Je to pár dní, čo v Albánsku, pár kilometrov od Tirany, vybuchol veľký muničný sklad. Vyzeralo to ešte horšie než v slovenských Novákoch.
No keďže zo skladu a asi desiatky ľudí, ktorí tam v tej chvíli rozoberali nejakú použitú muníciu, nezostalo nič, bolo to na jednu reportáž v televíznych novinách alebo jednu správu v novinách. Teda pokiaľ nepatríte medzi 0,00001 % ľudí v strednej Európe, ktorým sa zdala zaujímavá informácia, čo z Tirany dorazila o niekoľko dní neskôr – že tamojší minister obrany podal pre ten výbuch demisiu.
Mňa z celého nešťastia, ktoré sa v továrňach a skladoch s muníciou predsa len občas dejú všade, najviac zaujali zábery a fotografie, na ktorých boli albánski vojaci. Neviem, ako vy, ale ja som si albánsku armádu na základe niekoľkých návštev Albánska v deväťdesiatych rokoch predstavoval ako bandu ufúľaných, zanedbaných ozbrojencov, ktorí vyzerajú ešte o dva stupne horšie než československí vojaci základnej služby za čias komunizmu.
Namiesto toho sme videli perfektne vystrojených vojakov v amerických vojenských uniformách, ktorí sa od US Army líšili jediným – kalašnikovmi. Ale to vám každý český či slovenský vojak vysvetlí, že starý dobrý kalašnikov je stále oveľa lepšia zbraň ako priemerný americký samopal.
Musím povedať, že mňa ten výzor albánskych vojakov trochu upokojil. Správa o tom, že na summite v Bukurešti začiatkom apríla sa Severoatlantická aliancia rozšíri o niekoľko ďalších krajín – o Chorvátsko, Albánsko a azda aj Macedónsko, mi po tom už nepripadá taká poplašná. Pretože napriek všetkým ťažkostiam, ktoré z veľkej časti pramenia z neochoty nás Európanov udržovať svoju vojenskú silu, je NATO stále tou najlepšou bezpečnostnou zárukou, ktorú máme.
Ako krajina, o ktorej panovali pred vstupom do NATO pochybnosti, vcelku logicky podporujeme rozširovanie Aliancie. Noví členovia a krajiny, ktoré do Aliancie chcú, sa napokon väčšinou ukazujú ako lepší spojenci než tí, ktorí sú tam už dosť dlho. Teda ak sa tam náhodou nestane premiérom niekto taký ako Robert Fico.
Autor je redaktor Lidových novín
No keďže zo skladu a asi desiatky ľudí, ktorí tam v tej chvíli rozoberali nejakú použitú muníciu, nezostalo nič, bolo to na jednu reportáž v televíznych novinách alebo jednu správu v novinách. Teda pokiaľ nepatríte medzi 0,00001 % ľudí v strednej Európe, ktorým sa zdala zaujímavá informácia, čo z Tirany dorazila o niekoľko dní neskôr – že tamojší minister obrany podal pre ten výbuch demisiu.
Mňa z celého nešťastia, ktoré sa v továrňach a skladoch s muníciou predsa len občas dejú všade, najviac zaujali zábery a fotografie, na ktorých boli albánski vojaci. Neviem, ako vy, ale ja som si albánsku armádu na základe niekoľkých návštev Albánska v deväťdesiatych rokoch predstavoval ako bandu ufúľaných, zanedbaných ozbrojencov, ktorí vyzerajú ešte o dva stupne horšie než československí vojaci základnej služby za čias komunizmu.
Namiesto toho sme videli perfektne vystrojených vojakov v amerických vojenských uniformách, ktorí sa od US Army líšili jediným – kalašnikovmi. Ale to vám každý český či slovenský vojak vysvetlí, že starý dobrý kalašnikov je stále oveľa lepšia zbraň ako priemerný americký samopal.
Musím povedať, že mňa ten výzor albánskych vojakov trochu upokojil. Správa o tom, že na summite v Bukurešti začiatkom apríla sa Severoatlantická aliancia rozšíri o niekoľko ďalších krajín – o Chorvátsko, Albánsko a azda aj Macedónsko, mi po tom už nepripadá taká poplašná. Pretože napriek všetkým ťažkostiam, ktoré z veľkej časti pramenia z neochoty nás Európanov udržovať svoju vojenskú silu, je NATO stále tou najlepšou bezpečnostnou zárukou, ktorú máme.
Ako krajina, o ktorej panovali pred vstupom do NATO pochybnosti, vcelku logicky podporujeme rozširovanie Aliancie. Noví členovia a krajiny, ktoré do Aliancie chcú, sa napokon väčšinou ukazujú ako lepší spojenci než tí, ktorí sú tam už dosť dlho. Teda ak sa tam náhodou nestane premiérom niekto taký ako Robert Fico.
Autor je redaktor Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.