Minister financií si od Svetovej banky nedávno objednal správu o slovenských verejných výdavkoch. Dostal, čo chcel?
Správa, o ktorej je reč, nie je oficiálnym výstupom Svetovej banky, a preto je oveľa menej diplomatická, než býva zvykom. Ide o interný materiál pre potreby vlády. Neobsahuje nič šokujúco objavné. Je však plná konštatovaní a odporúčaní, ktoré sa súčasnej vláde ťažko počúvajú. O to ťažšie, že Svetová banka nie je nejaký think-tank, ktorý by mohli vládni popierači reality označiť za „pravicový“, „provládny“ alebo „neskúsený“.
Jedenásti analytici Svetovej banky na konci januára tohto roka v Bratislave skúmali najmä efektívnosť verejných výdavkov a strednodobé výzvy v niektorých kľúčových sektoroch. Pokiaľ ide o onú efektívnosť míňania peňazí, ktoré štát vyzbiera od svojich občanov, správa lakonicky konštatuje, že tu existuje „signifikantný priestor na zlepšenie“.
.platy učiteľov
Školstvo je jeden zo sektorov, ktorými sa správa Svetovej banky podrobne zaoberá, pretože je kľúčový na udržanie rýchleho ekonomického rastu a dobiehania vyspelých krajín. Konštatovania typu „výsledky sú slabé“, „študenti nie sú vybavení na úspech na trhu práce“, „výsledky sú veľmi nerovnomerne distribuované“ alebo „podiel populácie so zlými výsledkami na celkovej populácii rastie“ nie sú prevratne nové. Ani záver, že „tieto trendy ohrozujú strednodobé ekonomické a sociálne vyhliadky, ako už naznačuje nedostatok kvalifikovaných (pracovníkov)“, príliš neprekvapí.
Odporúčania sú však celkom zaujímavé. Analytici Svetovej banky navrhujú „umiernené zvyšovanie platov učiteľov“ pričom za rozumné považujú dosiahnutie učiteľského platového priemeru na úrovni 1,4-násobku priemernej mzdy v ekonomike. Odporúčajú tiež držať pomer učiteľov a žiakov na súčasnej úrovni, zintenzívniť programy, ktoré pomôžu chudobným študentom a spomaliť dnešnú nutnosť pomerne rýchlo sa špecializovať. Aby študenti získali silnejšie základy v kľúčových schopnostiach potrebných pre budúce uplatnenie.
To, čo správa nehovorí a čo by ekonomike školstva (vytvoreniu zdrojov na platy a investície) tiež veľmi pomohlo, je racionalizácia siete škôl, najmä základných. Demografický vývoj totiž spôsobuje citeľný úbytok školopovinných detí a už je načase, aby obce, ktoré sú zriaďovateľmi škôl, prekonali presvedčenie, že bez školy nie je obec kompletná a rozhodli sa pre spájanie síl.
.návrat poplatkov
Zdravotníctvo je tak trochu zakliaty sektor – pričom pacienti i zdravotníci najviac trpia v dôsledku svojho presvedčenia, že zdravie a peniaze nejdú dohromady. Lenže v skutočnosti práve ignorovanie ekonomických zákonov vedie k tomu, že sektor je v takom stave, v akom je.
Svetová banka je v odporúčaniach vecná. Mala by tu prebehnúť racionalizácia zlúčením menej efektívnych nemocníc a ich zatváraním. Manažéri nemocníc by mali byť zodpovední za výsledky ich fungovania a zadlžené nemocnice by mali byť riadené profesionálnymi manažérmi na reštrukturalizáciu. Výsledky pôsobenia nemocníc by mali byť verejne prezentované. Platby za diagnózy s výdavkovým stropom by podporili racionalizáciu nemocníc. Lieková politika by mala byť regulovaná oveľa tuhšie. Každý pacient by mal niesť finančnú spoluúčasť (platiť poplatky) za návštevu ambulancie – a zároveň by mali existovať transparentné kritériá na rozlíšenie nízkopríjmových skupín, ktoré budú od platieb oslobodené – aby sa redukovala nadbytočná poskytovaná starostlivosť. Pravidlá nakupovania zdravotnej starostlivosti by mali byť modernizované – poisťovatelia by mali mať možnosť uzatvárať kontrakty selektívne a vylučovať menej efektívne nemocnice a ambulantných poskytovateľov z kontraktov.
Rozum hovorí, že sú to dobré návrhy. My sami sme však najlepším dôkazom toho, že rozum na takého veci spravidla nestačí. Zaplatíme za to my sami – vysokými odvodmi, nekvalitnou starostlivosťou či nutnosťou platiť na drevo v súkromných poliklinikách a centrách. Isté je, že všetko niečo stojí, aj neschopnosť politikov robiť to, čo je nutné.
.dôchodok v 65
Pri analýze dôchodkového systému konštatuje správa Svetovej banky „negatívny dlhodobý účinok zmien z roku 2007“ a to, že „ďalšia reforma verejného systému sa stala ešte urgentnejšia“. Pre rezort sociálnych vecí je nelichotivé konštatovanie, že „súčasná dôchodková politika nemá jasnú stratégiu a je výsledkom ad hoc opatrení...“
Odporúčania sa týkajú najmä prvého priebežného piliera. Hlavné odporúčanie znie – zvýšiť dlhodobú udržateľnosť priebežného systému. Kroky, ktoré správa Svetovej banky navrhuje, sú však v úplnom protismere s myslením ministerky práce a sociálnych vecí i jej premiéra. Konkrétne: Rýchle zvýšenie veku odchodu do dôchodku na 65 rokov pre ženy i mužov (a ďalej upravovať podľa priemerného veku dožitia). Zmena valorizácie dôchodkov iba podľa inflácie (dnes sa pridáva aj rast priemernej mzdy, čo robí valorizačný mechanizmus štedrejším). Postupné znižovanie miery náhrady v prvom pilieri po 40 odpracovaných rokoch z terajších 50 na 40 percent postupne od roku 2020 do 2040. A zároveň zachovanie príspevkovej sadzby do fondového systému. Že by aj Svetovú banku platili naše déesesky? Mediálny odbor úradu vlády by mal urgentne preskúmať, či náhodou neinzerovali v nejakom svetovobankovom časopise.
.zmena priorít
Ak má mať krajina dobré vyhliadky, oproti dnešnej štruktúre verejných výdavkov bude podľa správy Svetovej banky strednodobo potrebné zvýšiť výdavky na vzdelávanie, zdravotníctvo a infraštruktúru. A to buď presunutím výdavkov z menej prioritných oblastí, alebo pritiahnutím súkromného sektora. So súkromným sektorom sa však táto vláda príliš nekamaráti a po spomalení ekonomického rastu už ani na rozhadzovanie nebude toľko, čo dnes.
Je fakt, že verejné výdavky sú na Slovensku pomerne nízke a aj napriek deklarovanej orientácii súčasnej vlády ďalej klesajú. Aby mohli stúpať – napríklad vo forme vyšších platov v školstve či väčších zdrojov na budovanie infraštruktúry – a zároveň aby nestúpol deficit verejných financií – musela by vláda nájsť schopnosť zvýšiť príjmy alebo zmeniť štruktúru výdavkov.
Pre populistov sú takého možnosti nepríjemné. Rovnako ako vecná analýza medzinárodnej inštitúcie a jej odporúčania. Politici musia do svojho správania zabudovať aj istú mieru iracionality, aby tým vyšli v ústrety iracionalite voličstva. Ale je rozdiel, či ten nerozum kultivujú, alebo živia.
Minister financií si od Svetovej banky objednal správu o efektivite verejných výdavkov. Možno dúfal, že dostane presvedčivé argumenty, ktoré mu pomôžu krotiť nápady kolegov vo vláde. Kiež by to tak bolo.
Správa, o ktorej je reč, nie je oficiálnym výstupom Svetovej banky, a preto je oveľa menej diplomatická, než býva zvykom. Ide o interný materiál pre potreby vlády. Neobsahuje nič šokujúco objavné. Je však plná konštatovaní a odporúčaní, ktoré sa súčasnej vláde ťažko počúvajú. O to ťažšie, že Svetová banka nie je nejaký think-tank, ktorý by mohli vládni popierači reality označiť za „pravicový“, „provládny“ alebo „neskúsený“.
Jedenásti analytici Svetovej banky na konci januára tohto roka v Bratislave skúmali najmä efektívnosť verejných výdavkov a strednodobé výzvy v niektorých kľúčových sektoroch. Pokiaľ ide o onú efektívnosť míňania peňazí, ktoré štát vyzbiera od svojich občanov, správa lakonicky konštatuje, že tu existuje „signifikantný priestor na zlepšenie“.
.platy učiteľov
Školstvo je jeden zo sektorov, ktorými sa správa Svetovej banky podrobne zaoberá, pretože je kľúčový na udržanie rýchleho ekonomického rastu a dobiehania vyspelých krajín. Konštatovania typu „výsledky sú slabé“, „študenti nie sú vybavení na úspech na trhu práce“, „výsledky sú veľmi nerovnomerne distribuované“ alebo „podiel populácie so zlými výsledkami na celkovej populácii rastie“ nie sú prevratne nové. Ani záver, že „tieto trendy ohrozujú strednodobé ekonomické a sociálne vyhliadky, ako už naznačuje nedostatok kvalifikovaných (pracovníkov)“, príliš neprekvapí.
Odporúčania sú však celkom zaujímavé. Analytici Svetovej banky navrhujú „umiernené zvyšovanie platov učiteľov“ pričom za rozumné považujú dosiahnutie učiteľského platového priemeru na úrovni 1,4-násobku priemernej mzdy v ekonomike. Odporúčajú tiež držať pomer učiteľov a žiakov na súčasnej úrovni, zintenzívniť programy, ktoré pomôžu chudobným študentom a spomaliť dnešnú nutnosť pomerne rýchlo sa špecializovať. Aby študenti získali silnejšie základy v kľúčových schopnostiach potrebných pre budúce uplatnenie.
To, čo správa nehovorí a čo by ekonomike školstva (vytvoreniu zdrojov na platy a investície) tiež veľmi pomohlo, je racionalizácia siete škôl, najmä základných. Demografický vývoj totiž spôsobuje citeľný úbytok školopovinných detí a už je načase, aby obce, ktoré sú zriaďovateľmi škôl, prekonali presvedčenie, že bez školy nie je obec kompletná a rozhodli sa pre spájanie síl.
.návrat poplatkov
Zdravotníctvo je tak trochu zakliaty sektor – pričom pacienti i zdravotníci najviac trpia v dôsledku svojho presvedčenia, že zdravie a peniaze nejdú dohromady. Lenže v skutočnosti práve ignorovanie ekonomických zákonov vedie k tomu, že sektor je v takom stave, v akom je.
Svetová banka je v odporúčaniach vecná. Mala by tu prebehnúť racionalizácia zlúčením menej efektívnych nemocníc a ich zatváraním. Manažéri nemocníc by mali byť zodpovední za výsledky ich fungovania a zadlžené nemocnice by mali byť riadené profesionálnymi manažérmi na reštrukturalizáciu. Výsledky pôsobenia nemocníc by mali byť verejne prezentované. Platby za diagnózy s výdavkovým stropom by podporili racionalizáciu nemocníc. Lieková politika by mala byť regulovaná oveľa tuhšie. Každý pacient by mal niesť finančnú spoluúčasť (platiť poplatky) za návštevu ambulancie – a zároveň by mali existovať transparentné kritériá na rozlíšenie nízkopríjmových skupín, ktoré budú od platieb oslobodené – aby sa redukovala nadbytočná poskytovaná starostlivosť. Pravidlá nakupovania zdravotnej starostlivosti by mali byť modernizované – poisťovatelia by mali mať možnosť uzatvárať kontrakty selektívne a vylučovať menej efektívne nemocnice a ambulantných poskytovateľov z kontraktov.
Rozum hovorí, že sú to dobré návrhy. My sami sme však najlepším dôkazom toho, že rozum na takého veci spravidla nestačí. Zaplatíme za to my sami – vysokými odvodmi, nekvalitnou starostlivosťou či nutnosťou platiť na drevo v súkromných poliklinikách a centrách. Isté je, že všetko niečo stojí, aj neschopnosť politikov robiť to, čo je nutné.
.dôchodok v 65
Pri analýze dôchodkového systému konštatuje správa Svetovej banky „negatívny dlhodobý účinok zmien z roku 2007“ a to, že „ďalšia reforma verejného systému sa stala ešte urgentnejšia“. Pre rezort sociálnych vecí je nelichotivé konštatovanie, že „súčasná dôchodková politika nemá jasnú stratégiu a je výsledkom ad hoc opatrení...“
Odporúčania sa týkajú najmä prvého priebežného piliera. Hlavné odporúčanie znie – zvýšiť dlhodobú udržateľnosť priebežného systému. Kroky, ktoré správa Svetovej banky navrhuje, sú však v úplnom protismere s myslením ministerky práce a sociálnych vecí i jej premiéra. Konkrétne: Rýchle zvýšenie veku odchodu do dôchodku na 65 rokov pre ženy i mužov (a ďalej upravovať podľa priemerného veku dožitia). Zmena valorizácie dôchodkov iba podľa inflácie (dnes sa pridáva aj rast priemernej mzdy, čo robí valorizačný mechanizmus štedrejším). Postupné znižovanie miery náhrady v prvom pilieri po 40 odpracovaných rokoch z terajších 50 na 40 percent postupne od roku 2020 do 2040. A zároveň zachovanie príspevkovej sadzby do fondového systému. Že by aj Svetovú banku platili naše déesesky? Mediálny odbor úradu vlády by mal urgentne preskúmať, či náhodou neinzerovali v nejakom svetovobankovom časopise.
.zmena priorít
Ak má mať krajina dobré vyhliadky, oproti dnešnej štruktúre verejných výdavkov bude podľa správy Svetovej banky strednodobo potrebné zvýšiť výdavky na vzdelávanie, zdravotníctvo a infraštruktúru. A to buď presunutím výdavkov z menej prioritných oblastí, alebo pritiahnutím súkromného sektora. So súkromným sektorom sa však táto vláda príliš nekamaráti a po spomalení ekonomického rastu už ani na rozhadzovanie nebude toľko, čo dnes.
Je fakt, že verejné výdavky sú na Slovensku pomerne nízke a aj napriek deklarovanej orientácii súčasnej vlády ďalej klesajú. Aby mohli stúpať – napríklad vo forme vyšších platov v školstve či väčších zdrojov na budovanie infraštruktúry – a zároveň aby nestúpol deficit verejných financií – musela by vláda nájsť schopnosť zvýšiť príjmy alebo zmeniť štruktúru výdavkov.
Pre populistov sú takého možnosti nepríjemné. Rovnako ako vecná analýza medzinárodnej inštitúcie a jej odporúčania. Politici musia do svojho správania zabudovať aj istú mieru iracionality, aby tým vyšli v ústrety iracionalite voličstva. Ale je rozdiel, či ten nerozum kultivujú, alebo živia.
Minister financií si od Svetovej banky objednal správu o efektivite verejných výdavkov. Možno dúfal, že dostane presvedčivé argumenty, ktoré mu pomôžu krotiť nápady kolegov vo vláde. Kiež by to tak bolo.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.