Akoby nebolo zajtrajška?

Niet vychýrenejšieho bojovníka proti inflácii ako je Bernanke. Napriek tomu nielen doterajšie zníženie úrokov o 3 percentuálne body, ale aj všetky ostatné opatrenia toho najťažšieho kalibru nasvedčujú, že je pripravený zásobovať slabnúce hospodárstvo peniazmi, ako keby nebolo zajtrajška. Tak sa bankár znepokojený infláciou rozhodne nespráva.
Učebnicové očakávanie – nižšie úroky, a teda vyšší rast peňažnej zásoby a peňažnou expanziou spôsobená inflácia – je postavené na predpoklade, že plne funguje úverový kanál peňažnej transmisie „nižšie úroky = viac úverov“ a podobne.
Gigantický rozsah strát, zúčtovaných voči kapitálu amerických inštitúcií, obmedzuje ochotu aj možnosť amerických bánk dávať nové úvery. Napriek mimoriadnemu zníženiu úrokov. Svedčia o tom nielen pesimistické prognózy Mortgage Bankers Association na tento rok, ale aj to, ako napríklad na zmenu úrokov reagovali trhové sadzby na hypotéky.
Navyše americký spotrebiteľ, čeliaci zhoršujúcej sa situácii na trhu práce, prepadu cien akcií, oslabujúcim cenám nehnuteľností (potenciálne hroziacim po poklese pod úroveň hypotekárneho záväzku až dražbou) asi ani pri nízkych úrokoch apetítom po ďalšom zadlžovaní neoplýva. Netreba zabúdať, že aj viac ako po roku „korekcie“ na realitnom trhu je objem nepredaných novostavieb na vysokých úrovniach, takže dno bude realitný trh ešte chvíľu hľadať...
Učebnicovou príčinou deflácie je náhly prepad agregátneho dopytu: okrem cien aktív sa deflácia definuje ako všeobecný pokles cien tovarov. Na počiatku japonského, desaťročie trvajúceho kolotoča nízkeho alebo žiadneho rastu, deflácie, pesimizmu voči budúcim vyhliadkam a neochote míňať či investovať bol práve prepad na realitnom trhu.

Autor je hlavný analytik Volksbank Slovensko.