Napriek tomu, že životná úroveň obyvateľov strednej Európy sa zvyšuje, sú krajiny V4 ešte stále 15 rokov za krajinami EU15. Toto zaostávanie je citeľné v troch rovinách – v ekonomickej výkonnosti, vo výdavkoch na zdravotnú starostlivosť a v strednej dĺžke života.
Medzi týmito tromi parametrami môžeme nájsť nasledovné vzťahy:
1. vyššia ekonomická sila umožňuje vyššie výdavky na zdravotníctvo
2. vyššie výdavky na zdravotníctvo generujú lepšie výsledky zdravotného systému
3. vyššie výdavky na zdravotníctvo generujú nižšiu variabilitu vo výkonnosti zdravotného systému
4. ak sú výdavky nízke, tak možnosti zlepšovania výsledkov rastú rýchlo s nárastom výdavkov
V roku 2005 dali krajiny EU15 na zdravotníctvo v priemere 2 875 USD na hlavu (v parite kúpnej sily) – čo je takmer dvaapolkrát viac ako priemer V4. Tie vynaložili na zdravotníctvo v roku 2005 na hlavu 1 221 USD, čo je približne rovnako ako krajiny EU15 v roku 1990
(1 261 USD).
Vyššie výdavky na zdravotníctvo umožňuje krajinám EU15 alokovať vyššia ekonomická sila. Kým v roku 2005 dosiahli krajiny EU15 HDP na hlavu v objeme 33 913 USD (v parite kúpnej sily), tak krajiny V4 len 17 003 USD. To je úroveň, kde boli krajiny EU15 už v roku 1990 (17 677 USD).
Pri porovnaní očakávanej dĺžky života je zaostávanie V4 za EU15 ešte hlbšie. Priemerný obyvateľ V4 mohol v roku 2005 počítať so životom dlhým 74,5 roka. Túto úroveň dosiahli krajiny EU15 už v roku 1983! Dnes je očakávaná dĺžka života v EU15 už na hladine 79,4 – takmer o 5 rokov vyššia ako vo V4. Čo je však horšie, za posledných 15 rokov sme naše zaostávanie dokázali zmenšiť len minimálne. Kým v EU15 sa dĺžka života zvýšila o 3,5 roka, tak vo V4 o 3,6 roka.
Na rozdiel od bohatstva, výdavkov na zdravotníctvo a dĺžky života však nezaostávajú naše očakávania a nároky voči zdravotnému systému. Z obmedzených zdrojov požadujú pacienti úroveň starostlivosti, ktorú vidia vo vyspelých štátoch EU15. Vzhľadom na to, že na zdravotníctvo je možné vydávať len toľko zdrojov, aká je sila ekonomiky, snažia sa krajiny nájsť riešenia, ktoré odkrývajú vnútorné rezervy systému. Reformami.
.semaškovo dedičstvo
Bezplatná zdravotná starostlivosť v postsocialistických krajinách je dedičstvom sovietskeho systému zdravotníctva, ktorého základy po Veľkej októbrovej revolúcii v roku 1917 položil Nikolaj Semaško. Prvým základom bolo, že za zdravie je zodpovedná vláda. Druhým, že platí univerzálny a bezplatný prístup k zdravotnej starostlivosti. A tretím, že dôraz sa kladie na preventívnu medicínu. Sovietsky zväz sa tak stal prvou krajinou sveta, kde bola bezplatná zdravotná starostlivosť pre všetkých občanov garantovaná priamo v ústave. Prakticky však pacienti často platili neformálne platby. Ciele univerzálneho a rovnostárskeho zdravotného systému boli sústavne konfrontované s nedostatočným rozpočtovým krytím. Výsledkom bol podfinancovaný a vysoko neefektívny systém ponúkajúci nízku kvalitu bez pridanej hodnoty zlepšovať zdravotný stav populácie. Centrálne plánovanie viedlo k nárastu korupcie, škodlivých motivácií a mohutným štrukturálnym nerovnováham.
Semaškov model bol po druhej svetovej vojne exportovaný do krajín východného bloku a uvrhol ich do pasce naivnej bezplatnosti a individuálnej nezodpovednosti. Cenou bola obmedzená ponuka moderných liekov, diagnostiky a liečby. Výsledkom bolo znižovanie strednej dĺžky života. Na Slovensku sa priemerná dĺžka života mužov od roku 1960 do roku 1990 skrátila o 1,5 roka a u žien narástla len o 2,7 roka. K rýchlejšiemu predlžovaniu života prišlo až v deväťdesiatych rokoch, avšak zaostávanie za vyspelými štátmi EU15 sa nám dodnes podarilo zmierniť len minimálne.
.14 rokov po
Na Slovensku boli poplatky zavedené až v roku 2003, teda 14 rokov po páde socializmu. Pacienti bezplatnú zdravotnú starostlivosť nepovažujú za vzácnu a generuje v nich tri druhy správania:
1. Nezodpovednosť, ktorá v spojení s absenciou funkcie individuálneho rizika ústi do morálneho hazardu, keď bez výčitiek svedomia vystavujú svoje telá rizikovým faktorom, akými sú fajčenie, alkohol či zlá životospráva, pretože v konečnom dôsledku nie ten, kto sa takto správa, znáša náklady na liečenie.
2. Tendenciu k nadmernej konzumácii zdravotných statkov, aj keď na to nie je reálna potreba.
3. Potrebu vyjadriť svoju vďačnosť iným spôsobom, napr. vo forme korupcie.
Spomedzi krajín V4 sa v júni 2003 Slovensko ako prvé rozhodlo zaviesť poplatky za zdravotnú starostlivosť s nasledovnými výsledkami:
1. Počet návštev v primárnej sfére klesol o 10 %. Podobný výsledok bol zaznamenaný aj u lekárskej služby prvej pomoci (pokles o 13 %). Len minimálny pokles bol zaznamenaný pri lekároch špecialistoch (o 2 %) a v nemocniciach (taktiež o 2 %).
2. Obava o „zhoršení“ dostupnosti zdravotných služieb sa nepotvrdila. Podľa agentúry FOCUS len 1,5 % respondentov uviedlo, že zavedenie poplatkov natoľko ovplyvnilo ich správanie, že k lekárovi prestali chodiť úplne.
3. Zníženie počtu návštev bolo významným faktorom poklesu predpísaných liekov, pretože až 95 % návštev pacienta u lekára primárnej ambulantnej starostlivosti sa končí predpísaním lieku. Zavedenie poplatkov za recept u viac ako 20 % pacientov viedlo k požiadavke na predpísanie menšieho počtu receptov. Údaje zdravotných poisťovní potvrdili významné zníženie rastu dynamiky výdavkov na lieky. Kým do roku 2002 rástli výdavky na lieky dvojciferne, tak v roku 2003 len o 8 percent.
4. V decembri 2002 viac ako 32 % respondentov považovalo korupciu v zdravotníctve za najzávažnejší problém (v celkovom poradí sa umiestnila hneď na druhom mieste). Oproti tomu v januári 2004 ju za najzávažnejší problém označilo už iba 10 % respondentov, pričom v celkovom poradí klesla až na siedme miesto.
Žiaľ, Ficova vláda po svojom v nástupe v roku 2006 poplatky de iure znížila na 0 Sk, čím ich de facto zrušila. V roku 2007 sa márne snažila nájsť iné riešenie obmedzenia nadbytočného dopytu a od 1.1.2008 zaviedla odporúčacie lístky. Tie však obmedzujú pacienta hneď dvakrát. Po prvé, predlžuje sa čas efektívnej dostupnosti špecialistu, lebo predtým si pacient musí ísť vypýtať odporúčací lístok. Pacienti tak dnes namiesto peniazmi (20 Sk), platia časom (čakanie v rade). Po druhé, odporúčacie lístky znižujú spokojnosť pacientov z hľadiska dôstojnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti pri citlivých špecializáciách (napr. psychiatria, dermatológia) a možnosti nakazenia iným ochorením priamo v čakárni.
.poplatky u Maďarov
Poplatky boli v Maďarsku zavedené až pred rokom (15. 2. 2007) a výsledky po ich zavedení boli veľmi podobné tým, ktoré boli zaznamenané na Slovensku. Zníženie nadbytočného dopytu, zvýšenie úspor systému, zvýšenie príjmov poskytovateľov a pokles miery korupcie. Zníženie nadbytočného dopytu bolo najmarkantnejšie pri lekároch pre dospelých (platí sa 300 HUF, čiže 40 Sk), kde prišlo až k 25-percentnému poklesu. U špecialistov (tiež 300 HUF/40 Sk) došlo k poklesu o 19 % a počet hospitalizácií (300 HUF/40 Sk za deň v nemocnici) sa v priemere znížil o 22 %. Na druhej strane, tam kde neboli regulačné poplatky zavedené (detskí lekári), sa žiadna zmena neudiala (-1 %).
Druhým významným efektom bolo uvoľnenie úspor systému, ktoré boli doteraz viazané nadbytočným dopytom. Podľa kalkulácií maďarského ministerstva zdravotníctva dosiahne táto úspora 41,6 mld. forintov ročne (5,2 mld. Sk), pričom najväčšia časť úspor pripadá na akútnu lôžkovú starostlivosť 21,2 mld. forintov (2,6 mld. Sk) a na lieky 15,0 mld. forintov (1,9 mld. Sk).
Tretím, nezanedbateľným efektom, bol rast príjmov maďarských poskytovateľov, ktorí si polepšia o približne 21 mld. forintov (2,6 mld. Sk) ročne, pričom príjmy z kapitácie im zostávajú nezmenené. Podľa Petra Mihályiho sa tak pre 5 300 ambulantných praktikov zvýšili príjmy v priemere o 180 000 forintov mesačne (22 500 Sk), čo pre nich znamená rast o 20 až 50 % oproti predchádzajúcej úrovni príjmov. Podľa neho sa tým zároveň vytvorili podmienky na presun lekárov z nemocníc do ambulantnej sféry, čo je dôležité a zároveň vítané z hľadiska budúceho zníženia váhy na lôžkovú starostlivosť a jej presunu na ambulantnú sféru.
.poplatky v Čechách
V Čechách poplatky fungujú len dva mesiace – od 1.1.2008. Dostupné sú tak len predbežné výsledky. Podľa českého ministerstva zdravotníctva regulačné poplatky fungujú a spĺňajú svoj primárny účel – návštevy na pohotovosti (poplatok 90 Kč, čiže 120 Sk) klesli v januári 2008 oproti rovnakému obdobiu roka 2007 o 44 %, návštevy u ambulantných špecialistov (30 Kč, 40 Sk) až o 24 % a počet hospitalizácií (60 Kč/80 Sk za deň v nemocnici) - klesol o 14 %. Podľa predbežných údajov výrazne poklesli návštevy v lekárňach (30 Kč/40 Sk za položku na recepte) – počet receptov klesol o 45 %, to však môže byť dôsledkom aj predzásobenia sa obyvateľstva liekmi v decembri 2007.
Zároveň ministerstvo upozorňuje, že veľmi dobre funguje aj ročný ochranný limit
(5 000 Kč), ktorý má chrániť chronicky chorých pacientov pred nadmernou finančnou záťažou za lieky a poplatky.
Zdravotnícke zariadenia, lekári a lekárnici na poplatkoch v januári vybrali celkovo 385 mil. Kč. Najviac na poplatkoch zaplatili ekonomicky aktívni ľudia (viac ako 200 mil. Kč). Podľa českého ministerstva zdravotníctva tak každý, kto v priebehu januára navštívil lekára a vybral si v lekárni lieky, uhradil v priemere poplatky vo výške 90 Kč.
.nepopulárne poplatky
Ukazuje sa, že slovenská reforma zdravotníctva v rokoch 2002 – 2006 pod vedením Rudolfa Zajaca je výnimočne silnou inšpiráciou pre okolité krajiny v reformnom kurze. Vo všetkých krajinách sú však tieto kroky nepopulárne, čo využívajú populisti na zvyšovanie svojich preferencií. Na Slovensku poplatky po troch rokoch fungovania vláda Roberta Fica hneď po nástupe k moci zrušila. V Maďarsku sa 9. 3. 2008 (iba rok po ich zavedení) konalo úspešné referendum za ich zrušenie iniciované opozičnou stranu FIDESZ. Maďarská vláda prisľúbila ich zrušenie od 1. 4. 2008. Podľa liberálov z SZDSZ, ktorí poplatky zaviedli, ľudia uverili tomu, že je možné zaradiť reformám spiatočku a že existuje „obed zdarma“. V Čechách zase opozičná strana ČSSD poplatky kritizuje a sľubuje ich zrušenie s cieľom budovať „bezplatné zdravotníctvo“. Ale veď také sme tu už mali od súdruha Semaška.
Autor je riaditeľom Health Policy Institute
Medzi týmito tromi parametrami môžeme nájsť nasledovné vzťahy:
1. vyššia ekonomická sila umožňuje vyššie výdavky na zdravotníctvo
2. vyššie výdavky na zdravotníctvo generujú lepšie výsledky zdravotného systému
3. vyššie výdavky na zdravotníctvo generujú nižšiu variabilitu vo výkonnosti zdravotného systému
4. ak sú výdavky nízke, tak možnosti zlepšovania výsledkov rastú rýchlo s nárastom výdavkov
V roku 2005 dali krajiny EU15 na zdravotníctvo v priemere 2 875 USD na hlavu (v parite kúpnej sily) – čo je takmer dvaapolkrát viac ako priemer V4. Tie vynaložili na zdravotníctvo v roku 2005 na hlavu 1 221 USD, čo je približne rovnako ako krajiny EU15 v roku 1990
(1 261 USD).
Vyššie výdavky na zdravotníctvo umožňuje krajinám EU15 alokovať vyššia ekonomická sila. Kým v roku 2005 dosiahli krajiny EU15 HDP na hlavu v objeme 33 913 USD (v parite kúpnej sily), tak krajiny V4 len 17 003 USD. To je úroveň, kde boli krajiny EU15 už v roku 1990 (17 677 USD).
Pri porovnaní očakávanej dĺžky života je zaostávanie V4 za EU15 ešte hlbšie. Priemerný obyvateľ V4 mohol v roku 2005 počítať so životom dlhým 74,5 roka. Túto úroveň dosiahli krajiny EU15 už v roku 1983! Dnes je očakávaná dĺžka života v EU15 už na hladine 79,4 – takmer o 5 rokov vyššia ako vo V4. Čo je však horšie, za posledných 15 rokov sme naše zaostávanie dokázali zmenšiť len minimálne. Kým v EU15 sa dĺžka života zvýšila o 3,5 roka, tak vo V4 o 3,6 roka.
Na rozdiel od bohatstva, výdavkov na zdravotníctvo a dĺžky života však nezaostávajú naše očakávania a nároky voči zdravotnému systému. Z obmedzených zdrojov požadujú pacienti úroveň starostlivosti, ktorú vidia vo vyspelých štátoch EU15. Vzhľadom na to, že na zdravotníctvo je možné vydávať len toľko zdrojov, aká je sila ekonomiky, snažia sa krajiny nájsť riešenia, ktoré odkrývajú vnútorné rezervy systému. Reformami.
.semaškovo dedičstvo
Bezplatná zdravotná starostlivosť v postsocialistických krajinách je dedičstvom sovietskeho systému zdravotníctva, ktorého základy po Veľkej októbrovej revolúcii v roku 1917 položil Nikolaj Semaško. Prvým základom bolo, že za zdravie je zodpovedná vláda. Druhým, že platí univerzálny a bezplatný prístup k zdravotnej starostlivosti. A tretím, že dôraz sa kladie na preventívnu medicínu. Sovietsky zväz sa tak stal prvou krajinou sveta, kde bola bezplatná zdravotná starostlivosť pre všetkých občanov garantovaná priamo v ústave. Prakticky však pacienti často platili neformálne platby. Ciele univerzálneho a rovnostárskeho zdravotného systému boli sústavne konfrontované s nedostatočným rozpočtovým krytím. Výsledkom bol podfinancovaný a vysoko neefektívny systém ponúkajúci nízku kvalitu bez pridanej hodnoty zlepšovať zdravotný stav populácie. Centrálne plánovanie viedlo k nárastu korupcie, škodlivých motivácií a mohutným štrukturálnym nerovnováham.
Semaškov model bol po druhej svetovej vojne exportovaný do krajín východného bloku a uvrhol ich do pasce naivnej bezplatnosti a individuálnej nezodpovednosti. Cenou bola obmedzená ponuka moderných liekov, diagnostiky a liečby. Výsledkom bolo znižovanie strednej dĺžky života. Na Slovensku sa priemerná dĺžka života mužov od roku 1960 do roku 1990 skrátila o 1,5 roka a u žien narástla len o 2,7 roka. K rýchlejšiemu predlžovaniu života prišlo až v deväťdesiatych rokoch, avšak zaostávanie za vyspelými štátmi EU15 sa nám dodnes podarilo zmierniť len minimálne.
.14 rokov po
Na Slovensku boli poplatky zavedené až v roku 2003, teda 14 rokov po páde socializmu. Pacienti bezplatnú zdravotnú starostlivosť nepovažujú za vzácnu a generuje v nich tri druhy správania:
1. Nezodpovednosť, ktorá v spojení s absenciou funkcie individuálneho rizika ústi do morálneho hazardu, keď bez výčitiek svedomia vystavujú svoje telá rizikovým faktorom, akými sú fajčenie, alkohol či zlá životospráva, pretože v konečnom dôsledku nie ten, kto sa takto správa, znáša náklady na liečenie.
2. Tendenciu k nadmernej konzumácii zdravotných statkov, aj keď na to nie je reálna potreba.
3. Potrebu vyjadriť svoju vďačnosť iným spôsobom, napr. vo forme korupcie.
Spomedzi krajín V4 sa v júni 2003 Slovensko ako prvé rozhodlo zaviesť poplatky za zdravotnú starostlivosť s nasledovnými výsledkami:
1. Počet návštev v primárnej sfére klesol o 10 %. Podobný výsledok bol zaznamenaný aj u lekárskej služby prvej pomoci (pokles o 13 %). Len minimálny pokles bol zaznamenaný pri lekároch špecialistoch (o 2 %) a v nemocniciach (taktiež o 2 %).
2. Obava o „zhoršení“ dostupnosti zdravotných služieb sa nepotvrdila. Podľa agentúry FOCUS len 1,5 % respondentov uviedlo, že zavedenie poplatkov natoľko ovplyvnilo ich správanie, že k lekárovi prestali chodiť úplne.
3. Zníženie počtu návštev bolo významným faktorom poklesu predpísaných liekov, pretože až 95 % návštev pacienta u lekára primárnej ambulantnej starostlivosti sa končí predpísaním lieku. Zavedenie poplatkov za recept u viac ako 20 % pacientov viedlo k požiadavke na predpísanie menšieho počtu receptov. Údaje zdravotných poisťovní potvrdili významné zníženie rastu dynamiky výdavkov na lieky. Kým do roku 2002 rástli výdavky na lieky dvojciferne, tak v roku 2003 len o 8 percent.
4. V decembri 2002 viac ako 32 % respondentov považovalo korupciu v zdravotníctve za najzávažnejší problém (v celkovom poradí sa umiestnila hneď na druhom mieste). Oproti tomu v januári 2004 ju za najzávažnejší problém označilo už iba 10 % respondentov, pričom v celkovom poradí klesla až na siedme miesto.
Žiaľ, Ficova vláda po svojom v nástupe v roku 2006 poplatky de iure znížila na 0 Sk, čím ich de facto zrušila. V roku 2007 sa márne snažila nájsť iné riešenie obmedzenia nadbytočného dopytu a od 1.1.2008 zaviedla odporúčacie lístky. Tie však obmedzujú pacienta hneď dvakrát. Po prvé, predlžuje sa čas efektívnej dostupnosti špecialistu, lebo predtým si pacient musí ísť vypýtať odporúčací lístok. Pacienti tak dnes namiesto peniazmi (20 Sk), platia časom (čakanie v rade). Po druhé, odporúčacie lístky znižujú spokojnosť pacientov z hľadiska dôstojnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti pri citlivých špecializáciách (napr. psychiatria, dermatológia) a možnosti nakazenia iným ochorením priamo v čakárni.
.poplatky u Maďarov
Poplatky boli v Maďarsku zavedené až pred rokom (15. 2. 2007) a výsledky po ich zavedení boli veľmi podobné tým, ktoré boli zaznamenané na Slovensku. Zníženie nadbytočného dopytu, zvýšenie úspor systému, zvýšenie príjmov poskytovateľov a pokles miery korupcie. Zníženie nadbytočného dopytu bolo najmarkantnejšie pri lekároch pre dospelých (platí sa 300 HUF, čiže 40 Sk), kde prišlo až k 25-percentnému poklesu. U špecialistov (tiež 300 HUF/40 Sk) došlo k poklesu o 19 % a počet hospitalizácií (300 HUF/40 Sk za deň v nemocnici) sa v priemere znížil o 22 %. Na druhej strane, tam kde neboli regulačné poplatky zavedené (detskí lekári), sa žiadna zmena neudiala (-1 %).
Druhým významným efektom bolo uvoľnenie úspor systému, ktoré boli doteraz viazané nadbytočným dopytom. Podľa kalkulácií maďarského ministerstva zdravotníctva dosiahne táto úspora 41,6 mld. forintov ročne (5,2 mld. Sk), pričom najväčšia časť úspor pripadá na akútnu lôžkovú starostlivosť 21,2 mld. forintov (2,6 mld. Sk) a na lieky 15,0 mld. forintov (1,9 mld. Sk).
Tretím, nezanedbateľným efektom, bol rast príjmov maďarských poskytovateľov, ktorí si polepšia o približne 21 mld. forintov (2,6 mld. Sk) ročne, pričom príjmy z kapitácie im zostávajú nezmenené. Podľa Petra Mihályiho sa tak pre 5 300 ambulantných praktikov zvýšili príjmy v priemere o 180 000 forintov mesačne (22 500 Sk), čo pre nich znamená rast o 20 až 50 % oproti predchádzajúcej úrovni príjmov. Podľa neho sa tým zároveň vytvorili podmienky na presun lekárov z nemocníc do ambulantnej sféry, čo je dôležité a zároveň vítané z hľadiska budúceho zníženia váhy na lôžkovú starostlivosť a jej presunu na ambulantnú sféru.
.poplatky v Čechách
V Čechách poplatky fungujú len dva mesiace – od 1.1.2008. Dostupné sú tak len predbežné výsledky. Podľa českého ministerstva zdravotníctva regulačné poplatky fungujú a spĺňajú svoj primárny účel – návštevy na pohotovosti (poplatok 90 Kč, čiže 120 Sk) klesli v januári 2008 oproti rovnakému obdobiu roka 2007 o 44 %, návštevy u ambulantných špecialistov (30 Kč, 40 Sk) až o 24 % a počet hospitalizácií (60 Kč/80 Sk za deň v nemocnici) - klesol o 14 %. Podľa predbežných údajov výrazne poklesli návštevy v lekárňach (30 Kč/40 Sk za položku na recepte) – počet receptov klesol o 45 %, to však môže byť dôsledkom aj predzásobenia sa obyvateľstva liekmi v decembri 2007.
Zároveň ministerstvo upozorňuje, že veľmi dobre funguje aj ročný ochranný limit
(5 000 Kč), ktorý má chrániť chronicky chorých pacientov pred nadmernou finančnou záťažou za lieky a poplatky.
Zdravotnícke zariadenia, lekári a lekárnici na poplatkoch v januári vybrali celkovo 385 mil. Kč. Najviac na poplatkoch zaplatili ekonomicky aktívni ľudia (viac ako 200 mil. Kč). Podľa českého ministerstva zdravotníctva tak každý, kto v priebehu januára navštívil lekára a vybral si v lekárni lieky, uhradil v priemere poplatky vo výške 90 Kč.
.nepopulárne poplatky
Ukazuje sa, že slovenská reforma zdravotníctva v rokoch 2002 – 2006 pod vedením Rudolfa Zajaca je výnimočne silnou inšpiráciou pre okolité krajiny v reformnom kurze. Vo všetkých krajinách sú však tieto kroky nepopulárne, čo využívajú populisti na zvyšovanie svojich preferencií. Na Slovensku poplatky po troch rokoch fungovania vláda Roberta Fica hneď po nástupe k moci zrušila. V Maďarsku sa 9. 3. 2008 (iba rok po ich zavedení) konalo úspešné referendum za ich zrušenie iniciované opozičnou stranu FIDESZ. Maďarská vláda prisľúbila ich zrušenie od 1. 4. 2008. Podľa liberálov z SZDSZ, ktorí poplatky zaviedli, ľudia uverili tomu, že je možné zaradiť reformám spiatočku a že existuje „obed zdarma“. V Čechách zase opozičná strana ČSSD poplatky kritizuje a sľubuje ich zrušenie s cieľom budovať „bezplatné zdravotníctvo“. Ale veď také sme tu už mali od súdruha Semaška.
Autor je riaditeľom Health Policy Institute
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.