Bol prvým licenčným manažérom FIFA na Slovensku. Priznáva, že známe meno mu neraz pomohlo, ale na druhej stane občas aj zatvorilo dvere. Podpísal sa pod prestup Mareka Hamšíka do Neapolu, údajne za viac ako päť miliónov eur. Juraj Vengloš.
.ako ste sa dostali k tejto práci?
Po skončení právnickej fakulty, čo bolo hneď po revolúcii, som dostal ponuku pracovať na futbalovom zväze. Prestal som teda robiť vo firme na import a export, ktorú sme mali a skúsil som to. Pomohol som zorganizovať výjazd Nitry do Singapuru na jeden veľký turnaj a aj vďaka tomu si ma všimli. Na zväze som bol rok a pol. Chodil som po turnajoch s mladými hráčmi ako boli Szilárd Németh, Vladimír Janočko alebo Juraj Czinege. Čoraz viac ma začali kontaktovať ľudia, ktorí mali o ich služby záujem, a tak som sa postupne rozhodol, že sa tým budem živiť.
.mnohí vám zazlievajú, že v začiatkoch ste to mali jednoduché vďaka svojmu priezvisku...
Samozrejme, spočiatku mi to pomohlo, najmä čo sa týkalo kontaktov do zahraničia. Nemusel som sa uchádzať o stretnutie s niektorými ľuďmi dvakrát ako iní. Pre mňa to však bolo zaväzujúce, pretože som si nemohol dovoliť robiť chyby, lebo by to uškodilo aj otcovi. Mojou výhodou bolo najmä to, že som vyrastal v športovej rodine a videl som do futbalu viac. Každá minca má však dve strany, u nás je veľká závisť. Isté veci sa hneď negovali a to len preto, že som sa k nim podľa niektorých ľudí dostal iba kvôli otcovi. Aj preto, keď sa on stal reprezentačným trénerom, ja som zo zväzu odišiel, aby tam nebol konflikt záujmov. Potom som si založil agentúru, ktorú mám dodnes.
.ako prvý na Slovensku ste urobili skúšky FIFA pre licenčného manažéra. Čo všetko to vlastne obnáša?
Okrem angličtiny robíme skúšky z medzinárodného práva a obchodu. Hráčsky agent musí ovládať aj futbalové normy FIFA, UEFA a, samozrejme, danej krajiny. V čase, keď som ja dostal licenciu, ju z bývalého Československa mali len Pavel Paska a Zdeněk Nehoda, ktorý zastupuje napríklad aj Pavla Nedvěda.
.koľko hráčov momentálne zastupujete vy?
To sa mení. Na začiatku som robil každý prestup, ktorý prišiel. Potom sa to nakopilo a moja agentúra zastupovala okolo osemdesiat futbalistov. To bolo už veľmi veľa. Postupne som to začal zužovať a hráčov som si vyberal. Teraz ich mám okolo tridsať a viac ako polovica z nich je v zahraničí. Okrem toho zastupujem aj mladých futbalistov.
.je u nás hráč, ktorého túži zastupovať každý manažér?
Časom to možno bude Marek Hamšík. Keď hráva niekto pravidelne Seriu A a v dobrom klube, tak je to určite dobrá vizitka nielen pre samotného futbalistu, ale aj pre manažéra.
.hamšíka máte podpísaného vy...
Áno, a určite to bol jeden z mojich piatich top prestupov. Neviem však povedať, či bol pre mňa ten úplne naj, pretože som pyšný a vážim si viacero transferov. Napríklad prestup Mareka Čecha do FC Porto, ktoré patrí k najlepším klubov v Európe. Nie je jednoduché dostať tam hráča. Ďalším bol Marek Mintál do Norimbergu, veľa ľudí mu neverilo a on sa napriek tomu presadil. Vážim si tento prestup, hoci to bol vtedy druholigový tím. Marek tam išiel výrazne hore a postupne dosiahol veľký úspech – stal sa najlepším strelcom Bundesligy. Medzi tie moje naj prestupy by som určite dal aj Martina Škrtela, ktorý veľmi mladý odchádzal z Trenčína do Zenitu Petrohrad, čo je jeden z najbohatších klubov v Rusku. Je ťažké sa tam presadiť a jemu sa to podarilo. Lukratívne boli aj prestupy Miroslava Karhana do Betisu Sevilla, Besiktasu Istanbul i do Wolfsburgu. Potešil ma aj transfer Stana Šestáka do Bochumu, kde sa mu veľmi darí.
.vaším posledným veľkým prestupom bol odchod Tomáša Hubočana zo Žiliny do Petrohradu. Boli to ťažké rokovania?
Každý veľký prestup sa rodí ťažko, ale vzhľadom na to, že už som spolupracoval so Zenitom Petrohrad pri prestupe Martina Škrtela, vedenie klubu mi dôverovalo. Mám s nimi dobré osobné vzťahy. Keďže Škrtel odišiel, rýchlo za neho potrebovali náhradu. Prestup Hubočana sme dohodli so športovým riaditeľom Konstantinom Sarsaniom a trénerom Dickom Advocaatom. Na tomto transfere sa podieľal aj začínajúci agent Michal Holeščák, ktorý zastupuje Tomáša Hubočana. Dôležité slovo mal, prirodzene, i majiteľ žilinského klubu Jozef Antošík. So Žilinou som už robil viacero prestupov, napríklad Mintála alebo Šestáka a spolu s tým Hubočanovým boli ozaj za lukratívnych podmienok.
.prestup Tomáša Hubočana je vôbec najdrahším transferom futbalistu priamo zo slovenského klubu do zahraničia. Petrohrad zaňho zaplatil 126 miliónov korún. Je tá suma adekvátna?
Každý prestup sa robí v určitom čase, pod istým tlakom a stresom. Zenit chcel a aj potreboval mať hneď náhradu za Škrtela. Hoci ide o slovenského hráča, tá suma je na úrovni kvalitného európskeho futbalu. Je to však, bohužiaľ, len výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo, že z úspechov na klubovej alebo reprezentačnej úrovni by mohli ťažiť aj tímy
.spomínali sme Martina Škrtela, donedávna ste ho zastupovali vy. Nechytila vás pri jeho prestupe do Liverpoolu nostalgia?
Nepovedal by som, že nostalgia. Ale bolo to aj zadosťučinenie. S trénerom Rafaelom Benitezom som pred dva a pol rokom, keď nastúpil k tímu, hovoril, že mám hráča, ktorý sa volá Martin Škrtel, hrá za Petrohrad a v budúcnosti by mohol nahradiť Samiho Hyypiaho. Bol pri tom aj výkonný riaditeľ klubu Rick Perry. Som rád, že sa táto moja predpoveď potvrdila. Vedel som, že má na to, aby hral v takom špičkovom klube. Na druhej strane, samozrejme, mrzí ma, že som ten prestup už nerealizoval ja. Futbalový život i biznis sú také, nie všetky veci sa dajú urobiť. Uvoľnil však miesto pre Tomáša Hubočana, a tak sme mohli urobiť jeho prestup do Petrohradu.
.má podľa vás Škrtel na to, aby v Liverpoole hrával v základnej zostave a presadil sa?
Ja som presvedčený, že áno. Má na to vekom a aj herne. Navyše môže otvoriť ďalším našim hráčom dvere do anglických a iných európskych klubov.
.myslíte, že to zvládne aj psychicky?
Keď som s Benitezom o ňom hovoril pred tým dva a pol rokom, už vtedy som bol presvedčený, že by to psychicky zvládol. Naozaj si myslím, že sa presadí a to dosť výrazne.
.vy ste však nedávno urobili aj jeden netradičný prestup Ivana Pechu do rumunského klubu Ceahlaul Piatra Neamt. Do takýchto klubov neodchádzajú hráči bežne...
On bol na hosťovaní v Senci a je to vlastne prvý hráč z Venglošovej futbalovej akadémie, ktorý medzi seniormi začal hrať prvú ligu v zahraniční. Rumunská liga je v rebríčku UEFA medzi prvými dvanástimi. Klubový futbal tam išiel mimoriadne hore, pretože štát vytvoril podmienky a majitelia tímov majú umožnené investovať do športu aj futbalu.
.ako to vyzerá počas prestupových rokovaní, čo je najťažšie?
Možno to niekoho prekvapí, ale najkomplikovanejšie býva dostať klub k rokovaciemu stolu. Do prestupu sa totiž môžu začať montovať iní agenti, niekedy aj bez licencie, ktorí sa chcú priživiť. Mojej agentúre sa to stalo napríklad aj toto leto, pri prestupe Šestáka. Vyčistiť si pole býva komplikovanejšie ako sám prestup.
.kontaktuje klub vás alebo vy klub?
Často vieme, že klub zháňa hráča na určitú pozíciu. Tak mu dáme DVD, životopis vhodného futbalistu, a oni ho potom prídu pozorovať tak dva-trikrát. Buď je to manažér klubu, ich skaut, alebo často aj priamo tréner. Keď povedia áno, tak už je na generálnom manažérovi klubu, aby navrhol zmluvu. Niekedy sa stretneme len raz. Ale napríklad v prípade brankára Dušana Kuciaka to bolo presne naopak. Zástupcovia AEK Atény sa prišli na neho pozrieť päťkrát, a napokon z toho aj tak nič nebolo, lebo on sa ešte na takýto klub necítil a nechcel tam ísť.
.kde robíte tie prestupy? V letiskovej hale, v luxusných hoteloch alebo ešte niekde inde?
Väčšinou sa stretneme na letisku, autom potom ideme na štadión. Samotné rokovania bývajú často v hoteloch alebo napríklad aj u mňa v kancelárii. Niekedy sa transfer ťahá aj niekoľko týždňov. Najrýchlejší prestup som urobil za tri dni. Bolo to, keď Miro Karhan išiel z Betisu Sevilla do Besiktasu Istanbul.
.akí sú naši futbalisti pri dohadovaní podmienok? Vymýšľajú alebo sú realisti?
Hráčov treba rozdeľovať do viacerých kategórií. V prvej sú tí, ktorí idú do zahraničia po prvý raz. Vtedy nejako veľmi nevymýšľajú a viac-menej všetko nechávajú na agenta. Sú spokojní s tým, že idú zo Slovenska do profesionálneho prostredia, kde aj oveľa viac zarobia. Pravdupovediac, títo ani veľmi vymýšľať nemôžu, lebo náš futbal nemá veľký kredit a zahraničné kluby sa o slovenských hráčov netrhajú. Nie je to tak, že keď ho nezoberie jeden bundesligista, príde ďalší. Sme radi aj za toho jedného. Potom, keď už je hráč v zahraničí trebárs dva roky, darí sa mu a vidí, že hráči jeho kvalít zarábajú viac, chce lepší kontrakt aj on. Vtedy sa môžu začať problémy. Majitelia klubov sú profíci, čo je v zmluve, to dodržia, ale zvýšiť kontrakt počas jeho trvania sú ochotní naozaj len vtedy, ak hrá futbalista výborne. Napríklad Marekovi Mintálovi sme vylepšovali kontrakt každý rok, zmluvu sme vylepšili aj Marekovi Hamšíkovi. Podarilo sa mi to však aj pri iných futbalistoch.
.čo je najväčší problém našich hráčov, keď idú von?
Kedysi to bola jazyková bariéra a adaptácia, dnes už to však neplatí. Je to možno v sebavedomí a v zaťatí sa. To je napríklad rozdiel medzi našimi a českými hráčmi. Tí idú často naplno aj cez bolesť. Naši hráči nevedia zabojovať, keď treba a sú urazení, že ich tréner nestavia. Neboli zvyknutí podávať stabilné výkony každý týždeň. Kým sa to naučia, zväčša to chvíľu trvá. Marek Čech musí v Porte každý týždeň bojovať na tréningoch o to, aby nastúpil cez víkend v zápase a nerobí mu to problém. Celkovo si myslím, že táto mladá generácia sa už vie popasovať aj s tým.
.takže mladí sa už nesťažujú a nevyplakávajú...
Predtým to bolo naozaj horšie. Máme šestnásťročných hráčov ako Robo Mak alebo Vlado Weiss, ktorí sú v Manchestri City a sú zvyknutí od veľmi mladého veku ísť v každom tréningu naplno. Tým už nebude robiť problém nič.
.od koľkých rokov vlastne sledujete hráčov?
Napríklad Hamšíka máme od jeho šestnástich rokov, ale už sa to znižuje. Väčšinou si musíme futbalistu zaviazať tak v pätnástich, lebo konkurencia nespí a všetci podpisujú už takýchto mladých hráčov. V každej kategórii si vytypujeme len jedného alebo dvoch a s nimi spolupracujeme. Teraz máme takých Vlada Weissa, Roba Maka v Manchestri City alebo Emila Le Gianga v Norimbergu. Dúfam, že správnym vedením sa z nich stanú ďalší Hamšíkovia.
.nemyslíte si, že je to príliš skoro, aby takí mladí futbalisti odchádzali do zahraničia?
Ja nemám problém podchytiť si mladého hráča a nech podpíše zmluvu aj na Slovensku. Málo ľudí však vie o tom, že často sú to priamo rodičia, ktorí chcú, aby ich syn išiel von, naučil sa jazyk a najmä má tam vytvorené podstatne lepšie podmienky. Ja som zástancom toho, že nie každý má ísť do zahraničia. Keď je však hráč naozaj dobrý a má na to, pri ďalších prestupoch mu určite pomôže, že od skorého veku pôsobí v cudzine. Potom je oňho väčší záujem. Ponúkať a voziť hráčov zo skúšky na skúšku nie je dobré ani pre nich samotných, ani pre nás manažérov. Viacerí agenti to však, bohužiaľ, robia práve tak, a potom sa do Anglicka alebo Nemecka dostanú aj menej kvalitní futbalisti a tým znižujú kredit ostatných.
.aký máte vzťah s hráčmi? Často im zabezpečíte rozprávkový život, sú vôbec vďační?
Väčšinou máme dobrý a kamarátsky vzťah. Samozrejme, sú aj také prípady, že hráčovi vybavíme skvelý prestup a on po určitom čase prejde k inej agentúre. Tomu človek nezabráni, stane sa to každému. Aj preto si už teraz vyberám futbalistov, ktorých budem zastupovať, aj po ľudskej stránke. Keď sa dohodnem s hráčom, tak mu väčšinou robím manažérske veci počas celej kariéry.
S niektorými, ako napríklad s Vladom Labantom, som v kontakte, aj keď už skončia s futbalom.
.ako vysoko podľa vás môžu siahať prestupové sumy za hráčov?
Logicky sa nedá zdôvodniť, ako vysoko sa to môže šplhať, najmä kým existujú takí blázni, ako niektorí majitelia klubov, ktorí sú ochotní dať za hráčov neuveriteľné sumy. Často klub zaplatí aj obrovskú sumu, lebo vie, že hneď ako daný hráč príde do klubu, okamžite sa začnú predávať dresy a iné suveníry s jeho menom. Tak to bolo napríklad v prípade Davida Beckhama, keď ho kúpil Real Madrid. Keď sa na to pôjde tak ako v Nemecku, ustáli sa to možno okolo tridsiatich miliónov eur za tých úplne najlepších. Myslím, že horibilné sumy ako sto miliónov eur určite nebudú pravidlom.
.myslíte si, že ani Ronaldinho nie je hodný takej sumy?
Žiadny hráč nemá takú cenu. Ronaldinho určite okamžite naplní kasu každého klubu, jeho suveníry idú na dračku, ale tá suma sa mi zdá prehnaná. Viem, že napríklad Chelsea bola doteraz stratová, čo sa týka príjmov a výdavkov na hráčov. Toto si napríklad nemecké kluby nemôžu dovoliť, nemajú takýchto „bláznivých“ majiteľov klubov.
.koľko z tej prestupovej sumy vlastne ide hráčovi, manažérovi a koľko klubu?
Je to veľmi individuálne. Hráč na tom nemá podiel, ak si nedá do zmluvy, že dostane nejaké percentá. Toto si však môže dovoliť iba zopár futbalistov svetových kvalít. Napriek tomu aj z našich som mal taký prípad, ale konkrétne meno hráča nikomu nepoviem. My manažéri dostávame peniaze podľa toho, či zastupujeme futbalistu, alebo klub. Ak klub, tak sme vopred dohodnutí, koľko percent pôjde nám. Keď zastupujeme hráča, tak to závisí aj od jeho platu, na koľkých percentách sa dohodneme. Je to naozaj veľmi špecifické.
.hovorí sa, že napríklad tureckí majitelia lákajú hráčov do svojich klubov aj tak, že im dajú peniaze rovno na ruku...
Hráč má svoju zmluvu, a tá naozaj môže byť rozpočítaná tak, že niečo dostane už pri príchode. Napríklad v Turecku je to tridsať percent, ostatné mu klub vypláca v mesačnej gáži.
.aké sú vzťahy medzi licenčnými manažérmi u nás?
Ako v každom biznise. Sme konkurencia, okolo krku si nepadáme, ale ku kolegom sa snažím byť korektný. Každý z nás si, prirodzene, svoje zdroje chráni. Ja mám napríklad veľmi dobré vzťahy s českými manažérmi Paskom, Nehodom a z našich najmä s tými novými.
.v susednom Česku si agentúry vo veľkom kradli hráčov. Funguje to aj u nás?
Funguje to všade vo svete, ale v Česku z toho bola naozaj veľká kauza. Je nepísané pravidlo, že keď jeden manažér dá hráča do zahraničia, tak už by mu na neho agent z rovnakej krajiny nemal siahať. Keď sme robili skúšky FIFA, tak sme podpisovali aj kódex morálneho správania sa. Ja som sklamaný, že u nás kradnú hráčov najmä agentúry, ktoré nemajú licenciu a hoci Slovenský futbalový zväz o tom vie, strká hlavu do piesku a nerieši to. Sme len siedmi agenti s licenciou FIFA, ale zväz nám nepodáva žiadnu pomocnú ruku ani ochranu, hoci aj my ju potrebujeme. Často agent podrží hráča, keď sa mu nedarí a práve v takýchto situáciách by aj futbalista mal podržať svojho agenta a upozorniť ho, že niekto iný ho začal lákať. Konkurencia, samozrejme, tvrdí, že mu vybaví vyššie peniaze alebo ďalší prestup. Hráč naletí, a potom sa mu to vráti, tak ako všetko v živote. Z lepších podmienok nie je nič a jeho výkonnosť ide zrazu dole, lebo sa začne koncentrovať na iné veci ako tréningy, trebárs na vystavovanie svojho tela či oblečenia v časopisoch.
.zobrali by ste takéhoto „odídenca“ naspäť?
Stalo sa mi, že sa takýto hráč chcel vrátiť, ale ja sa riadim tým, že keď to urobil raz, spraví to aj druhýkrát. Po takýchto skúsenostiach už potom o spoluprácu nemám záujem, ale existuje aj výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo.
Autorka pracuje v Rádiu Viva
JUDr. Juraj Vengloš je mladším synom legendárneho futbalového trénera. Bol prvým Slovákom s licenciou hráčskeho manažéra FIFA, keď ju získal mal len 29 rokov. Medzi jeho najväčšie prestupy patria: Miroslav Karhan (Spartak Trnava – Betis Sevilla?, Vladimír Labant (Sparta Praha – West Ham United?, Marek Čech ( Sparta Praha – FC Porto?, Marek Hamšík (Brescia – SSC Neapol?. Zrealizoval aj prestup majstra Európy Gréka Zagorakisa do Leicesteru City.
.ako ste sa dostali k tejto práci?
Po skončení právnickej fakulty, čo bolo hneď po revolúcii, som dostal ponuku pracovať na futbalovom zväze. Prestal som teda robiť vo firme na import a export, ktorú sme mali a skúsil som to. Pomohol som zorganizovať výjazd Nitry do Singapuru na jeden veľký turnaj a aj vďaka tomu si ma všimli. Na zväze som bol rok a pol. Chodil som po turnajoch s mladými hráčmi ako boli Szilárd Németh, Vladimír Janočko alebo Juraj Czinege. Čoraz viac ma začali kontaktovať ľudia, ktorí mali o ich služby záujem, a tak som sa postupne rozhodol, že sa tým budem živiť.
.mnohí vám zazlievajú, že v začiatkoch ste to mali jednoduché vďaka svojmu priezvisku...
Samozrejme, spočiatku mi to pomohlo, najmä čo sa týkalo kontaktov do zahraničia. Nemusel som sa uchádzať o stretnutie s niektorými ľuďmi dvakrát ako iní. Pre mňa to však bolo zaväzujúce, pretože som si nemohol dovoliť robiť chyby, lebo by to uškodilo aj otcovi. Mojou výhodou bolo najmä to, že som vyrastal v športovej rodine a videl som do futbalu viac. Každá minca má však dve strany, u nás je veľká závisť. Isté veci sa hneď negovali a to len preto, že som sa k nim podľa niektorých ľudí dostal iba kvôli otcovi. Aj preto, keď sa on stal reprezentačným trénerom, ja som zo zväzu odišiel, aby tam nebol konflikt záujmov. Potom som si založil agentúru, ktorú mám dodnes.
.ako prvý na Slovensku ste urobili skúšky FIFA pre licenčného manažéra. Čo všetko to vlastne obnáša?
Okrem angličtiny robíme skúšky z medzinárodného práva a obchodu. Hráčsky agent musí ovládať aj futbalové normy FIFA, UEFA a, samozrejme, danej krajiny. V čase, keď som ja dostal licenciu, ju z bývalého Československa mali len Pavel Paska a Zdeněk Nehoda, ktorý zastupuje napríklad aj Pavla Nedvěda.
.koľko hráčov momentálne zastupujete vy?
To sa mení. Na začiatku som robil každý prestup, ktorý prišiel. Potom sa to nakopilo a moja agentúra zastupovala okolo osemdesiat futbalistov. To bolo už veľmi veľa. Postupne som to začal zužovať a hráčov som si vyberal. Teraz ich mám okolo tridsať a viac ako polovica z nich je v zahraničí. Okrem toho zastupujem aj mladých futbalistov.
.je u nás hráč, ktorého túži zastupovať každý manažér?
Časom to možno bude Marek Hamšík. Keď hráva niekto pravidelne Seriu A a v dobrom klube, tak je to určite dobrá vizitka nielen pre samotného futbalistu, ale aj pre manažéra.
.hamšíka máte podpísaného vy...
Áno, a určite to bol jeden z mojich piatich top prestupov. Neviem však povedať, či bol pre mňa ten úplne naj, pretože som pyšný a vážim si viacero transferov. Napríklad prestup Mareka Čecha do FC Porto, ktoré patrí k najlepším klubov v Európe. Nie je jednoduché dostať tam hráča. Ďalším bol Marek Mintál do Norimbergu, veľa ľudí mu neverilo a on sa napriek tomu presadil. Vážim si tento prestup, hoci to bol vtedy druholigový tím. Marek tam išiel výrazne hore a postupne dosiahol veľký úspech – stal sa najlepším strelcom Bundesligy. Medzi tie moje naj prestupy by som určite dal aj Martina Škrtela, ktorý veľmi mladý odchádzal z Trenčína do Zenitu Petrohrad, čo je jeden z najbohatších klubov v Rusku. Je ťažké sa tam presadiť a jemu sa to podarilo. Lukratívne boli aj prestupy Miroslava Karhana do Betisu Sevilla, Besiktasu Istanbul i do Wolfsburgu. Potešil ma aj transfer Stana Šestáka do Bochumu, kde sa mu veľmi darí.
.vaším posledným veľkým prestupom bol odchod Tomáša Hubočana zo Žiliny do Petrohradu. Boli to ťažké rokovania?
Každý veľký prestup sa rodí ťažko, ale vzhľadom na to, že už som spolupracoval so Zenitom Petrohrad pri prestupe Martina Škrtela, vedenie klubu mi dôverovalo. Mám s nimi dobré osobné vzťahy. Keďže Škrtel odišiel, rýchlo za neho potrebovali náhradu. Prestup Hubočana sme dohodli so športovým riaditeľom Konstantinom Sarsaniom a trénerom Dickom Advocaatom. Na tomto transfere sa podieľal aj začínajúci agent Michal Holeščák, ktorý zastupuje Tomáša Hubočana. Dôležité slovo mal, prirodzene, i majiteľ žilinského klubu Jozef Antošík. So Žilinou som už robil viacero prestupov, napríklad Mintála alebo Šestáka a spolu s tým Hubočanovým boli ozaj za lukratívnych podmienok.
.prestup Tomáša Hubočana je vôbec najdrahším transferom futbalistu priamo zo slovenského klubu do zahraničia. Petrohrad zaňho zaplatil 126 miliónov korún. Je tá suma adekvátna?
Každý prestup sa robí v určitom čase, pod istým tlakom a stresom. Zenit chcel a aj potreboval mať hneď náhradu za Škrtela. Hoci ide o slovenského hráča, tá suma je na úrovni kvalitného európskeho futbalu. Je to však, bohužiaľ, len výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo, že z úspechov na klubovej alebo reprezentačnej úrovni by mohli ťažiť aj tímy
.spomínali sme Martina Škrtela, donedávna ste ho zastupovali vy. Nechytila vás pri jeho prestupe do Liverpoolu nostalgia?
Nepovedal by som, že nostalgia. Ale bolo to aj zadosťučinenie. S trénerom Rafaelom Benitezom som pred dva a pol rokom, keď nastúpil k tímu, hovoril, že mám hráča, ktorý sa volá Martin Škrtel, hrá za Petrohrad a v budúcnosti by mohol nahradiť Samiho Hyypiaho. Bol pri tom aj výkonný riaditeľ klubu Rick Perry. Som rád, že sa táto moja predpoveď potvrdila. Vedel som, že má na to, aby hral v takom špičkovom klube. Na druhej strane, samozrejme, mrzí ma, že som ten prestup už nerealizoval ja. Futbalový život i biznis sú také, nie všetky veci sa dajú urobiť. Uvoľnil však miesto pre Tomáša Hubočana, a tak sme mohli urobiť jeho prestup do Petrohradu.
.má podľa vás Škrtel na to, aby v Liverpoole hrával v základnej zostave a presadil sa?
Ja som presvedčený, že áno. Má na to vekom a aj herne. Navyše môže otvoriť ďalším našim hráčom dvere do anglických a iných európskych klubov.
.myslíte, že to zvládne aj psychicky?
Keď som s Benitezom o ňom hovoril pred tým dva a pol rokom, už vtedy som bol presvedčený, že by to psychicky zvládol. Naozaj si myslím, že sa presadí a to dosť výrazne.
.vy ste však nedávno urobili aj jeden netradičný prestup Ivana Pechu do rumunského klubu Ceahlaul Piatra Neamt. Do takýchto klubov neodchádzajú hráči bežne...
On bol na hosťovaní v Senci a je to vlastne prvý hráč z Venglošovej futbalovej akadémie, ktorý medzi seniormi začal hrať prvú ligu v zahraniční. Rumunská liga je v rebríčku UEFA medzi prvými dvanástimi. Klubový futbal tam išiel mimoriadne hore, pretože štát vytvoril podmienky a majitelia tímov majú umožnené investovať do športu aj futbalu.
.ako to vyzerá počas prestupových rokovaní, čo je najťažšie?
Možno to niekoho prekvapí, ale najkomplikovanejšie býva dostať klub k rokovaciemu stolu. Do prestupu sa totiž môžu začať montovať iní agenti, niekedy aj bez licencie, ktorí sa chcú priživiť. Mojej agentúre sa to stalo napríklad aj toto leto, pri prestupe Šestáka. Vyčistiť si pole býva komplikovanejšie ako sám prestup.
.kontaktuje klub vás alebo vy klub?
Často vieme, že klub zháňa hráča na určitú pozíciu. Tak mu dáme DVD, životopis vhodného futbalistu, a oni ho potom prídu pozorovať tak dva-trikrát. Buď je to manažér klubu, ich skaut, alebo často aj priamo tréner. Keď povedia áno, tak už je na generálnom manažérovi klubu, aby navrhol zmluvu. Niekedy sa stretneme len raz. Ale napríklad v prípade brankára Dušana Kuciaka to bolo presne naopak. Zástupcovia AEK Atény sa prišli na neho pozrieť päťkrát, a napokon z toho aj tak nič nebolo, lebo on sa ešte na takýto klub necítil a nechcel tam ísť.
.kde robíte tie prestupy? V letiskovej hale, v luxusných hoteloch alebo ešte niekde inde?
Väčšinou sa stretneme na letisku, autom potom ideme na štadión. Samotné rokovania bývajú často v hoteloch alebo napríklad aj u mňa v kancelárii. Niekedy sa transfer ťahá aj niekoľko týždňov. Najrýchlejší prestup som urobil za tri dni. Bolo to, keď Miro Karhan išiel z Betisu Sevilla do Besiktasu Istanbul.
.akí sú naši futbalisti pri dohadovaní podmienok? Vymýšľajú alebo sú realisti?
Hráčov treba rozdeľovať do viacerých kategórií. V prvej sú tí, ktorí idú do zahraničia po prvý raz. Vtedy nejako veľmi nevymýšľajú a viac-menej všetko nechávajú na agenta. Sú spokojní s tým, že idú zo Slovenska do profesionálneho prostredia, kde aj oveľa viac zarobia. Pravdupovediac, títo ani veľmi vymýšľať nemôžu, lebo náš futbal nemá veľký kredit a zahraničné kluby sa o slovenských hráčov netrhajú. Nie je to tak, že keď ho nezoberie jeden bundesligista, príde ďalší. Sme radi aj za toho jedného. Potom, keď už je hráč v zahraničí trebárs dva roky, darí sa mu a vidí, že hráči jeho kvalít zarábajú viac, chce lepší kontrakt aj on. Vtedy sa môžu začať problémy. Majitelia klubov sú profíci, čo je v zmluve, to dodržia, ale zvýšiť kontrakt počas jeho trvania sú ochotní naozaj len vtedy, ak hrá futbalista výborne. Napríklad Marekovi Mintálovi sme vylepšovali kontrakt každý rok, zmluvu sme vylepšili aj Marekovi Hamšíkovi. Podarilo sa mi to však aj pri iných futbalistoch.
.čo je najväčší problém našich hráčov, keď idú von?
Kedysi to bola jazyková bariéra a adaptácia, dnes už to však neplatí. Je to možno v sebavedomí a v zaťatí sa. To je napríklad rozdiel medzi našimi a českými hráčmi. Tí idú často naplno aj cez bolesť. Naši hráči nevedia zabojovať, keď treba a sú urazení, že ich tréner nestavia. Neboli zvyknutí podávať stabilné výkony každý týždeň. Kým sa to naučia, zväčša to chvíľu trvá. Marek Čech musí v Porte každý týždeň bojovať na tréningoch o to, aby nastúpil cez víkend v zápase a nerobí mu to problém. Celkovo si myslím, že táto mladá generácia sa už vie popasovať aj s tým.
.takže mladí sa už nesťažujú a nevyplakávajú...
Predtým to bolo naozaj horšie. Máme šestnásťročných hráčov ako Robo Mak alebo Vlado Weiss, ktorí sú v Manchestri City a sú zvyknutí od veľmi mladého veku ísť v každom tréningu naplno. Tým už nebude robiť problém nič.
.od koľkých rokov vlastne sledujete hráčov?
Napríklad Hamšíka máme od jeho šestnástich rokov, ale už sa to znižuje. Väčšinou si musíme futbalistu zaviazať tak v pätnástich, lebo konkurencia nespí a všetci podpisujú už takýchto mladých hráčov. V každej kategórii si vytypujeme len jedného alebo dvoch a s nimi spolupracujeme. Teraz máme takých Vlada Weissa, Roba Maka v Manchestri City alebo Emila Le Gianga v Norimbergu. Dúfam, že správnym vedením sa z nich stanú ďalší Hamšíkovia.
.nemyslíte si, že je to príliš skoro, aby takí mladí futbalisti odchádzali do zahraničia?
Ja nemám problém podchytiť si mladého hráča a nech podpíše zmluvu aj na Slovensku. Málo ľudí však vie o tom, že často sú to priamo rodičia, ktorí chcú, aby ich syn išiel von, naučil sa jazyk a najmä má tam vytvorené podstatne lepšie podmienky. Ja som zástancom toho, že nie každý má ísť do zahraničia. Keď je však hráč naozaj dobrý a má na to, pri ďalších prestupoch mu určite pomôže, že od skorého veku pôsobí v cudzine. Potom je oňho väčší záujem. Ponúkať a voziť hráčov zo skúšky na skúšku nie je dobré ani pre nich samotných, ani pre nás manažérov. Viacerí agenti to však, bohužiaľ, robia práve tak, a potom sa do Anglicka alebo Nemecka dostanú aj menej kvalitní futbalisti a tým znižujú kredit ostatných.
.aký máte vzťah s hráčmi? Často im zabezpečíte rozprávkový život, sú vôbec vďační?
Väčšinou máme dobrý a kamarátsky vzťah. Samozrejme, sú aj také prípady, že hráčovi vybavíme skvelý prestup a on po určitom čase prejde k inej agentúre. Tomu človek nezabráni, stane sa to každému. Aj preto si už teraz vyberám futbalistov, ktorých budem zastupovať, aj po ľudskej stránke. Keď sa dohodnem s hráčom, tak mu väčšinou robím manažérske veci počas celej kariéry.
S niektorými, ako napríklad s Vladom Labantom, som v kontakte, aj keď už skončia s futbalom.
.ako vysoko podľa vás môžu siahať prestupové sumy za hráčov?
Logicky sa nedá zdôvodniť, ako vysoko sa to môže šplhať, najmä kým existujú takí blázni, ako niektorí majitelia klubov, ktorí sú ochotní dať za hráčov neuveriteľné sumy. Často klub zaplatí aj obrovskú sumu, lebo vie, že hneď ako daný hráč príde do klubu, okamžite sa začnú predávať dresy a iné suveníry s jeho menom. Tak to bolo napríklad v prípade Davida Beckhama, keď ho kúpil Real Madrid. Keď sa na to pôjde tak ako v Nemecku, ustáli sa to možno okolo tridsiatich miliónov eur za tých úplne najlepších. Myslím, že horibilné sumy ako sto miliónov eur určite nebudú pravidlom.
.myslíte si, že ani Ronaldinho nie je hodný takej sumy?
Žiadny hráč nemá takú cenu. Ronaldinho určite okamžite naplní kasu každého klubu, jeho suveníry idú na dračku, ale tá suma sa mi zdá prehnaná. Viem, že napríklad Chelsea bola doteraz stratová, čo sa týka príjmov a výdavkov na hráčov. Toto si napríklad nemecké kluby nemôžu dovoliť, nemajú takýchto „bláznivých“ majiteľov klubov.
.koľko z tej prestupovej sumy vlastne ide hráčovi, manažérovi a koľko klubu?
Je to veľmi individuálne. Hráč na tom nemá podiel, ak si nedá do zmluvy, že dostane nejaké percentá. Toto si však môže dovoliť iba zopár futbalistov svetových kvalít. Napriek tomu aj z našich som mal taký prípad, ale konkrétne meno hráča nikomu nepoviem. My manažéri dostávame peniaze podľa toho, či zastupujeme futbalistu, alebo klub. Ak klub, tak sme vopred dohodnutí, koľko percent pôjde nám. Keď zastupujeme hráča, tak to závisí aj od jeho platu, na koľkých percentách sa dohodneme. Je to naozaj veľmi špecifické.
.hovorí sa, že napríklad tureckí majitelia lákajú hráčov do svojich klubov aj tak, že im dajú peniaze rovno na ruku...
Hráč má svoju zmluvu, a tá naozaj môže byť rozpočítaná tak, že niečo dostane už pri príchode. Napríklad v Turecku je to tridsať percent, ostatné mu klub vypláca v mesačnej gáži.
.aké sú vzťahy medzi licenčnými manažérmi u nás?
Ako v každom biznise. Sme konkurencia, okolo krku si nepadáme, ale ku kolegom sa snažím byť korektný. Každý z nás si, prirodzene, svoje zdroje chráni. Ja mám napríklad veľmi dobré vzťahy s českými manažérmi Paskom, Nehodom a z našich najmä s tými novými.
.v susednom Česku si agentúry vo veľkom kradli hráčov. Funguje to aj u nás?
Funguje to všade vo svete, ale v Česku z toho bola naozaj veľká kauza. Je nepísané pravidlo, že keď jeden manažér dá hráča do zahraničia, tak už by mu na neho agent z rovnakej krajiny nemal siahať. Keď sme robili skúšky FIFA, tak sme podpisovali aj kódex morálneho správania sa. Ja som sklamaný, že u nás kradnú hráčov najmä agentúry, ktoré nemajú licenciu a hoci Slovenský futbalový zväz o tom vie, strká hlavu do piesku a nerieši to. Sme len siedmi agenti s licenciou FIFA, ale zväz nám nepodáva žiadnu pomocnú ruku ani ochranu, hoci aj my ju potrebujeme. Často agent podrží hráča, keď sa mu nedarí a práve v takýchto situáciách by aj futbalista mal podržať svojho agenta a upozorniť ho, že niekto iný ho začal lákať. Konkurencia, samozrejme, tvrdí, že mu vybaví vyššie peniaze alebo ďalší prestup. Hráč naletí, a potom sa mu to vráti, tak ako všetko v živote. Z lepších podmienok nie je nič a jeho výkonnosť ide zrazu dole, lebo sa začne koncentrovať na iné veci ako tréningy, trebárs na vystavovanie svojho tela či oblečenia v časopisoch.
.zobrali by ste takéhoto „odídenca“ naspäť?
Stalo sa mi, že sa takýto hráč chcel vrátiť, ale ja sa riadim tým, že keď to urobil raz, spraví to aj druhýkrát. Po takýchto skúsenostiach už potom o spoluprácu nemám záujem, ale existuje aj výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo.
Autorka pracuje v Rádiu Viva
JUDr. Juraj Vengloš je mladším synom legendárneho futbalového trénera. Bol prvým Slovákom s licenciou hráčskeho manažéra FIFA, keď ju získal mal len 29 rokov. Medzi jeho najväčšie prestupy patria: Miroslav Karhan (Spartak Trnava – Betis Sevilla?, Vladimír Labant (Sparta Praha – West Ham United?, Marek Čech ( Sparta Praha – FC Porto?, Marek Hamšík (Brescia – SSC Neapol?. Zrealizoval aj prestup majstra Európy Gréka Zagorakisa do Leicesteru City.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.