Keď hodnota eura dosiahla historický vrchol 1,52 dolára, prezident Európskej centrálnej banky povedal, že je rýchlym vzostupom európskej meny znepokojený.
Vyzdvihol tiež oficiálnu politiku ministerstva financií USA, údajne spočívajúcu v podpore silného dolára.
V skutočnosti Spojené štáty, samozrejme, nemajú inú dolárovú politiku, ako nechať trh určovať jeho hodnotu. Americká vláda neintervenuje na finančných trhoch, aby podporila dolár a ani monetárna politika FED-u sa na takýto cieľ určite nezameriava. Hoci zníženie hlavnej federálnej úrokovej sadzby z 5,25 percenta v lete 2007 na terajšie tri percentá k poklesu dolára prispieva, jeho cieľom bolo povzbudenie slabnúcej ekonomiky.
.slabý či silný?
Napriek tomu však všetci americkí ministri financií, spätne aspoň po Roberta Rubina v Clintonovej vláde, kedykoľvek sa ich niekto pýtal na hodnotu dolára, opakovali mantru „silný dolár je pre Ameriku dobrý“. Je to pravda v tom, že umožňuje Američanom nakupovať zahraničné produkty za doláre lacnejšie. Hoci však klesajúci dolár dovozy, naopak, zdražuje, a preto znižuje kúpnu silu Američanov, veľkosť tohto účinku nie je veľká, pretože dovoz predstavuje len 15 percent amerického HDP. Preto dvadsaťpercentné oslabenie dolára zníži kúpnu silu Američanov iba o tri percentá. Súčasne robí slabší dolár americké výrobky na svetových trhoch konkurencieschopnejšími, čo vedie k zvýšeniu vývozu a k zníženiu dovozu.
Počas uplynulých dvoch rokov neoslaboval dolár len voči euru, ale aj voči iným menám vrátane japonského jenu a čínskej meny. Reálny výmenný kurz dolára klesol o 13 percent oproti svojej hodnote z marca 2006. Táto zlepšená konkurencieschopnosť amerických tovarov a služieb je potrebná na to, aby zmenšila veľký obchodný deficit Spojených štátov. Dokonca aj s poklesom dolára a s následným 25-percentným zvýšením amerického exportu počas uplynulých dvoch rokov mali Spojené štáty ročný obchodný deficit na konci štvrtého štvrťroka 2007 asi 700 miliárd dolárov (5 percent HDP). Keďže je americký import takmer dvakrát taký veľký ako americký export, na vyváženie desaťpercentného zvýšenia dovozu je potrebné dvadsaťpercentné zvýšenie vývozu. To znamená, že na zníženie obchodného deficitu na udržateľnú úroveň by musel dolár klesnúť ešte výrazne nižšie.
.zbaviť sa dolára
Investori chcú znížiť svoje dolárové aktíva na celom svete z niekoľkých dôvodov. Jednak sú euro a britské vládne dlhopisy úročené lepšie ako podobné americké cenné papiere, čo robí investície v týchto menách výnosnejšími, než sú investície v dolároch. Po druhé, keďže Spojené štáty majú veľký obchodný deficit, ktorý môže vyliečiť iba lacnejší dolár (zatiaľ čo krajiny eurozóny majú spoločne obchodný prebytok), investori očakávajú trend klesajúceho dolára. Tento predvídateľný pokles dolára robí relatívnu návratnosť držaných dolárových dlhopisov ešte nižšiu, ako by napovedal samotný rozdiel v úrokových sadzbách.
Hoci by jednotliví zahraniční investori chceli predávať dolárové cenné papiere, môžu ich predávať zase iba iným zahraničným investorom. A už len pokusy predať tieto cenné papiere budú ďalej stláčať ich hodnotu nadol.
Preto namiesto želania, aby dolár prestal klesať, musia európske vlády podniknúť kroky na stimulovanie domáceho dopytu, aby sa nahradili predajné straty a straty pracovných miest, ktoré budú sprevádzať konkurencieschopnejší dolár. Nie je to ľahká úloha, pretože ECB musí byť aj naďalej ostražitá proti stúpajúcej inflácii, a pretože mnohé európske krajiny majú veľký rozpočtový deficit.
Zatiaľ čo ECB má obmedzený priestor na manévrovanie, regulačné zmeny a výnosovo neutrálne zmeny v daňovej štruktúre môžu vytvoriť podnet, potrebný na odvrátenie klesajúceho čistého exportu. Preto je dôležité, že vlády v EÚ obracajú pozornosť týmto smerom.
Autor je profesor ekonómie na Harvarde, bývalý šéf ekonomických poradcov prezidenta USA Ronalda Reagana.
Copyright: Project Syndicate.
(Krátené.)
Vyzdvihol tiež oficiálnu politiku ministerstva financií USA, údajne spočívajúcu v podpore silného dolára.
V skutočnosti Spojené štáty, samozrejme, nemajú inú dolárovú politiku, ako nechať trh určovať jeho hodnotu. Americká vláda neintervenuje na finančných trhoch, aby podporila dolár a ani monetárna politika FED-u sa na takýto cieľ určite nezameriava. Hoci zníženie hlavnej federálnej úrokovej sadzby z 5,25 percenta v lete 2007 na terajšie tri percentá k poklesu dolára prispieva, jeho cieľom bolo povzbudenie slabnúcej ekonomiky.
.slabý či silný?
Napriek tomu však všetci americkí ministri financií, spätne aspoň po Roberta Rubina v Clintonovej vláde, kedykoľvek sa ich niekto pýtal na hodnotu dolára, opakovali mantru „silný dolár je pre Ameriku dobrý“. Je to pravda v tom, že umožňuje Američanom nakupovať zahraničné produkty za doláre lacnejšie. Hoci však klesajúci dolár dovozy, naopak, zdražuje, a preto znižuje kúpnu silu Američanov, veľkosť tohto účinku nie je veľká, pretože dovoz predstavuje len 15 percent amerického HDP. Preto dvadsaťpercentné oslabenie dolára zníži kúpnu silu Američanov iba o tri percentá. Súčasne robí slabší dolár americké výrobky na svetových trhoch konkurencieschopnejšími, čo vedie k zvýšeniu vývozu a k zníženiu dovozu.
Počas uplynulých dvoch rokov neoslaboval dolár len voči euru, ale aj voči iným menám vrátane japonského jenu a čínskej meny. Reálny výmenný kurz dolára klesol o 13 percent oproti svojej hodnote z marca 2006. Táto zlepšená konkurencieschopnosť amerických tovarov a služieb je potrebná na to, aby zmenšila veľký obchodný deficit Spojených štátov. Dokonca aj s poklesom dolára a s následným 25-percentným zvýšením amerického exportu počas uplynulých dvoch rokov mali Spojené štáty ročný obchodný deficit na konci štvrtého štvrťroka 2007 asi 700 miliárd dolárov (5 percent HDP). Keďže je americký import takmer dvakrát taký veľký ako americký export, na vyváženie desaťpercentného zvýšenia dovozu je potrebné dvadsaťpercentné zvýšenie vývozu. To znamená, že na zníženie obchodného deficitu na udržateľnú úroveň by musel dolár klesnúť ešte výrazne nižšie.
.zbaviť sa dolára
Investori chcú znížiť svoje dolárové aktíva na celom svete z niekoľkých dôvodov. Jednak sú euro a britské vládne dlhopisy úročené lepšie ako podobné americké cenné papiere, čo robí investície v týchto menách výnosnejšími, než sú investície v dolároch. Po druhé, keďže Spojené štáty majú veľký obchodný deficit, ktorý môže vyliečiť iba lacnejší dolár (zatiaľ čo krajiny eurozóny majú spoločne obchodný prebytok), investori očakávajú trend klesajúceho dolára. Tento predvídateľný pokles dolára robí relatívnu návratnosť držaných dolárových dlhopisov ešte nižšiu, ako by napovedal samotný rozdiel v úrokových sadzbách.
Hoci by jednotliví zahraniční investori chceli predávať dolárové cenné papiere, môžu ich predávať zase iba iným zahraničným investorom. A už len pokusy predať tieto cenné papiere budú ďalej stláčať ich hodnotu nadol.
Preto namiesto želania, aby dolár prestal klesať, musia európske vlády podniknúť kroky na stimulovanie domáceho dopytu, aby sa nahradili predajné straty a straty pracovných miest, ktoré budú sprevádzať konkurencieschopnejší dolár. Nie je to ľahká úloha, pretože ECB musí byť aj naďalej ostražitá proti stúpajúcej inflácii, a pretože mnohé európske krajiny majú veľký rozpočtový deficit.
Zatiaľ čo ECB má obmedzený priestor na manévrovanie, regulačné zmeny a výnosovo neutrálne zmeny v daňovej štruktúre môžu vytvoriť podnet, potrebný na odvrátenie klesajúceho čistého exportu. Preto je dôležité, že vlády v EÚ obracajú pozornosť týmto smerom.
Autor je profesor ekonómie na Harvarde, bývalý šéf ekonomických poradcov prezidenta USA Ronalda Reagana.
Copyright: Project Syndicate.
(Krátené.)
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.