centre veľkej korporácie? Ďalšími prekážkami sú normy, ktoré nepodporujú produktívnych učiteľov a nemotivujú tých ostatných na zlepšenie či zmenu povolania, byrokratická šikanácia od ministerstva školstva. A v neposlednom rade zákony, ktoré školy nútia zvyšovať počty študentov, čo pri nezmenenom počte zamestnancov vedie k úpadku či stagnácii kvality. No druhou stranou problému je samotná Ekonomická univerzita. Vývoj vekovej štruktúry učiteľov na EU má negatívny trend. Počet zamestnancov nad 60 rokov vzrástol za posledných šesť rokov o polovicu na takmer šestinu celkového počtu (čo spôsobuje starnutie silne zastúpenej generácie, ktorá mala v roku 1990 vyše 40 rokov). Je pravda, že škola má dnes vysoký podiel mladých zamestnancov: do 35 rokov tvorí asi 30 percent, no len menšina z nich na škole aj ostáva. EU ďalej trpí nedostatkom učiteľov a výskumníkov v strednom veku. Kým v roku 1990 pripadalo na jedného učiteľa 13 študentov, dnes je to približne 22 študentov (v roku 1998 to bolo dokonca takmer 30). Táto masovosť vysvetľuje nedostatok času na prácu v kvalitnom výskume. Nečudo, že hlavný vedecký časopis EU, Ekonomické rozhľady, sa už roky neúspešne pokúša zaradiť medzi karentované časopisy. Na univerzite vôbec nie je ani samozrejmosťou, že by vyučujúci ovládal na akej-takej úrovni angličtinu, bez ktorej sa vo svete ekonómie nedá zaobísť. Dobrou ilustráciou pomerov je fakt, že EU nadobudla vďaka deblokácii dlhov 82 ekonomických publikácií v ruskom jazyku v hodnote 167 700 korún. Takmer 40 z nich je prekladom známych ekonomických diel z anglického jazyka. Bez štipky irónie: nesporným pozitívom tohto obchodu je, že jazykovo menej zdatným učiteľom sa tým umožní aspoň oboznámiť sa so svetovou vedeckou literatúrou...
Nepodnetné prostredie láka aj produkuje študentov, ktorých viac zaujíma získanie diplomu než štúdium ekonómie. Jedna odborná asistentka, ktorá si neželá byť menovaná, k tomu poznamenala: „Bývam vďačná osudu, ak sa mi podarí v krúžku z 20 študentov nájsť dvoch-troch, ktorých to skutočne zaujíma a ďalšich štyroch-piatich to zaujíma aspoň ako-tak. Tých ostatných zaujmem len kuriozitami, vtipmi, no keď sa vrátim k niečomu, čo si vyžaduje ich sústredenosť a rozmýšľanie, rýchlo stratia záujem.“
.budúcnosť nejasná...
Na to, aby sa univerzita mohla pohnúť ďalej, musí si ujasniť svoj cieľ: chce vynikať najmä pedagogickou kvalitou, alebo chce byť tým, čo robí univerzitu univerzitou – teda byť aj strediskom špičkového výskumu? Odborná verejnosť už s napätím očakáva, s akou víziou príde EU pod vedením nového rektora Rudolfa Siváka (viac s ním v rozhovore). Sivák a jeho prorektori už vypracovali dokument Dlhodobý zámer rozvoja Ekonomickej univerzity. Jeho predbežné znenie, ktoré máme k dispozícii, však pôsobí zmiešaným dojmom. Vychádza totiž z nerealistického hodnotenia univerzity („má renomé prestížnej výskumnej a vzdelávacej inštitúcie“, ktoré sa premieta do prakticky nesplniteľných cieľov („dynamická, excelentná univerzita porovnateľná s najprestížnejšími vysokoškolskými vzdelávacími inštitúciami obdobného odborného zamerania v Európskej únii). Mnohé konkrétne priority sú rozumné a zaujímavé – napríklad založenie absolventského klubu – no problémom je, že vo väčšine prípadov nie je načrtnuté, ako chce EU svoje pedagogické a výskumné ciele dosiahnuť. A keďže nie sú stanovené jasné kritéria plnenia cieľov, bude ťažké určiť, či bol strategický plán splnený.
Ak chce súčasné vedenie univerzity uspieť, bude musieť skoncovať s alibizmom. Ten sa prejavil aj pri plagiátorskej kauze Mariána Tkáča. Univerzita túto kauzu pokladala za vybavenú tým, že sa Tkáč dohodol s autorom Václavom Průchom z pražskej VŠE, od ktorého odpísal väčšinu svojich skrípt, na odovzdaní časti honoráru. Až do zverejnenia prípadu na blogu e-Trendu univerzita nevyvodila voči Tkáčovi žiadne sankcie a k ukončeniu pedagogického vzťahu došlo až po medializácii prípadu. Rektor Sivák naďalej trvá na tom, že preňho to nebol problém univerzity, ale spor dvoch autorov. Na druhej strane treba kvitovať opatrenie rektora, ktorý chce od brnianskej Masarykovej univerzity kúpiť kvalitný program na odhaľovanie plagiátorov. Tým by sa však malo budovanie novej kvalitnej Ekonomickej univerzity iba začať.
Na texte spolupracovali viacerí študenti Ekonomickej univerzity, ktorí si neželajú byť menovaní.
Keď pred rokom a pol biznis magazín Trend uverejnil článok Martina Filka Bieda slovenskej ekonómie, spôsobilo to menší škandál. Napísal len to, o čom slovenskí ekonómovia diskutovali zväčša pri poháriku už dávnejšie: že ekonómia nie je iba účtovnícka zručnosť neplatiť dane ani odvaha brojiť za ich zníženie; že Ekonomická univerzita nie je výskumná univerzita, ale masová vyššia odborná škola obchodnej administratívy. Naznačuje to takmer nulový výskum, ako aj zmiešané hodnotenie toho, ako sa uplatňujú jej absolventi. Ekonomická univerzita (ďalej EU), ktorá osebe tvrdí, že má „renomé prestížnej vzdelávacej inštitúcie svojho druhu v SR“, je pritom inštitúciou, ktorá zásadne formuje spôsob vzdelávania a akademický život v oblasti ekonómie: študuje tu vyše 13-tisíc študentov, čo tvorí 44-percentný podiel študentov v ekonomických odboroch a pôsobí tu 51 percent z doktorandov, ktorí študujú na fakultách ekonomického zamerania.
.univerzita bez eufórie
„Ekonomická univerzita je ťažšia stredná škola“, „EU je električková škola – stačí nasadnúť a vystúpiš s diplomom v ruke,“ to je ľudová slovesnosť, ktorú kultivujú prevažne absolventi EU. Na Slovensku už dlhodobo prežíva názor, že štúdium na tejto bratislavskej univerzite nepatrí medzi intelektuálne náročné aktivity. Problém sa začína už u samotných vyučujúcich. Produktivita akademických zamestnancov EU meraná počtom publikácií v prestížnych zahraničných karentovaných časopisoch je veľmi nízka. V roku 2004 ich bolo päť, v roku 2005 štyri, v roku 2006 tri a do októbra 2007 iba jedna. Inak povedané, EU so svojimi 600 učiteľmi (z toho je 53 profesorov, 7 mimoriadnych profesorov a 134 docentov) vyprodukuje v jednom roku toľko, čo za rovnaké obdobie spraví bežný pracovník na výbornej výskumnej škole. Priemerný akademický pracovník na EU má teda zahraničný karent raz za 150 rokov.
„Za komunizmu si ľudia chodili do práce oddýchnuť. A nájde sa viac ľudí, ktorí to na tejto univerzite robia dodnes rovnako. Sú tu takí, ktorí majú 50 rokov a hovoria, že sa už nepotrebujú vzdelávať. Na tejto škole skrátka chýba eufória,“ hovorí .týždňu pedagóg z Ekonomickej univerzity, ktorý si neželá byť menovaný. Takáto atmosféra sa musí odraziť aj na vzdelávaní študentov. Stačí sa pozrieť na sylaby spoločných predmetov PhD programu na univerzite, a je zrejmé, že požiadavky nedosahujú ani úroveň, ktorá sa na bežných školách vyžaduje na magisterskom, ak nie už na bakalárskom stupni štúdia. Len 10 percent prijatých doktorandov toto štúdium aj v skutočnosti ukončí.
To, čo EU chýba vôbec najviac a čo je zdrojom znevažujúcich komentárov na jej adresu, je náročnosť. Po zvládnutí elementárnych ekonomických konceptov ako dopyt, ponuka či HDP, ktoré sú zväčša pokryté v prvých dvoch ročníkoch, sa zvyšok štúdia vo všeobecnosti strávi štúdiom podrobných klasifikácií vedomostí (z učebnice Celostný manažment sa študenti musia napríklad učiť: manažér musí byť a) prakticky zručný, b) odborne zdatný, c) sociálne zrelý). Takisto sa opakuje učivo na tú istú tému, ako najmä o Európskej únii. Fakty o jej inštitúciách či o zahraničnom obchode sa bifľujú úplne rovnakým spôsobom v 10 predmetoch počas štúdia.
.koho to zaujíma?
Výskum na EU sa zameriava skôr na výskumné úlohy typu „teoretický prístup xyz v podmienkach SR“ alebo na aspekty globalizácie (ako príklad nech slúži výskumný projekt Vybrané sociálno-ekonomické aspekty trvalo udržateľného rozvoja v integrujúcom sa svetovom hospodárstve v procese plnenia cieľov Summitu Zeme) či na takzvanú znalostnú ekonomiku. Mnohé výskumné zadania by, samozrejme, samy osebe neboli zlé, keby sa na základe našich skúseností darilo priniesť poznatky, ktoré by doplnili súčasné ekonomické bádanie a mali čo povedať celému svetu.
Žiaľ, bežným výstupom dvojročného výskumného projektu býva fakultná konferencia a dva-tri príspevky v zborníku, ktorý nikto nečíta. Nie je pravda, že na malom, teda „nezaujímavom“ Slovensku nie je čo skúmať. Veď samotný prechod z plánovacej na trhovú ekonomiku bol prirodzeným experimentom, ktorý priniesol množstvo teoretických podnetov. Napríklad reforma zdravotníctva či zmeny na trhu práce generujú unikátne dáta, ktorých analýza by bola veľmi zaujímavá aj pre okolitý svet. Slovenský výskum však v tomto smere sladko spí...
.pohľad ekonómov
Ako vlastne vidia Ekonomickú univerzitu naši renomovaní ekonómovia? „Na rozdiel od našich susedov, ktorí dokázali prostredníctvom škôl ako Stredoeurópska univerzita v Budapešti či CERGE v Prahe pritiahnuť veľmi dobre kvalifikovaných učiteľov zo zahraničia, a teraz už majú silnú skupinu mladých moderných ekonómov, u nás sa nič podobné nezrealizovalo,“ hovorí Martin Šuster, šéf výskumu v Národnej banke, a pokračuje: „Ostali sme v bludnom kruhu, keď škola so slabou úrovňou produkuje ďalšie kádre podobnej kvality. Tým nechcem povedať, že všetko na EU je slabé. Je tam viacero šikovných učiteľov, aj niektoré programy či predmety stoja za to. Ale čo sa týka doktorandského štúdia, to by mali zavrieť, kým nebudú schopní zariadiť, aby každý doktorand po prvom ročníku ovládal základy ekonometrie, mal solídne základy z matematiky a vedel bez problémov čítať v angličtine.“ Podobný názor zastáva aj ekonóm Ľudovít Ódor: „Podľa môjho osobného názoru v kvalite všeobecného ekonomického vzdelania výrazne zaostávame nielen za svetovým štandardom, ale aj za susednými štátmi. To neznamená, že sa na EU nenájdu aj šikovní absolventi, ale to je skôr napriek než vďaka systému.“ Zdenko Krajčír, ktorý vedie Inštitút finančnej politiky (IPF) na ministerstve financií si tiež myslí, že úroveň EU je slabá, no dopĺňa: „Je však primeraná vzhľadom na objektívne slovenské obmedzenia. Ekonómia ako veda patrí medzi tie oblasti, ktoré sú úplne odlišné v centrálne plánovanej a trhovej ekonomike. Transformácia je potom logicky problematickejšia a dlhšia, ako napríklad v technických vedách, ktoré tak nesúvisia so spoločenským režimom.“ Podľa Krajčíra je síce EU v oblasti makroekonómie a doktorandského štúdia veľmi slabá, napriek tomu si myslí, že najschopnejší analytici na Slovensku pochádzajú práve odtiaľto: „Vysvetľujem si to tak, že väčšina študentov, ktorí majú seriózny záujem o ekonómiu, zamieria na túto univerzitu alebo do zahraničia.“ Ján Tóth, predseda Klubu ekonomických analytikov, na margo kvality EU len lakonicky poznamenáva: „Žiaľ, na štúdium serióznej ekonómie odporúčam vycestovať do zahraničia, najmä do anglosaských krajín.“
.EU = mizivá šanca
Vedenie Ekonomickej univerzity sa proti kritike háji argumentom, že EU dosahuje dlhodobo vynikajúce výsledky v uplatnení jej absolventov na trhu práce. Z nášho malého prieskumu však vyplýva, že absolventov tejto univerzity je menej na pozíciách, kde sa vyžadujú dobré analytické schopnosti. Ján Tóth uvádza, že v Klube ekonomických analytikov, ktorý združuje 30 elitných slovenských ekonómov, vyštudovalo EU len 27 percent členov a výlučne EU iba 20 percent členov. Tóth ako hlavný ekonóm ING ďalej uvádza, že v tejto banke sa pri výbere na miesta analytikov doteraz orientovali na absolventov programu finančnej ekonómie z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky, na absolventov Fakulty manažmentu UK či na absolventov anglosaských škôl. Podľa vyjadrení šéfa výskumu NBS Martina Šustera tvoria absolventi EU asi tretinu až polovicu ľudí v jeho tíme. Šuster však zdôrazňuje, že sú to ľudia, ktorí boli už počas štúdia aktívni, pracovali na sebe, boli na stážach v zahraničí alebo majú za sebou nejaké zahraničné nadstavbové štúdium. „Ľudia, ktorí vyštudovali iba EU a nemajú žiadne iné skúsenosti, majú u nás na pohovoroch mizivú šancu.“ Absolventom EU sa lepšie darí na Inštitúte finančnej politiky na ministerstve financií. Jeho šéf Z. Krajčír hovorí, že na ňom pracujú prevažne práve oni, menšiu časť tvoria absolventi ekonomického zamerania z „mat-fyzu“. Podľa Krajčírovho predchodcu Ľudovíta Ódora bolo na inštitúte za jeho pôsobenia asi 50 percent absolventov EU. Ódor podotýka, že na základe jeho skúseností je však na EU takmer nemožné nájsť absolventa PhD programu, ktorý by mal slušné znalosti modernej dynamickej makroekonómie. „Našťastie sú však niektorí šikovní ľudia, ktorí sa to relatívne rýchlo vedia naučiť.“ Riaditeľ think-tanku Eugen Jurzyca sa špeciálne k absolventom EU nechcel vyjadriť, keďže s nimi nemá toľko skúseností. „Veľmi dobré skúsenosti máme so študentmi matematiky od profesora Brunovského.“
.servis pre servisné centrá
Absolventi EU sa však lepšie uplatňujú v biznise. V revíri univerzity loví cielene tých najlepších spoločnosť Penta. Jej nadácia usporadúva pre študentov EU odbornú súťaž Cena Penty a najlepším študentom spoločnosť po skončení štúdia ponúkne pracovné miesto. Podľa údajov, ktoré Penta poskytla .týždňu, sa jej takto podarilo získať napríklad dvoch investičných riaditeľov v Česku či šéfa odboru analýz na Slovensku. Absolventom EU sa darí aj na odbore riadenia projektov. Ekonóm Martin Thomay z finančnej spoločnosti Across hovorí, že jeho oddelenie investičných projektov, ako aj celá spoločnosť pomerne značne čerpajú spomedzi absolventov EU. „Na analytických aj účtovníckych či manažerských pozíciách tvoria väčšinu. Máme však aj dosť technikov, ktorí sa vydali na ekonomickú či manažérsku dráhu.“ Podľa Thomaya však dobrých analytikov vychováva najmä prax. „To, či má človek doktorát z EU, alebo inžiniersky titul, je v zásade jedno. Takisto si myslím, že robiť si doktorát preto, aby bol človek napríklad dobrým bankovým analytikom, nemá zmysel. Buď treba ísť hneď po škole do praxe a začať makať a za tri roky, ktoré by strávil na EU na doktorandskom štúdiu, bude z praxe vedieť oveľa viac. To však stále riskuje, že analytické pozície sa naplnia ľuďmi z „mat-fyzu“ alebo navrátilcami zvonku, ktorí majú omnoho lepšie kvantitatívne znalosti.“
Spokojnosť s absolventmi vyjadrujú tu pôsobiace servisné centrá veľkých spoločností. Podľa zástupcov personálneho oddelenia spoločnosti Lenovo nerozhoduje o prijatí nového zamestnanca len vzdelanie, ale aj osobnostné predpoklady. Všeobecne má však Lenovo „s absolventmi EU veľmi dobré skúsenosti“. Rovnako aj z personálneho oddelenia IBM sme dostali odpoveď, že „absolventi EU sú teoreticky dobre pripravení“.
Napriek všetkej kritike je teda pravdou, že škola dokáže odovzdať základné vedomosti z obchodnej administratívy, elementárnej ekonómie a informačných technológií, najmä v prvých dvoch rokoch štúdia. Problém nastane vtedy, ak chce byť niekto akademikom, konzultantom trebárs v McKinsey či bankovým makroanalytikom. Naopak, profil absolventov zas vyhovuje servisným centrám veľkých korporácií, ktoré najlepšie využijú za päť rokov nadobudnutú pracovitosť, poslušnosť a konformitu. Nie je pritom vylúčené, že v súčasnosti potrebuje slovenská ekonomika práve podobný typ absolventov a podobný typ firiem. Čo však bude potrebovať o päť, desať, pätnásť rokov? Nehrozí nám, že s takýmto typom vzdelávania neskôr narazíme na ťažko prekonateľné obmedzenia rastu a zamrzneme nadlho niekde na úrovni Grécka či Portugalska?
.my gavarim pa rusky
Samozrejme, z nedobrého stavu ekonomického vzdelávania nemožno viniť iba samotnú Ekonomickú univerzitu. Napokon, oveľa lepšie pomery nevládnu ani na obdobnej Vysokej škole ekonomickej v Prahe. Jej študent, Slovák Šimon Biľo pre .týždeň hovorí: „O škole dlhodobo koluje vtip, že ide o najťažšie gymnázium v Prahe. A v prípade mnohých predmetov to naozaj tak je: memorovanie a tendencia študentov preliezať bez pochopenia, plagiátorstvo, podvody pri písomkách. Diplomové práce, seminárne práce a prezentácie sú často robené len preto, aby boli urobené. Na druhej strane, pôsobia tu aj pedagógovia, na ktorých prednáškach je radosť sedieť.“ Podobne ako VŠE si aj EU vlečie so sebou batoh svojej minulosti, ktorý sa nedá len tak odhodiť – ešte do roku 1989 bola univerzita najmä ideologickou inštitúciou a nie div, že krátko po Novembri zaznievali úvahy, či by nebolo najlepšie ju zatvoriť a postaviť na zelenej lúke. Sú tu aj ďalšie objektívne prekážky: nízky podiel HDP vynakladaný na školstvo a vedu. Akú výskumnú kvalitu možno očakávať od akejkoľvek univerzity, ak nástupný plat nádejného akademika je nižší než plat v servisnom centre veľkej korporácie? Ďalšími prekážkami sú normy, ktoré nepodporujú produktívnych učiteľov a nemotivujú tých ostatných na zlepšenie či zmenu povolania, byrokratická šikanácia od ministerstva školstva. A v neposlednom rade zákony, ktoré školy nútia zvyšovať počty študentov, čo pri nezmenenom počte zamestnancov vedie k úpadku či stagnácii kvality. No druhou stranou problému je samotná Ekonomická univerzita. Vývoj vekovej štruktúry učiteľov na EU má negatívny trend. Počet zamestnancov nad 60 rokov vzrástol za posledných šesť rokov o polovicu na takmer šestinu celkového počtu (čo spôsobuje starnutie silne zastúpenej generácie, ktorá mala v roku 1990 vyše 40 rokov). Je pravda, že škola má dnes vysoký podiel mladých zamestnancov: do 35 rokov tvorí asi 30 percent, no len menšina z nich na škole aj ostáva. EU ďalej trpí nedostatkom učiteľov a výskumníkov v strednom veku. Kým v roku 1990 pripadalo na jedného učiteľa 13 študentov, dnes je to približne 22 študentov (v roku 1998 to bolo dokonca takmer 30). Táto masovosť vysvetľuje nedostatok času na prácu v kvalitnom výskume. Nečudo, že hlavný vedecký časopis EU, Ekonomické rozhľady, sa už roky neúspešne pokúša zaradiť medzi karentované časopisy. Na univerzite vôbec nie je ani samozrejmosťou, že by vyučujúci ovládal na akej-takej úrovni angličtinu, bez ktorej sa vo svete ekonómie nedá zaobísť. Dobrou ilustráciou pomerov je fakt, že EU nadobudla vďaka deblokácii dlhov 82 ekonomických publikácií v ruskom jazyku v hodnote 167 700 korún. Takmer 40 z nich je prekladom známych ekonomických diel z anglického jazyka. Bez štipky irónie: nesporným pozitívom tohto obchodu je, že jazykovo menej zdatným učiteľom sa tým umožní aspoň oboznámiť sa so svetovou vedeckou literatúrou...
Nepodnetné prostredie láka aj produkuje študentov, ktorých viac zaujíma získanie diplomu než štúdium ekonómie. Jedna odborná asistentka, ktorá si neželá byť menovaná, k tomu poznamenala: „Bývam vďačná osudu, ak sa mi podarí v krúžku z 20 študentov nájsť dvoch-troch, ktorých to skutočne zaujíma a ďalšich štyroch-piatich to zaujíma aspoň ako-tak. Tých ostatných zaujmem len kuriozitami, vtipmi, no keď sa vrátim k niečomu, čo si vyžaduje ich sústredenosť a rozmýšľanie, rýchlo stratia záujem.“
.budúcnosť nejasná...
Na to, aby sa univerzita mohla pohnúť ďalej, musí si ujasniť svoj cieľ: chce vynikať najmä pedagogickou kvalitou, alebo chce byť tým, čo robí univerzitu univerzitou – teda byť aj strediskom špičkového výskumu? Odborná verejnosť už s napätím očakáva, s akou víziou príde EU pod vedením nového rektora Rudolfa Siváka (viac s ním v rozhovore). Sivák a jeho prorektori už vypracovali dokument Dlhodobý zámer rozvoja Ekonomickej univerzity. Jeho predbežné znenie, ktoré máme k dispozícii, však pôsobí zmiešaným dojmom. Vychádza totiž z nerealistického hodnotenia univerzity („má renomé prestížnej výskumnej a vzdelávacej inštitúcie“, ktoré sa premieta do prakticky nesplniteľných cieľov („dynamická, excelentná univerzita porovnateľná s najprestížnejšími vysokoškolskými vzdelávacími inštitúciami obdobného odborného zamerania v Európskej únii). Mnohé konkrétne priority sú rozumné a zaujímavé – napríklad založenie absolventského klubu – no problémom je, že vo väčšine prípadov nie je načrtnuté, ako chce EU svoje pedagogické a výskumné ciele dosiahnuť. A keďže nie sú stanovené jasné kritéria plnenia cieľov, bude ťažké určiť, či bol strategický plán splnený.
Ak chce súčasné vedenie univerzity uspieť, bude musieť skoncovať s alibizmom. Ten sa prejavil aj pri plagiátorskej kauze Mariána Tkáča. Univerzita túto kauzu pokladala za vybavenú tým, že sa Tkáč dohodol s autorom Václavom Průchom z pražskej VŠE, od ktorého odpísal väčšinu svojich skrípt, na odovzdaní časti honoráru. Až do zverejnenia prípadu na blogu e-Trendu univerzita nevyvodila voči Tkáčovi žiadne sankcie a k ukončeniu pedagogického vzťahu došlo až po medializácii prípadu. Rektor Sivák naďalej trvá na tom, že preňho to nebol problém univerzity, ale spor dvoch autorov. Na druhej strane treba kvitovať opatrenie rektora, ktorý chce od brnianskej Masarykovej univerzity kúpiť kvalitný program na odhaľovanie plagiátorov. Tým by sa však malo budovanie novej kvalitnej Ekonomickej univerzity iba začať.
Na texte spolupracovali viacerí študenti Ekonomickej univerzity, ktorí si neželajú byť menovaní.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.