Cena ropy na svetových trhoch láme historické maximá, keď sa obchoduje nad 100-dolárovou psychologickou hranicou. Len od januára minulého roka zdražel barel ropy o viac ako sto percent!
Motoristi už škrípu zubami z obáv o ďalšie zvyšovanie cien benzínu na čerpacích staniciach a analytici sa predháňajú v prognózach o 200-dolárovej rope. Naozaj nám hrozí táto situácia a dokedy ropa porastie?
Finančné trhy sa často zvyknú hýbať v pravidelných cykloch, keď ich hodnota v dobrých obdobiach rastie strmhlav nahor, aby následne prišlo nepríjemné vytriezvenie a prudký pád nadol. Z toho pramení aj často používané prirovnanie k žuvačkovej bubline. Aj bublinu môžeme nafukovať a nafukovať a ona bude zväčšovať svoj objem, ale len do istého bodu. Potom táto bublina praskne a rozprskne sa nám po tvári. Rovnaké je to s finančnými trhmi. Akciové alebo komoditné trhy môžu prudko rásť, až sa nám zdá, že to nebude mať konca kraja, keď na trh prichádzajú samé pozitívne ekonomické správy, ktoré potvrdzujú opodstatnenosť tohto rastu, investori sú spokojní a vo veľkom nakupujú. Táto nákupná nálada sa môže premeniť až na nákupný ošiaľ, keď sú investori takí omámení nekončiacim rastom týchto trhov, že prestávajú vnímať realitu. Už si nevšímajú, že na trh neprichádzajú pozitívne správy, že sa začínajú objavovať náznaky slabosti trhu, stále chcú len nakupovať. Potom príde istý bod, keď sa to zlomí. Stačí na to hocijaká zámienka, jediný slabší deň, a trh sa prepadne nadol. Odrazu na trhu nikto nechce nakupovať, ale všetci chcú predávať. To býva väčšinou začiatok konca. Ospravedlňujem sa za to odbočenie do oblasti psychológie trhu, ale myslím si, že je veľmi dôležitá na pochopenie súčasnej situácie na trhu s ropou.
.dôvodov by bolo dosť
Aby sme lepšie porozumeli tomu, čo sa v súčasnosti s ropou deje, treba sa pozrieť do blízkej minulosti. Ešte v roku 2002 stál jeden barel americkej ľahkej ropy WTI na burze v New Yorku 20 dolárov. V čase, keď som písal tento článok, sa už barel obchodoval na úrovni okolo 110 dolárov. To predstavuje neuveriteľný nárast o vyše 500 percent (!) v priebehu šiestich rokov. Tento vzostup je naozaj pôsobivý, obzvlášť keď si uvedomíme, že ešte v januári minulého roka stál barel ropy „len“ 50 dolárov. Stopercentné zhodnotenie investície v priebehu jediného roka je snom každého investora a ropa určite sny plnila. S výnimkou investorov a producentov ropy však tento vývoj asi potešil málokoho. Čo ho spôsobilo? Celá zmes faktorov, počínajúc slabým americkým dolárom, pokračujúc silným celosvetovým dopytom najmä zo strany rýchlo rastúcich ekonomík Číny, Indie alebo USA. Svojou troškou prispelo do mlyna aj počasie, predovšetkým hurikány Rita a Katrina, ktoré v roku 2005 poškodili ropné zariadenia na pobreží Lousiany a Texasu. Konflikty na Blízkom východe, ako vojna v Iraku, vojna v Libanone a spory ohľadom iránskeho jadrového programu, priniesli na trh obavy, a ten reagoval rastom ceny. A aby toho nebolo dosť, výpadky produkcie v Nigérii a nevyspytateľný prezident Hugo Chávez vo Venezuele pomohli dokončiť načaté. Ako iste uznáte, dôvodov na rast ceny bolo dosť, otázkou však zostáva, či to platí aj v súčasnosti.
Cena ropy, podobne ako cena hociktorej inej komodity v súčasnom ekonomickom svete, je daná jasnými ekonomickými zákonmi, ktoré sú známe už niekoľko storočí. Cena ľubovoľného statku je závislá od vzťahu dopytu a ponuky. Keď ponuka tohto statku prevyšuje dopyt, cena, samozrejme, reaguje poklesom. Naopak, keď je dopyt vyšší ako ponuka, tak cenu to tlačí nahor. Tieto zákony platia v každom sektore voľného trhu a finančné trhy nie sú výnimkou. Z historického hľadiska vidíme jasný dôkaz, že cena ropy zaznamenala najväčší rast, keď dopyt na trhu nebol uspokojený dostatočnou ponukou. Presne k tejto situácii došlo počas dvoch ropných kríz, keď cena ropy stúpala do závratných výšok. Keď v roku 1973 niektoré členské krajiny kartelu OPEC prestali dodávať ropu do západných krajín podporujúcich Izrael vo vojne proti Sýrii a Egyptu, cena ropy sa zdvihla štvornásobne. V roku 1979 revolúcia v Iráne zvrhla vládnuceho šacha a zmätky v krajine spôsobili pokles produkcie Iránu o zhruba 2,5 milióna barelov denne. Nedostatok tejto ropy na trhu spôsobil ďalší rast ceny do nových maxím. Dielo skazy dokonala v roku 1980 vojna medzi Iránom a Irakom, dvoma krajinami s obrovskými zásobami ropy. V dôsledku tejto vojny klesla ich produkcia o vyše 6 miliónov barelov, čo sa odrazilo aj na celosvetovom poklese produkcie ropy až o 10 percent. Vtedy cena ropy vytvorila historické maximá, ktoré zostali nepokorené takmer počas ďalších troch desaťročí.
.rast „vcelku bláznivý“
Je zrejmé, že cena ropy rastie najmä vtedy, keď je jej na trhu nedostatok, čo je nakoniec pochopiteľné. V súčasnosti je situácia odlišná. V súčasnosti sa zásoby ropy v USA nachádzajú na úrovni 312 miliónov barelov, čo je presne na úrovniach dlhodobého 16-ročného priemeru. To znamená, že v súčasnosti majú v USA na skladoch toľko ropy, ako napríklad v rokoch 1997 alebo 1998, keď barel ropy stál 20 dolárov a viac než v roku 2000, keď sa takisto cena čierneho zlata pohybovala na tejto úrovni. Zásoby ropy sú pritom rozdielom medzi ponukou a dopytom, a preto sa nedá argumentovať, že dopyt po rope je v súčasnosti výrazne vyšší ako pred desiatimi rokmi. Keď hovoríme o ponuke ropy, tak treba spomenúť, že produkcia kartelu OPEC združujúceho významných producentov ropy je v súčasnosti takisto na maximách, keď už v podstate len Saudská Arábia má významnejšie voľné kapacity na prípadné zvyšovanie ťažby ropy. Napriek tomu, že kartel oficiálne nepristúpil na ďalšie zvyšovanie kvót na svojom ostatnom zasadnutí v marci, je verejným tajomstvom, že napríklad spomínaná Saudská Arábia ťaží v súčasnosti o viac ako 100 000 barelov ropy denne viac, ako je jej kvóta. V posledných mesiacoch ustali aj výpadky dodávok z Nigérie, ku ktorým často dochádzalo kvôli útokom tamojších rebelov a samozrejme hurikánová sezóna a s ňou potenciálne ohrozenie dodávok ropy z Mexického zálivu je vzdialené ešte pár mesiacov. To, že trh s ropou je v súčasnosti dostatočne zásobený tvrdia už niekoľko mesiacov aj predstavitelia kartelu OPEC, ako napríklad prezident tejto organizácie Chákib Khelil. Ich slová treba, samozrejme brať s rezervou, keďže je zrejmé, že ich ochota bojovať s vysokými cenami ropy je asi rovnaká ako ochota nášho premiéra označiť ekonomické reformy za dielo predchádzajúcej vlády. Veď aký obchodník by sa sťažoval, že cena tovaru, ktorý predáva, stúpa? Podobne sa však vyjadrujú aj iní zástupcovia z ropného priemyslu. Prezident najväčšej ropnej spoločnosti Exxon Mobil Rex Tillerson vyhlásil, že súčasný rast ceny je „vcelku bláznivý“ a nemá nič spoločné so stavom dopytu a ponuky. Takisto povedal, že obavy z nedostatku ropy sú prehnané a súčasný trh s ropou je dostatočne zásobený. Nachádzame sa tak v bezprecedentnej situácii, keď sa cena ropy nachádza na historickom maxime a trh je pritom zásobený dostatočne. K tomu sa navyše očakáva aj spomalenie rastu dopytu po rope. V USA sa čoraz silnejšie ozývajú hlasy spomínajúce možnosť recesie a prichádzajúce ekonomické čísla by to potvrdzovali. Rast HDP sa v poslednom kvartáli minulého roka výrazne spomalil na 0,6 %. Spotrebiteľské výdavky klesajú podobne ako klesajú aj novovytvorené pracovné miesta. Stagnácia amerického hospodárstva, nehovoriac už o recesii, bude, samozrejme, znamenať aj pokles dopytu po rope. USA sú pritom najväčším spotrebiteľom ropy na svete, keď spotrebujú až štvrtinu celosvetovo vyťaženej ropy. Aj vplyv Číny a Indie na raste dopytu by sa mal v blízkom čase znížiť. Rast hospodárstva najľudnatejšej krajiny sveta by mal v nasledujúcich rokoch klesnúť z dvojciferných čísiel, čo by takisto mohlo znížiť tlak na rast cien. Z toho zjavne vyplýva, že ponuka ropy je dostatočná a dopyt by mal v najbližšom období klesnúť. Keď už by sa aj nepotvrdila žiadna z týchto domnienok, tak dopyt v najbližších mesiacoch klesne vzhľado na sezónnosť. S príchodom jari klesá sezónne dopyt po rope a stúpať začína až s príchodom leta a motoristickej sezóny. Tak prečo tá cena ropy stále rastie?
.dolár, nestabilita, špekulanti
Podľa Tillersona treba za tým hľadať tri faktory. Slabý dolár, geopolitickú nestabilitu a obrovský prílev špekulatívneho kapitálu. Geopolitická nestabilita znamená riziko, že by v niektorej významnejšej producentskej krajine mohlo dôjsť k prerušeniu dodávok vinou konfliktu, politického napätia a podobne. Treba si uvedomiť, že je to faktor silne psychologický. Obchodníci nakupujú ropu hneď ako sa na trhu objaví správa o teroristickom úroku v Saudskej Arábii alebo o pokračovaní jadrového programu Iránu. Geopolitické napätie by tak malo byť krátkodobým vplyvom na rast ceny a okamžite po tom, ako sa nepotvrdí prerušenie dodávok, by mal tento vplyv ustúpiť do úzadia a cena klesnúť. V súčasnosti je však toto napätie ustavične prítomnou alfou a omegou rozmýšľania obchodníka s ropou: „Počujem negatívnu správu, kupujem ropu, bez ohľadu na to, či to napätie môže reálne znamenať ohrozenie dodávok ropy.“ A dostávame sa k tej bubline spomínanej na začiatku článku. Obchodníci chcú nakupovať, preto reagujú na každú negatívnu správu, ale tie pozitívne správy o upokojení napätia si už nevšímajú. Inými slovami, počujú, čo chcú počuť. Preto cena ropy rastie, keď tureckí vojaci vtrhnú do severného Iraku, ale už neklesne, keď sa títo vojaci z oblasti stiahnu. Preto cena ropy vystrelí nahor, keď sa Hugo Chávez vyhráža prerušením dodávok ropy pre USA, ale nepadne nadol, keď k žiadnemu takému kroku nedôjde. To sú len niektoré príklady reakcií trhu na geopolitické napätie počas minulých týždňov.
V posledných rokoch pritom na komoditných trhoch prišlo k jednej zásadnej zmene, ktorá ich ovplyvnila výrazným spôsobom, a ktorú spomínal aj Rex Tillerson – nevídaný príliv nového kapitálu. Investori sklamaní z akciových trhoch objavili v uplynulých mesiacoch novú zlatú baňu – komoditné trhy. Obchodníci, vidiac dlhodobého rasty väčšiny komodít, si uvedomili, že tieto trhy predstavujú vynikajúcu investičnú príležitosť. Príliv kapitálu bol masívny, napríklad len za posledné dva roky stúpol objem kapitálu investovaného do ropy na newyorskej burze NXMEX dvojnásobne. Na všetkých týchto trhoch, ropu nevynímajúc, došlo k mohutnému nakupovaniu, keď investori očakávali ďalší cenový rast, na ktorom by mohli zarobiť. A tieto nákupy priniesli jasný výsledok. Ceny ropy, zlata, ale aj kukurice, sóje, pšenice, sójového oleja, kakaa, kávy alebo platiny, prekonali historické rekordy, prípadne vystúpili do niekoľkoročných maxím. Tento špekulatívny kapitál tlačí ceny prudko nahor spôsobom, ktorý málokto očakával. Rizikom je, že špekulatívny kapitál je nestály a prispôsobuje sa situácii na trhu. Tak ľahko, ako v súčasnosti investori ropu skupujú, ju môžu začať predávať, ak nadobudnú presvedčenie, že je jej cena nadhodnotená, alebo keď sa nálada obráti. Bublina praskne a dôsledky budú značné. Na trhoch platí takéto pravidlo: pokles ceny po silnom náraste bude pravdepodobne rýchlejší a bolestivejší ako bol predchádzajúci vzostup.
.prognózy berte s rezervou
Bolo by, samozrejme, veľmi odvážne tvrdiť, že sa blíži koniec dlhodobého rastu ceny ropy, a to si naozaj netrúfam. Cena ropy môže ďalej rásť, ak bude na trhu pretrvávať súčasná nálada a môže sa pokojne dostať k 120 alebo 130 dolárom za barel. Nemožno si však nevšimnúť ani mnohé príznaky nafúknutej bubliny. Situácia je taká, že zásoby ropy sú na dostatočných úrovniach, dopyt po rope by mal slabnúť a politické napätie v hlavných producentských krajinách je minimálne. Jediným faktorom, ktorý tak v posledných týždňoch tlačí nahor cenu čierneho zlata, je slabý dolár. Otázkou zostáva, čo sa stane s cenou ropy, keď sa tento strmhlavý prepad americkej meny zastaví. Dôjde k vytriezveniu na trhu, alebo sa bude bublina ďalej nafukovať a hľadať iný dôvod, prečo cenu tlačiť ďalej nahor? Nákupná nálada dosahuje miestami nevídané rozmery, čo v histórii často ohlasovalo príchod možného vrcholenia rastu. Posledné slovo ropa ešte určite nepovedala, ale treba sa pripraviť aj na možné prudké prepady cien. Takže keď vám bude v médiách nejaký analytik hovoriť, aby ste zabudli na ropu nachádzajúcu sa na úrovni 70 dolárov za barel, tak to berte s rezervou. Na trhoch nikdy nehovor, že niečo nie je možné. Preto, ak by som mal v súčasnosti povedať, či si myslím, že cena ropy dosiahne skôr hranicu 130 dolárov za barel, alebo klesne na 80 dolárov za barel, tak si vyberiem druhú možnosť. K prudkým prepadom ceny na trhu skôr alebo neskôr dôjde, a práve teraz by na to bola vhodná situácia. Bez ohľadu na to, ktorým smerom sa jej cena vydá, treba však myslieť na to, že to, či bude ropy na trhu dostatok, alebo nie, nehrá vždy prvoradú úlohu.
Autor je komoditným analytikom spoločnosti FIMEX Capital, o.c.p. a. s.
Motoristi už škrípu zubami z obáv o ďalšie zvyšovanie cien benzínu na čerpacích staniciach a analytici sa predháňajú v prognózach o 200-dolárovej rope. Naozaj nám hrozí táto situácia a dokedy ropa porastie?
Finančné trhy sa často zvyknú hýbať v pravidelných cykloch, keď ich hodnota v dobrých obdobiach rastie strmhlav nahor, aby následne prišlo nepríjemné vytriezvenie a prudký pád nadol. Z toho pramení aj často používané prirovnanie k žuvačkovej bubline. Aj bublinu môžeme nafukovať a nafukovať a ona bude zväčšovať svoj objem, ale len do istého bodu. Potom táto bublina praskne a rozprskne sa nám po tvári. Rovnaké je to s finančnými trhmi. Akciové alebo komoditné trhy môžu prudko rásť, až sa nám zdá, že to nebude mať konca kraja, keď na trh prichádzajú samé pozitívne ekonomické správy, ktoré potvrdzujú opodstatnenosť tohto rastu, investori sú spokojní a vo veľkom nakupujú. Táto nákupná nálada sa môže premeniť až na nákupný ošiaľ, keď sú investori takí omámení nekončiacim rastom týchto trhov, že prestávajú vnímať realitu. Už si nevšímajú, že na trh neprichádzajú pozitívne správy, že sa začínajú objavovať náznaky slabosti trhu, stále chcú len nakupovať. Potom príde istý bod, keď sa to zlomí. Stačí na to hocijaká zámienka, jediný slabší deň, a trh sa prepadne nadol. Odrazu na trhu nikto nechce nakupovať, ale všetci chcú predávať. To býva väčšinou začiatok konca. Ospravedlňujem sa za to odbočenie do oblasti psychológie trhu, ale myslím si, že je veľmi dôležitá na pochopenie súčasnej situácie na trhu s ropou.
.dôvodov by bolo dosť
Aby sme lepšie porozumeli tomu, čo sa v súčasnosti s ropou deje, treba sa pozrieť do blízkej minulosti. Ešte v roku 2002 stál jeden barel americkej ľahkej ropy WTI na burze v New Yorku 20 dolárov. V čase, keď som písal tento článok, sa už barel obchodoval na úrovni okolo 110 dolárov. To predstavuje neuveriteľný nárast o vyše 500 percent (!) v priebehu šiestich rokov. Tento vzostup je naozaj pôsobivý, obzvlášť keď si uvedomíme, že ešte v januári minulého roka stál barel ropy „len“ 50 dolárov. Stopercentné zhodnotenie investície v priebehu jediného roka je snom každého investora a ropa určite sny plnila. S výnimkou investorov a producentov ropy však tento vývoj asi potešil málokoho. Čo ho spôsobilo? Celá zmes faktorov, počínajúc slabým americkým dolárom, pokračujúc silným celosvetovým dopytom najmä zo strany rýchlo rastúcich ekonomík Číny, Indie alebo USA. Svojou troškou prispelo do mlyna aj počasie, predovšetkým hurikány Rita a Katrina, ktoré v roku 2005 poškodili ropné zariadenia na pobreží Lousiany a Texasu. Konflikty na Blízkom východe, ako vojna v Iraku, vojna v Libanone a spory ohľadom iránskeho jadrového programu, priniesli na trh obavy, a ten reagoval rastom ceny. A aby toho nebolo dosť, výpadky produkcie v Nigérii a nevyspytateľný prezident Hugo Chávez vo Venezuele pomohli dokončiť načaté. Ako iste uznáte, dôvodov na rast ceny bolo dosť, otázkou však zostáva, či to platí aj v súčasnosti.
Cena ropy, podobne ako cena hociktorej inej komodity v súčasnom ekonomickom svete, je daná jasnými ekonomickými zákonmi, ktoré sú známe už niekoľko storočí. Cena ľubovoľného statku je závislá od vzťahu dopytu a ponuky. Keď ponuka tohto statku prevyšuje dopyt, cena, samozrejme, reaguje poklesom. Naopak, keď je dopyt vyšší ako ponuka, tak cenu to tlačí nahor. Tieto zákony platia v každom sektore voľného trhu a finančné trhy nie sú výnimkou. Z historického hľadiska vidíme jasný dôkaz, že cena ropy zaznamenala najväčší rast, keď dopyt na trhu nebol uspokojený dostatočnou ponukou. Presne k tejto situácii došlo počas dvoch ropných kríz, keď cena ropy stúpala do závratných výšok. Keď v roku 1973 niektoré členské krajiny kartelu OPEC prestali dodávať ropu do západných krajín podporujúcich Izrael vo vojne proti Sýrii a Egyptu, cena ropy sa zdvihla štvornásobne. V roku 1979 revolúcia v Iráne zvrhla vládnuceho šacha a zmätky v krajine spôsobili pokles produkcie Iránu o zhruba 2,5 milióna barelov denne. Nedostatok tejto ropy na trhu spôsobil ďalší rast ceny do nových maxím. Dielo skazy dokonala v roku 1980 vojna medzi Iránom a Irakom, dvoma krajinami s obrovskými zásobami ropy. V dôsledku tejto vojny klesla ich produkcia o vyše 6 miliónov barelov, čo sa odrazilo aj na celosvetovom poklese produkcie ropy až o 10 percent. Vtedy cena ropy vytvorila historické maximá, ktoré zostali nepokorené takmer počas ďalších troch desaťročí.
.rast „vcelku bláznivý“
Je zrejmé, že cena ropy rastie najmä vtedy, keď je jej na trhu nedostatok, čo je nakoniec pochopiteľné. V súčasnosti je situácia odlišná. V súčasnosti sa zásoby ropy v USA nachádzajú na úrovni 312 miliónov barelov, čo je presne na úrovniach dlhodobého 16-ročného priemeru. To znamená, že v súčasnosti majú v USA na skladoch toľko ropy, ako napríklad v rokoch 1997 alebo 1998, keď barel ropy stál 20 dolárov a viac než v roku 2000, keď sa takisto cena čierneho zlata pohybovala na tejto úrovni. Zásoby ropy sú pritom rozdielom medzi ponukou a dopytom, a preto sa nedá argumentovať, že dopyt po rope je v súčasnosti výrazne vyšší ako pred desiatimi rokmi. Keď hovoríme o ponuke ropy, tak treba spomenúť, že produkcia kartelu OPEC združujúceho významných producentov ropy je v súčasnosti takisto na maximách, keď už v podstate len Saudská Arábia má významnejšie voľné kapacity na prípadné zvyšovanie ťažby ropy. Napriek tomu, že kartel oficiálne nepristúpil na ďalšie zvyšovanie kvót na svojom ostatnom zasadnutí v marci, je verejným tajomstvom, že napríklad spomínaná Saudská Arábia ťaží v súčasnosti o viac ako 100 000 barelov ropy denne viac, ako je jej kvóta. V posledných mesiacoch ustali aj výpadky dodávok z Nigérie, ku ktorým často dochádzalo kvôli útokom tamojších rebelov a samozrejme hurikánová sezóna a s ňou potenciálne ohrozenie dodávok ropy z Mexického zálivu je vzdialené ešte pár mesiacov. To, že trh s ropou je v súčasnosti dostatočne zásobený tvrdia už niekoľko mesiacov aj predstavitelia kartelu OPEC, ako napríklad prezident tejto organizácie Chákib Khelil. Ich slová treba, samozrejme brať s rezervou, keďže je zrejmé, že ich ochota bojovať s vysokými cenami ropy je asi rovnaká ako ochota nášho premiéra označiť ekonomické reformy za dielo predchádzajúcej vlády. Veď aký obchodník by sa sťažoval, že cena tovaru, ktorý predáva, stúpa? Podobne sa však vyjadrujú aj iní zástupcovia z ropného priemyslu. Prezident najväčšej ropnej spoločnosti Exxon Mobil Rex Tillerson vyhlásil, že súčasný rast ceny je „vcelku bláznivý“ a nemá nič spoločné so stavom dopytu a ponuky. Takisto povedal, že obavy z nedostatku ropy sú prehnané a súčasný trh s ropou je dostatočne zásobený. Nachádzame sa tak v bezprecedentnej situácii, keď sa cena ropy nachádza na historickom maxime a trh je pritom zásobený dostatočne. K tomu sa navyše očakáva aj spomalenie rastu dopytu po rope. V USA sa čoraz silnejšie ozývajú hlasy spomínajúce možnosť recesie a prichádzajúce ekonomické čísla by to potvrdzovali. Rast HDP sa v poslednom kvartáli minulého roka výrazne spomalil na 0,6 %. Spotrebiteľské výdavky klesajú podobne ako klesajú aj novovytvorené pracovné miesta. Stagnácia amerického hospodárstva, nehovoriac už o recesii, bude, samozrejme, znamenať aj pokles dopytu po rope. USA sú pritom najväčším spotrebiteľom ropy na svete, keď spotrebujú až štvrtinu celosvetovo vyťaženej ropy. Aj vplyv Číny a Indie na raste dopytu by sa mal v blízkom čase znížiť. Rast hospodárstva najľudnatejšej krajiny sveta by mal v nasledujúcich rokoch klesnúť z dvojciferných čísiel, čo by takisto mohlo znížiť tlak na rast cien. Z toho zjavne vyplýva, že ponuka ropy je dostatočná a dopyt by mal v najbližšom období klesnúť. Keď už by sa aj nepotvrdila žiadna z týchto domnienok, tak dopyt v najbližších mesiacoch klesne vzhľado na sezónnosť. S príchodom jari klesá sezónne dopyt po rope a stúpať začína až s príchodom leta a motoristickej sezóny. Tak prečo tá cena ropy stále rastie?
.dolár, nestabilita, špekulanti
Podľa Tillersona treba za tým hľadať tri faktory. Slabý dolár, geopolitickú nestabilitu a obrovský prílev špekulatívneho kapitálu. Geopolitická nestabilita znamená riziko, že by v niektorej významnejšej producentskej krajine mohlo dôjsť k prerušeniu dodávok vinou konfliktu, politického napätia a podobne. Treba si uvedomiť, že je to faktor silne psychologický. Obchodníci nakupujú ropu hneď ako sa na trhu objaví správa o teroristickom úroku v Saudskej Arábii alebo o pokračovaní jadrového programu Iránu. Geopolitické napätie by tak malo byť krátkodobým vplyvom na rast ceny a okamžite po tom, ako sa nepotvrdí prerušenie dodávok, by mal tento vplyv ustúpiť do úzadia a cena klesnúť. V súčasnosti je však toto napätie ustavične prítomnou alfou a omegou rozmýšľania obchodníka s ropou: „Počujem negatívnu správu, kupujem ropu, bez ohľadu na to, či to napätie môže reálne znamenať ohrozenie dodávok ropy.“ A dostávame sa k tej bubline spomínanej na začiatku článku. Obchodníci chcú nakupovať, preto reagujú na každú negatívnu správu, ale tie pozitívne správy o upokojení napätia si už nevšímajú. Inými slovami, počujú, čo chcú počuť. Preto cena ropy rastie, keď tureckí vojaci vtrhnú do severného Iraku, ale už neklesne, keď sa títo vojaci z oblasti stiahnu. Preto cena ropy vystrelí nahor, keď sa Hugo Chávez vyhráža prerušením dodávok ropy pre USA, ale nepadne nadol, keď k žiadnemu takému kroku nedôjde. To sú len niektoré príklady reakcií trhu na geopolitické napätie počas minulých týždňov.
V posledných rokoch pritom na komoditných trhoch prišlo k jednej zásadnej zmene, ktorá ich ovplyvnila výrazným spôsobom, a ktorú spomínal aj Rex Tillerson – nevídaný príliv nového kapitálu. Investori sklamaní z akciových trhoch objavili v uplynulých mesiacoch novú zlatú baňu – komoditné trhy. Obchodníci, vidiac dlhodobého rasty väčšiny komodít, si uvedomili, že tieto trhy predstavujú vynikajúcu investičnú príležitosť. Príliv kapitálu bol masívny, napríklad len za posledné dva roky stúpol objem kapitálu investovaného do ropy na newyorskej burze NXMEX dvojnásobne. Na všetkých týchto trhoch, ropu nevynímajúc, došlo k mohutnému nakupovaniu, keď investori očakávali ďalší cenový rast, na ktorom by mohli zarobiť. A tieto nákupy priniesli jasný výsledok. Ceny ropy, zlata, ale aj kukurice, sóje, pšenice, sójového oleja, kakaa, kávy alebo platiny, prekonali historické rekordy, prípadne vystúpili do niekoľkoročných maxím. Tento špekulatívny kapitál tlačí ceny prudko nahor spôsobom, ktorý málokto očakával. Rizikom je, že špekulatívny kapitál je nestály a prispôsobuje sa situácii na trhu. Tak ľahko, ako v súčasnosti investori ropu skupujú, ju môžu začať predávať, ak nadobudnú presvedčenie, že je jej cena nadhodnotená, alebo keď sa nálada obráti. Bublina praskne a dôsledky budú značné. Na trhoch platí takéto pravidlo: pokles ceny po silnom náraste bude pravdepodobne rýchlejší a bolestivejší ako bol predchádzajúci vzostup.
.prognózy berte s rezervou
Bolo by, samozrejme, veľmi odvážne tvrdiť, že sa blíži koniec dlhodobého rastu ceny ropy, a to si naozaj netrúfam. Cena ropy môže ďalej rásť, ak bude na trhu pretrvávať súčasná nálada a môže sa pokojne dostať k 120 alebo 130 dolárom za barel. Nemožno si však nevšimnúť ani mnohé príznaky nafúknutej bubliny. Situácia je taká, že zásoby ropy sú na dostatočných úrovniach, dopyt po rope by mal slabnúť a politické napätie v hlavných producentských krajinách je minimálne. Jediným faktorom, ktorý tak v posledných týždňoch tlačí nahor cenu čierneho zlata, je slabý dolár. Otázkou zostáva, čo sa stane s cenou ropy, keď sa tento strmhlavý prepad americkej meny zastaví. Dôjde k vytriezveniu na trhu, alebo sa bude bublina ďalej nafukovať a hľadať iný dôvod, prečo cenu tlačiť ďalej nahor? Nákupná nálada dosahuje miestami nevídané rozmery, čo v histórii často ohlasovalo príchod možného vrcholenia rastu. Posledné slovo ropa ešte určite nepovedala, ale treba sa pripraviť aj na možné prudké prepady cien. Takže keď vám bude v médiách nejaký analytik hovoriť, aby ste zabudli na ropu nachádzajúcu sa na úrovni 70 dolárov za barel, tak to berte s rezervou. Na trhoch nikdy nehovor, že niečo nie je možné. Preto, ak by som mal v súčasnosti povedať, či si myslím, že cena ropy dosiahne skôr hranicu 130 dolárov za barel, alebo klesne na 80 dolárov za barel, tak si vyberiem druhú možnosť. K prudkým prepadom ceny na trhu skôr alebo neskôr dôjde, a práve teraz by na to bola vhodná situácia. Bez ohľadu na to, ktorým smerom sa jej cena vydá, treba však myslieť na to, že to, či bude ropy na trhu dostatok, alebo nie, nehrá vždy prvoradú úlohu.
Autor je komoditným analytikom spoločnosti FIMEX Capital, o.c.p. a. s.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.