Tibet Made in China

Je to taký náš rodinný rituál. Obed je dojedený, káva vypitá a otec prinesie niektorú zo svojich domácich páleniek. Naleje, štrngneme si, hodíme to do seba, a ako sa tak rozlieva po tele príjemné liehové teplo, nadychujem sa, že konečne prednesiem nejaký problém. Napríklad kto bude platiť doplatok plynu, aké tento rok vysadíme stromy a kedy dokončíme skleník. Otec ma však vždy predbehne a začne rozprávať... o Číne. Otec sa celý život živil predajom elektrární. Tá posledná, ktorú predal, bola do Číny. Kontrakt to bol za miliardy, rokovalo sa o ňom dlhé roky a otec strávil v Číne dokopy niekoľko rokov. Odvtedy Čínu rieši a má z nej, ako skoro z jedinej veci vo svojich sedemdesiatich dvoch rokoch, naozajstný strach. „Všimni si, že už nemáme takmer nijaký textilný priemysel. Všetko sa vyrába v Číne. A keď sa tam bude vyrábať naozaj všetko a ľudia tu prestanú vedieť vyrábať oblečenie, Čína nám zvýši ceny a my budeme v háji – pretože už nikto to tu nebude vedieť. A majú nás,“ znie jedna z jeho teórií. Niečo na tom bude. Jedna moja kamarátka dlhé roky bojkotovala čínsky tovar, ale nedávno sa priznala, že to musela vzdať. Pretože všetko sa už vyrába v Číne. Aby to nebilo do očí, dávajú na tie čínske výrobky veľkými písmenami „Designed in Sweden“ a to „Made in China“ je len úplne malými.
Tie naše stredoeurópske sympatie k Tibetu, s ktorým inak nemáme spoločné takmer nič a takmer nič o ňom nevieme, sú podľa mňa dané aj naším strachom. Podvedomým strachom, že raz dopadneme ako Tibet, ktorý Čína ničí svojou kultúrne-civilizačnou nadvládou.
Obavám sa, že Tibeťanom nemôžeme pomôcť. My na Západe sme od Číny takí závislí, že už dnes bez Číny nedokážeme žiť. A bude to horšie.
Otec má pravdu, Čína je dôležitejší problém než to, kedy dokončíme skleník.
P. S. Písané na počítači Made in China, v oblečení Made in China a tie moje topánky od Baťu sú, samozrejme, tiež čínske.

Autor je redaktor Lidových novín