Tibet a svedomie sveta
Koncom minulého týždňa už čínska vláda pripustila, že počas nepokojov v Tibete boli zranení a mŕtvi. Všetky obete však pripísala na vrub protestujúcim. Aj počet mŕtvych, ktorý Peking uvádza, sa líši od správ tibetskej exilovej vlády. Podľa Pekingu zahynulo 13 alebo 14 ľudí – a všetkých zabili demonštranti. Podľa tibetskej vlády v exile bolo minulý týždeň v Tibete 99 obetí na životoch, z toho 80 ľudí zomrelo v Lhase, všetci ako obete zásahov bezpečnostných síl Číny. Čína zároveň obviňuje dalajlámu, že protesty zámerne vyprovokoval, aby sa Tibet a jeho úsilie o dosiahnutie samostatnosti zviditeľnili pred nadchádzajúcimi Letnými olympijskými hrami, ktoré sa majú konať v Pekingu. Dalajláma obvinenia odmieta.
Svet s úžasom sleduje, čo sa v Tibete deje. Reakcie sú rôzne. Napríklad Spojené štáty americké sa síce naďalej plánujú na olympiáde zúčastniť a nie je odvolaná ani plánovaná oficiálna cesta amerického prezidenta do Číny, jedno z najtvrdších vyjadrení proti čínskym zásahom prišlo však práve odtiaľ. Na obranu dalajlámu vystúpila hovorkyňa americkej Snemovne reprezentantov Nanci Pelosi. Urobila to počas návštevy severnej Indie, kde absolvovala rokovania s dalajlámom. V meste Dharamsala, ktoré je sídlom tibetskej exilovej vlády, povedala: „Vyzývame medzinárodné spoločenstvo, aby zariadilo nezávislé vonkajšie vyšetrovanie týkajúce sa obvinení, ktoré vyslovila čínska vláda – že Jeho svätosť podnietila násilie v Tibete... Situácia v Tibete je výzvou pre svedomie sveta.“
Na otázku, či by mohol byť Tibet vôbec samostatný, existuje viacero odpovedí. Čína nič podobné nepripúšťa a hlása, že územie Tibetu je jej neoddeliteľnou súčasťou. Kultúrne odlišnosti Tibetu sú však jednoznačné a sami Tibeťania silno cítia potrebu nezávislosti. Kým podľa niektorých musí byť cieľom Tibetu úplné odtrhnutie od Pekingu, iní hovoria o autonómii v rámci Číny – tú presadzuje aj dalajláma. Nie je jasné, či by Tibet zvládol samostatnosť ekonomicky, ale v terajších podmienkach sa to posudzuje ťažko. Do Tibetu síce prúdia peniaze z Pekingu, miestni Tibeťania sú však nespokojní – podľa nich tieto štátne investície prospievajú skôr v Tibete bývajúcim Číňanom. O komplikovanej histórii a súčasnosti Tibetu prinášame článok na stranach 40 – 43 v rubrike .týždeň vo svete.
.mg
Nechcený film
V Moskve premietli Katyň režiséra Andrzeja Wajdu. Snímka opisujúca Stalinom nariadené vraždy poľských dôstojníkov sa však do ruskej distribúcie nedostane, lebo žiaden z distribútorov o ňu nemá záujem. Historik Boris Kolonickij tvrdí, že časť ruskej spoločnosti sa pýta, prečo by mala po niekoľkých desaťročiach cítiť vinu za udalosti, ku ktorým nemá najmenší vzťah.
.tg
Piate výročie
Uplynulo päť rokov od začiatku vojny v Iraku. V rámci protestov proti vojne zatkli v Spojených štátoch 200 demonštrantov. Podľa prezidenta Georgea W. Busha bola invázia napriek veľkým strátam na životoch správnym rozhodnutím. Predčasné stiahnutie z Iraku by podľa Busha posilnilo Irán a umožnilo teroristom z al-Káidy získať peniaze na nákup zbraní hromadného ničenia.
.tg
Kto do NATO
Americký prezident Bush podporil prijatie Gruzínska do Severoatlantickej aliancie. Gruzínsko má spolu s Ukrajinou pred aprílovou schôdzkou NATO v Rumunsku podporu aj východoeurópskych členských krajín. Proti úzkej spolupráci NATO s postsovietskymi republikami sú napríklad Nemecko či Francúzsko. Zhoda panuje v názore na prijatie Macedónska, Albánska a Chorvátska.
.tg
Plebiscit o reforme?
Grécky parlament schválil dôchodkovú reformu. Stalo sa tak aj napriek generálnemu štrajku a silnému odporu ľavice. Reforma radikálne obmedzuje možnosť predčasného odchodu do dôchodku a znižuje počet penzijných fondov. Opozícia požaduje referendum, pretože „je jasné, že existuje obrovská priepasť medzi pozíciou vlády a vôľou spoločnosti.“ Jasné je aj to, že najľahšie sa orientuje podľa prieskumov.
.tg
Lacné notebooky!
To, čo znie skôr ako neoriginálny reklamný slogan, sa má stať skutočnosťou. Firma Intel onedlho uvedie na americký aj európsky trh notebooky, ktorých cena bude v prepočte okolo 6 000 korún. Ak bude mať nová generácia počítača Classmate PC, pôvodne určeného pre deti z chudobných krajín, popri nízkej cene aj dostatočnú kvalitu, získa si spotrebiteľov a môže spôsobiť dokonca aj celkové zníženie cien počítačov.
.vg
Koncom minulého týždňa už čínska vláda pripustila, že počas nepokojov v Tibete boli zranení a mŕtvi. Všetky obete však pripísala na vrub protestujúcim. Aj počet mŕtvych, ktorý Peking uvádza, sa líši od správ tibetskej exilovej vlády. Podľa Pekingu zahynulo 13 alebo 14 ľudí – a všetkých zabili demonštranti. Podľa tibetskej vlády v exile bolo minulý týždeň v Tibete 99 obetí na životoch, z toho 80 ľudí zomrelo v Lhase, všetci ako obete zásahov bezpečnostných síl Číny. Čína zároveň obviňuje dalajlámu, že protesty zámerne vyprovokoval, aby sa Tibet a jeho úsilie o dosiahnutie samostatnosti zviditeľnili pred nadchádzajúcimi Letnými olympijskými hrami, ktoré sa majú konať v Pekingu. Dalajláma obvinenia odmieta.
Svet s úžasom sleduje, čo sa v Tibete deje. Reakcie sú rôzne. Napríklad Spojené štáty americké sa síce naďalej plánujú na olympiáde zúčastniť a nie je odvolaná ani plánovaná oficiálna cesta amerického prezidenta do Číny, jedno z najtvrdších vyjadrení proti čínskym zásahom prišlo však práve odtiaľ. Na obranu dalajlámu vystúpila hovorkyňa americkej Snemovne reprezentantov Nanci Pelosi. Urobila to počas návštevy severnej Indie, kde absolvovala rokovania s dalajlámom. V meste Dharamsala, ktoré je sídlom tibetskej exilovej vlády, povedala: „Vyzývame medzinárodné spoločenstvo, aby zariadilo nezávislé vonkajšie vyšetrovanie týkajúce sa obvinení, ktoré vyslovila čínska vláda – že Jeho svätosť podnietila násilie v Tibete... Situácia v Tibete je výzvou pre svedomie sveta.“
Na otázku, či by mohol byť Tibet vôbec samostatný, existuje viacero odpovedí. Čína nič podobné nepripúšťa a hlása, že územie Tibetu je jej neoddeliteľnou súčasťou. Kultúrne odlišnosti Tibetu sú však jednoznačné a sami Tibeťania silno cítia potrebu nezávislosti. Kým podľa niektorých musí byť cieľom Tibetu úplné odtrhnutie od Pekingu, iní hovoria o autonómii v rámci Číny – tú presadzuje aj dalajláma. Nie je jasné, či by Tibet zvládol samostatnosť ekonomicky, ale v terajších podmienkach sa to posudzuje ťažko. Do Tibetu síce prúdia peniaze z Pekingu, miestni Tibeťania sú však nespokojní – podľa nich tieto štátne investície prospievajú skôr v Tibete bývajúcim Číňanom. O komplikovanej histórii a súčasnosti Tibetu prinášame článok na stranach 40 – 43 v rubrike .týždeň vo svete.
.mg
| David Paterson David Paterson sa stal prvým černošským guvernérom amerického štátu New York. Nahradil demokrata Eliota Spitzera, ktorý sa zaplietol do škandálu s prostitútkami a musel preto rezignovať. Takmer slepý Paterson je v New Yorku veľmi populárny. Alexander Lukašenko Bieloruský prezident Lukašenko si najal britského PR mága Timothyho Bella, aby vylepšil verejný obraz Bieloruska. Dnes 66-ročný Bell radil v minulosti Margaret Thatcherovej, Borisovi Jeľcinovi, Viktorovi Juščenkovi a Augustovi Pinochetovi. Bin Ládin Šéf teroristickej siete al-Káida Usáma bin Ládin pohrozil Európanom, že ich za karikatúry proroka Mohameda stihne pomsta. Podľa Usámu bin Ládina je hanobenie islamského proroka súčasťou križiackej vojny, do ktorej je zapojená EÚ a pápež Benedikt. |
V Moskve premietli Katyň režiséra Andrzeja Wajdu. Snímka opisujúca Stalinom nariadené vraždy poľských dôstojníkov sa však do ruskej distribúcie nedostane, lebo žiaden z distribútorov o ňu nemá záujem. Historik Boris Kolonickij tvrdí, že časť ruskej spoločnosti sa pýta, prečo by mala po niekoľkých desaťročiach cítiť vinu za udalosti, ku ktorým nemá najmenší vzťah.
.tg
Piate výročie
Uplynulo päť rokov od začiatku vojny v Iraku. V rámci protestov proti vojne zatkli v Spojených štátoch 200 demonštrantov. Podľa prezidenta Georgea W. Busha bola invázia napriek veľkým strátam na životoch správnym rozhodnutím. Predčasné stiahnutie z Iraku by podľa Busha posilnilo Irán a umožnilo teroristom z al-Káidy získať peniaze na nákup zbraní hromadného ničenia.
.tg
Kto do NATO
Americký prezident Bush podporil prijatie Gruzínska do Severoatlantickej aliancie. Gruzínsko má spolu s Ukrajinou pred aprílovou schôdzkou NATO v Rumunsku podporu aj východoeurópskych členských krajín. Proti úzkej spolupráci NATO s postsovietskymi republikami sú napríklad Nemecko či Francúzsko. Zhoda panuje v názore na prijatie Macedónska, Albánska a Chorvátska.
.tg
Plebiscit o reforme?
Grécky parlament schválil dôchodkovú reformu. Stalo sa tak aj napriek generálnemu štrajku a silnému odporu ľavice. Reforma radikálne obmedzuje možnosť predčasného odchodu do dôchodku a znižuje počet penzijných fondov. Opozícia požaduje referendum, pretože „je jasné, že existuje obrovská priepasť medzi pozíciou vlády a vôľou spoločnosti.“ Jasné je aj to, že najľahšie sa orientuje podľa prieskumov.
.tg
Lacné notebooky!
To, čo znie skôr ako neoriginálny reklamný slogan, sa má stať skutočnosťou. Firma Intel onedlho uvedie na americký aj európsky trh notebooky, ktorých cena bude v prepočte okolo 6 000 korún. Ak bude mať nová generácia počítača Classmate PC, pôvodne určeného pre deti z chudobných krajín, popri nízkej cene aj dostatočnú kvalitu, získa si spotrebiteľov a môže spôsobiť dokonca aj celkové zníženie cien počítačov.
.vg
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.