Bola raz jedna koza a tá mala sedem kozliatok. Viem, milé deti, teraz začnete kričať, že to už poznáte. Omyl. Túto rozprávku nepoznáte. A možno to ani nie je rozprávka, možno je to skutočná udalosť, ako hovorieval môj starý otec, keď mi pred spaním rozprával improvizované príbehy, ktoré si v tej chvíli vymyslel,
pretože čítať rozprávky sa mu nechcelo. Takže. Koza mala sedem kozliatok. Človek by si pomyslel, že sa netreba zdržiavať tým, že vám tu budem rozprávať, ako sa jednotlivé kozliatka volali. Ďalší omyl. Pre správne pochopenie príbehu je veľmi dôležité poznať všetkých sedem mien. Meno kozy poznať netreba, stačí ak ju budeme písať s veľkým K. Nuž teda, ako sa volali kozliatka? To najstaršie sa volalo Cecília, ale všetci ju volali Cilka. Ďalšia bola Terka, plným menom Terézia. To už máme dve. Totiž...ťažko hovoriť o najstaršom, alebo najmladšom kozliatku, keď nevieme, či sa narodili naraz, alebo s akýmsi časovým odstupom. Je možné, že matka Koza ich vrhla sedem naraz, ale nie je to isté. Vedú sa o tom ustavičné spory, rozprávkari sa na tom nevedia dohodnúť a občas hrozí, že sa táto kauza spolitizuje a potom amen – je po rozprávke. Ostaňme pri tom, že ich bolo sedem. Cilka, Terka, Milka, Micka, Cicka, Želka a Ingrid.
Pravdaže, je podozrivé, ak má kozliatko mačacie meno. Týka sa to Micky a Cicky. Vynára sa otázka, že prečo? Mal v tom prsty kocúr, tiež s veľkým K, alebo si matka Koza nevedela rady a vypožičala si mená z mačacieho kalendára? Nebudeme to tu rozoberať, hrozilo by, že sa celá vec zbulvarizuje a to božechráň. Kozy v bulvári, viete si predstaviť, ako by to dopadlo. Dosť na tom, že matka Koza sa dočítala, že v neďalekom kravíne bude prebiehať súťaž krásy a rozhodla sa jedno z kozliatok na túto súťaž prihlásiť. Takže sa vybrala do kravína. Lenže predtým urobila chybu. Povedala kozliatkam, že ide jedno z nich prihlásiť do súťaže. Ale nepovedala, ktoré. Keď odišla z domu, kozliatka boli najprv zarazené, ale potom sa začali hádať, ktoré z nich pôjde na súťaž. Najviac sa presadzovala Cilka, ale ani Želka a Ingrid nezostávali pozadu. Situácia bola komplikovaná. Micka navrhla, aby sa hlasovalo. Strhla sa veľká vrava, že ako bude hlasovanie prebiehať. Cicka, najhlúpejšia z kozliatok navrhla, aby sa povedalo meno jednej z nich a ktorá bude za, zdvihne ruku. „Veď my nemáme ruky“ zahriakla ju Micka a Cicka to zahanbene vzdala. Žeby mohli hlasovať nohami, to im nenapadlo. V tom prípade by každá mala štyri hlasy a s tým sa už dá kalkulovať. Vtom niekto zaklopal na dvere. „Kto je to,“ opýtala sa Ingrid trasľavým hláskom. „To som ja, vlk“ ozvalo sa spoza dverí. „Neotvoríme ti, mamička nám to zakázala,“ odvetila Ingrid. „A okrem toho, mal si povedať, že si naša mamička, a nie sa hneď priznať, že si vlk a ideš nás zožrať,“ dodala poučená Terka. „Nejdem vás zožrať,“ povedal vlk „ja som predseda poroty, idem vybrať jednu z vás do súťaže.“ „Tak počkaj, trochu sa upravíme,“ zvolala Želka. Kozliatka sa vyfintili, otvorili predsedovi poroty, ten si ich dôkladne poobzeral a potom ich zožral. Milé deti, nikdy neotvárajte predsedovi čohokoľvek!
pretože čítať rozprávky sa mu nechcelo. Takže. Koza mala sedem kozliatok. Človek by si pomyslel, že sa netreba zdržiavať tým, že vám tu budem rozprávať, ako sa jednotlivé kozliatka volali. Ďalší omyl. Pre správne pochopenie príbehu je veľmi dôležité poznať všetkých sedem mien. Meno kozy poznať netreba, stačí ak ju budeme písať s veľkým K. Nuž teda, ako sa volali kozliatka? To najstaršie sa volalo Cecília, ale všetci ju volali Cilka. Ďalšia bola Terka, plným menom Terézia. To už máme dve. Totiž...ťažko hovoriť o najstaršom, alebo najmladšom kozliatku, keď nevieme, či sa narodili naraz, alebo s akýmsi časovým odstupom. Je možné, že matka Koza ich vrhla sedem naraz, ale nie je to isté. Vedú sa o tom ustavičné spory, rozprávkari sa na tom nevedia dohodnúť a občas hrozí, že sa táto kauza spolitizuje a potom amen – je po rozprávke. Ostaňme pri tom, že ich bolo sedem. Cilka, Terka, Milka, Micka, Cicka, Želka a Ingrid.
Pravdaže, je podozrivé, ak má kozliatko mačacie meno. Týka sa to Micky a Cicky. Vynára sa otázka, že prečo? Mal v tom prsty kocúr, tiež s veľkým K, alebo si matka Koza nevedela rady a vypožičala si mená z mačacieho kalendára? Nebudeme to tu rozoberať, hrozilo by, že sa celá vec zbulvarizuje a to božechráň. Kozy v bulvári, viete si predstaviť, ako by to dopadlo. Dosť na tom, že matka Koza sa dočítala, že v neďalekom kravíne bude prebiehať súťaž krásy a rozhodla sa jedno z kozliatok na túto súťaž prihlásiť. Takže sa vybrala do kravína. Lenže predtým urobila chybu. Povedala kozliatkam, že ide jedno z nich prihlásiť do súťaže. Ale nepovedala, ktoré. Keď odišla z domu, kozliatka boli najprv zarazené, ale potom sa začali hádať, ktoré z nich pôjde na súťaž. Najviac sa presadzovala Cilka, ale ani Želka a Ingrid nezostávali pozadu. Situácia bola komplikovaná. Micka navrhla, aby sa hlasovalo. Strhla sa veľká vrava, že ako bude hlasovanie prebiehať. Cicka, najhlúpejšia z kozliatok navrhla, aby sa povedalo meno jednej z nich a ktorá bude za, zdvihne ruku. „Veď my nemáme ruky“ zahriakla ju Micka a Cicka to zahanbene vzdala. Žeby mohli hlasovať nohami, to im nenapadlo. V tom prípade by každá mala štyri hlasy a s tým sa už dá kalkulovať. Vtom niekto zaklopal na dvere. „Kto je to,“ opýtala sa Ingrid trasľavým hláskom. „To som ja, vlk“ ozvalo sa spoza dverí. „Neotvoríme ti, mamička nám to zakázala,“ odvetila Ingrid. „A okrem toho, mal si povedať, že si naša mamička, a nie sa hneď priznať, že si vlk a ideš nás zožrať,“ dodala poučená Terka. „Nejdem vás zožrať,“ povedal vlk „ja som predseda poroty, idem vybrať jednu z vás do súťaže.“ „Tak počkaj, trochu sa upravíme,“ zvolala Želka. Kozliatka sa vyfintili, otvorili predsedovi poroty, ten si ich dôkladne poobzeral a potom ich zožral. Milé deti, nikdy neotvárajte predsedovi čohokoľvek!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.