Veľké vydavateľstvá. Dinosaury. Zlé ozruty. Naozaj? Podľa mňa nie, veď priamo neublížili nikomu. Vlastne nikomu, kto sa neodovzdal ich vkusu, nebál sa ich veľkosti, alebo nemal prehnaný rešpekt pred autoritami.
Veľké vydavateľstvá v starej podobe vraj končia a všetci to oslavujeme. V tej oslave je niečo divné, radosť z konca niečoho neohroziteľného, vzrušujúca škodoradosť. Občas zaznejú aj neférové veci, často od tých, o ktorých sa celé roky starali celé oddelenia vydavateľských kolosov, v ktorých bolo (a je) aj mnoho nadšencov a milovníkov hudby. Keď niekto vydá svoje CD v kaviarenskej sieti, nejde o jeho odpor k biznisu, ale naopak. Kaviarní Starbucks je už viac ako predajní s CD, ľudia si dajú koláčik a keď už čakajú v rade, prečo si nevziať aj nejakú tú hudbu, nie?
Veľkí vydavatelia sú vykresľovaní ako zločinci, ktorí neviem ako nútia umelcov robiť iba predajné piesne. Figu! To umelci radi robia predajné piesne a ak niekto niekoho vyzve, aby niečo zmenil, tak má slobodu to odmietnuť a realizovať sa inde. Mali sme s našou skupinou možnosť vydať takmer všetky naše albumy u tzv. majors, väčšinu v slovenskej pobočke BMG. A bola to milá spolupráca, bez žiadnych tlakov, s Lenkou, Dušanom, Silviou či Jurajom sme sa dokonca skamarátili. Ani jednu notu a ani jeden text sme nezmenili, ak by aj taká požiadavka prišla, tak by sme svoju hudbu nahrali inde – nič by sa nestalo im ani nám. Vydavatelia, samozrejme, ovplyvňujú médiá a celú scénu, ale všetko je aj tak nakoniec na ľuďoch – ak sa im chce, nájdu si také hudobné skvosty, až sa im hlava zakrúti. Čo je však na tom všetkom podstatným omylom – veľkí nekončia, len presúvajú svoju pozornosť inam. Zakladajú vlastné manažmenty, najímajú vlastných agentov, vrhnú sa na reklamné predmety od tričiek cez šiltovky až po nohavičky. Začínajú sa venovať živému hraniu, kde zabehanú štruktúru „vydavateľ – manažér – agent – umelec“ nahradia jedným produkčným tímom, nazýva sa to umelecké servisné agentúry. K tomu internet a vlastníctvo hudobných pokladov minulosti – a je pred vami krásna budúcnosť. Dinosaury nekončia, ale my môžeme oslavovať aj tak, aspoň máme dôvod na radosť a prípadne pohárik vínka navyše.
Veľké vydavateľstvá v starej podobe vraj končia a všetci to oslavujeme. V tej oslave je niečo divné, radosť z konca niečoho neohroziteľného, vzrušujúca škodoradosť. Občas zaznejú aj neférové veci, často od tých, o ktorých sa celé roky starali celé oddelenia vydavateľských kolosov, v ktorých bolo (a je) aj mnoho nadšencov a milovníkov hudby. Keď niekto vydá svoje CD v kaviarenskej sieti, nejde o jeho odpor k biznisu, ale naopak. Kaviarní Starbucks je už viac ako predajní s CD, ľudia si dajú koláčik a keď už čakajú v rade, prečo si nevziať aj nejakú tú hudbu, nie?
Veľkí vydavatelia sú vykresľovaní ako zločinci, ktorí neviem ako nútia umelcov robiť iba predajné piesne. Figu! To umelci radi robia predajné piesne a ak niekto niekoho vyzve, aby niečo zmenil, tak má slobodu to odmietnuť a realizovať sa inde. Mali sme s našou skupinou možnosť vydať takmer všetky naše albumy u tzv. majors, väčšinu v slovenskej pobočke BMG. A bola to milá spolupráca, bez žiadnych tlakov, s Lenkou, Dušanom, Silviou či Jurajom sme sa dokonca skamarátili. Ani jednu notu a ani jeden text sme nezmenili, ak by aj taká požiadavka prišla, tak by sme svoju hudbu nahrali inde – nič by sa nestalo im ani nám. Vydavatelia, samozrejme, ovplyvňujú médiá a celú scénu, ale všetko je aj tak nakoniec na ľuďoch – ak sa im chce, nájdu si také hudobné skvosty, až sa im hlava zakrúti. Čo je však na tom všetkom podstatným omylom – veľkí nekončia, len presúvajú svoju pozornosť inam. Zakladajú vlastné manažmenty, najímajú vlastných agentov, vrhnú sa na reklamné predmety od tričiek cez šiltovky až po nohavičky. Začínajú sa venovať živému hraniu, kde zabehanú štruktúru „vydavateľ – manažér – agent – umelec“ nahradia jedným produkčným tímom, nazýva sa to umelecké servisné agentúry. K tomu internet a vlastníctvo hudobných pokladov minulosti – a je pred vami krásna budúcnosť. Dinosaury nekončia, ale my môžeme oslavovať aj tak, aspoň máme dôvod na radosť a prípadne pohárik vínka navyše.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.