COGITO, ERGO SUM. (Myslím, teda som) René Descartes
Traduje sa, že veľký Marcus Aurelius napísal svoje najznámejšie dielo Myšlienky k sebe (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2006) niekde na území Slovenska v okolí rieky Hron počas výpravy proti Markomanom a Kvádom.
Možno u nás napísal iba pár viet, v každom prípade už v 2. storočí po Kristovi si taký zaneprázdnený človek ako rímsky cisár našiel čas na filozofiu a s pokojom stoika sa snažil pochopiť svoje miesto vo svete.
Filozofia je tažká. Filozofia je nudná. Filozofia je pre tých, čo nevedia hýbať zemeguľou. Lenže v niektorých spoločenských kruhoch si nevystačíte s pravdivým tvrdením, že Sokrates je legendárny brazílsky futbalista.
Je dobré, keď človek ovláda aspoň základy filozofie. Samozrejme, že na svete vydržíte aj bez znalosti Wittgensteinovho logicko-filozofického traktátu alebo diela svätého Augustína. Filozofia však ovplyvňuje náš život, či už o nej vieme, alobo nie. V našom správaní, túžbach a hľadaniach sú skryté otázky a odpovede na najzákladnejšie veci. Kto som? Odkiaľ a kam kráčam? Kráčam, alebo sa mi to iba zdá? Klamú ma moje zmysly alebo ma klame svet okolo mňa? Je pralátkou voda, oheň alebo alkohol?
Kniha nemeckého profesora Wilhelma Weischedela Zadné schody filozofie (Petrus 2007) je filozofiou pre nefilozofov. Pokúša sa priblížiť najväčšie postavy tejto vedy cez ich ľudské osudy a životné postoje. Manželské hádky Xantipy a Sokrata, Marx ako rozorvaný poet, teoretik výchovy Rousseau dávajúci svoje vlastné deti do detského domova, Kierkegaard snažiaci sa znechutiť sám seba v očiach svojej životnej lásky, to všetko sú príbehy ľudských bytostí, často geniálne posúvajúcich hranice ľudského myslenia, ešte častejšie chybujúcich, vyvolávajúcich konflikty s okolím, neschopných žiť “normálny” život z pohľadu svojich súčasníkov.
Je dobré, keď človek ovláda aspoň základy filozofie. Potom si ľahšie uvedomuje rozdiel medzi imperatívom a aperitívom.
.jano Ničík
Traduje sa, že veľký Marcus Aurelius napísal svoje najznámejšie dielo Myšlienky k sebe (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2006) niekde na území Slovenska v okolí rieky Hron počas výpravy proti Markomanom a Kvádom.
Možno u nás napísal iba pár viet, v každom prípade už v 2. storočí po Kristovi si taký zaneprázdnený človek ako rímsky cisár našiel čas na filozofiu a s pokojom stoika sa snažil pochopiť svoje miesto vo svete.
Filozofia je tažká. Filozofia je nudná. Filozofia je pre tých, čo nevedia hýbať zemeguľou. Lenže v niektorých spoločenských kruhoch si nevystačíte s pravdivým tvrdením, že Sokrates je legendárny brazílsky futbalista.
Je dobré, keď človek ovláda aspoň základy filozofie. Samozrejme, že na svete vydržíte aj bez znalosti Wittgensteinovho logicko-filozofického traktátu alebo diela svätého Augustína. Filozofia však ovplyvňuje náš život, či už o nej vieme, alobo nie. V našom správaní, túžbach a hľadaniach sú skryté otázky a odpovede na najzákladnejšie veci. Kto som? Odkiaľ a kam kráčam? Kráčam, alebo sa mi to iba zdá? Klamú ma moje zmysly alebo ma klame svet okolo mňa? Je pralátkou voda, oheň alebo alkohol?
Kniha nemeckého profesora Wilhelma Weischedela Zadné schody filozofie (Petrus 2007) je filozofiou pre nefilozofov. Pokúša sa priblížiť najväčšie postavy tejto vedy cez ich ľudské osudy a životné postoje. Manželské hádky Xantipy a Sokrata, Marx ako rozorvaný poet, teoretik výchovy Rousseau dávajúci svoje vlastné deti do detského domova, Kierkegaard snažiaci sa znechutiť sám seba v očiach svojej životnej lásky, to všetko sú príbehy ľudských bytostí, často geniálne posúvajúcich hranice ľudského myslenia, ešte častejšie chybujúcich, vyvolávajúcich konflikty s okolím, neschopných žiť “normálny” život z pohľadu svojich súčasníkov.
Je dobré, keď človek ovláda aspoň základy filozofie. Potom si ľahšie uvedomuje rozdiel medzi imperatívom a aperitívom.
.jano Ničík
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.