Reštitučný úlovok, ktorý sa podaril štátnemu tajomníkovi Glváčovi ešte v opozícii, je právom považovaný za temer fotokópiu Mečiarovho Veľkého Slavkova. Podobnosť s vinicou Roberta Fica nie je až taká nápadná (hoci existuje),
avšak ako minimum sa dá povedať, že znovu sa posilnila domnienka, že v prostredí spoločnosti Smeru a ľudí z jej prostredia boli pozemkové špekulácie veľmi populárnym predmetom podnikania už dlho.
Samozrejme, politickú zodpovednosť za transakciu z Čiernej vody, na ktorú sa úporne zameral premiér Fico, nesie bývalé vedenie fondu. Exminister Simon a pán Hideghéty, pokiaľ nebudú indície o ich súčinnosti, sú však irelevantní z hľadiska podstaty príbehu. Škandálne na Čiernej vode totiž nie je iba to, že niekto nesie politickú zodpovednosť, ale aj skutočnosť, že firma viac ako „blízka“ politickej strane sa obohatila o päťsto miliónov. Jednoducho a jasne: horší ako ten, kto v politickej funkcii zlyhal, je predsa ten, kto sa obohatil. Či už priamo korupčným spôsobom, alebo „iba“ zneužitím informácií o reštituentoch a ich nárokoch, ku ktorým sa legálne nikto dostať nemohol. A je tu ešte vydieranie či uplácanie reštituentov, ktorí v prípade Čiernej vody – na rozdiel od Slavkova a vinice, kde mlčia ako hrob – poskytli kľúčové svedectvo: Urýchlenie navrátenia pôdy bolo podmienené záväzkom o predaji tomu, kto to vybaví...
Všetky obhajoby typu, že ide vlastne o normálny obchod, keď šikovný podnikateľ, zhodou okolností so straníckou legitimáciou, urobil dobrú kúpu, sú nezmysly. Medzi vzťahom firmy „blízkej“ strane Smer k Čiernej vode a vzťahom firmy „blízkej“ HZDS k Veľkému Slavkovu sú rozdiely iba dva: Mečiarovi ľudia nestihli svoj skutok dokonať a personálne prepojenie Glváčovej LM-Real so stranou Smer je ešte zreteľnejšie ako Bališovej GVM na HZDS.
To, že kamufláž s politickou zodpovednosťou sa Ficovi celkom darí, je dôkazom dezorientácie verejnej mienky. Predseda Smeru zrejme mystifikuje vedome, keďže „softvér“ pozemkových machinácií pozná veľmi dobre. Počúvajme ho dobre: „S vysokou pravdepodobnosťou existujú zmluvy o budúcich zmluvách. To znamená, že reštituentovi je asi povedané - tak počúvajte, dostanete tento pozemok, ale najprv podpíšete zmluvu o budúcej zmluve, že len čo vám to SPF prevedie, tak vy na základe zmluvy o budúcej zmluve to musíte previesť na túto spoločnosť...“. Tento Ficov komentár k Veľkému Slavkovu v spätnom zrkadle Čiernej Vody navodzuje istotu, že premiér dokonale rozumie podstate Glváčovho deliktu, a teda neprijateľnosti jeho ďalšieho pôsobenia v akejkoľvek politickej funkcii. Ale prináša aj zaujímavú otázku: Odkiaľ je Ficovi tak presne známy mechanizmus pozemkových špekulácií?
Tomu, že Martin Glváč ako jediný z tábora „flašíkovcov“ prežil predvolebnú čistku na kandidátke Smeru (obeťou ktorej sa stala napríklad aj Beňová a asi desať ďalších ľudí), sa doteraz nejaký zvláštny význam nepripisoval. Prstenec firiem, ktoré ovláda či v ktorých je cez iné figúry angažovaný, však navodzuje domnienku, že v Čiernej Vode bol prichytený jeden zo správcov straníckej pokladnice Smeru. Samotný fakt, že firma, ktorá prenajíma kancelárie poslancom Smeru, má rovnakého konateľa ako LM-Real, by azda stačil aj na tvrdenie, že toto by mohol byť Ficov Watergate. Presnejšie – Blackwatergate.
avšak ako minimum sa dá povedať, že znovu sa posilnila domnienka, že v prostredí spoločnosti Smeru a ľudí z jej prostredia boli pozemkové špekulácie veľmi populárnym predmetom podnikania už dlho.
Samozrejme, politickú zodpovednosť za transakciu z Čiernej vody, na ktorú sa úporne zameral premiér Fico, nesie bývalé vedenie fondu. Exminister Simon a pán Hideghéty, pokiaľ nebudú indície o ich súčinnosti, sú však irelevantní z hľadiska podstaty príbehu. Škandálne na Čiernej vode totiž nie je iba to, že niekto nesie politickú zodpovednosť, ale aj skutočnosť, že firma viac ako „blízka“ politickej strane sa obohatila o päťsto miliónov. Jednoducho a jasne: horší ako ten, kto v politickej funkcii zlyhal, je predsa ten, kto sa obohatil. Či už priamo korupčným spôsobom, alebo „iba“ zneužitím informácií o reštituentoch a ich nárokoch, ku ktorým sa legálne nikto dostať nemohol. A je tu ešte vydieranie či uplácanie reštituentov, ktorí v prípade Čiernej vody – na rozdiel od Slavkova a vinice, kde mlčia ako hrob – poskytli kľúčové svedectvo: Urýchlenie navrátenia pôdy bolo podmienené záväzkom o predaji tomu, kto to vybaví...
Všetky obhajoby typu, že ide vlastne o normálny obchod, keď šikovný podnikateľ, zhodou okolností so straníckou legitimáciou, urobil dobrú kúpu, sú nezmysly. Medzi vzťahom firmy „blízkej“ strane Smer k Čiernej vode a vzťahom firmy „blízkej“ HZDS k Veľkému Slavkovu sú rozdiely iba dva: Mečiarovi ľudia nestihli svoj skutok dokonať a personálne prepojenie Glváčovej LM-Real so stranou Smer je ešte zreteľnejšie ako Bališovej GVM na HZDS.
To, že kamufláž s politickou zodpovednosťou sa Ficovi celkom darí, je dôkazom dezorientácie verejnej mienky. Predseda Smeru zrejme mystifikuje vedome, keďže „softvér“ pozemkových machinácií pozná veľmi dobre. Počúvajme ho dobre: „S vysokou pravdepodobnosťou existujú zmluvy o budúcich zmluvách. To znamená, že reštituentovi je asi povedané - tak počúvajte, dostanete tento pozemok, ale najprv podpíšete zmluvu o budúcej zmluve, že len čo vám to SPF prevedie, tak vy na základe zmluvy o budúcej zmluve to musíte previesť na túto spoločnosť...“. Tento Ficov komentár k Veľkému Slavkovu v spätnom zrkadle Čiernej Vody navodzuje istotu, že premiér dokonale rozumie podstate Glváčovho deliktu, a teda neprijateľnosti jeho ďalšieho pôsobenia v akejkoľvek politickej funkcii. Ale prináša aj zaujímavú otázku: Odkiaľ je Ficovi tak presne známy mechanizmus pozemkových špekulácií?
Tomu, že Martin Glváč ako jediný z tábora „flašíkovcov“ prežil predvolebnú čistku na kandidátke Smeru (obeťou ktorej sa stala napríklad aj Beňová a asi desať ďalších ľudí), sa doteraz nejaký zvláštny význam nepripisoval. Prstenec firiem, ktoré ovláda či v ktorých je cez iné figúry angažovaný, však navodzuje domnienku, že v Čiernej Vode bol prichytený jeden zo správcov straníckej pokladnice Smeru. Samotný fakt, že firma, ktorá prenajíma kancelárie poslancom Smeru, má rovnakého konateľa ako LM-Real, by azda stačil aj na tvrdenie, že toto by mohol byť Ficov Watergate. Presnejšie – Blackwatergate.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.