Keňa z oblohy pripomínala krajinu krátko po bombardovaní. Oblaky modrého dymu sa vznášali nad dedinami v oblasti Rift Valley. Ešte väčší oheň horel v rozľahlých slumoch na okraji hlavného mesta Nairobi.
Bašta opozičného lídra Odingu Kisumu a jej priľahlé štvrte, kde sa rozpútali nepokoje, zostali vypálené a celé časti zničené. Na zemi bolo cítiť strach a neistotu. Policajné zátarasy na hlavných ťahoch a všadeprítomné sirény. Tisíce ľudí na cestách, kráčajúcich s celým svojím majetkom do neznáma. Nedostatok čohokoľvek. A potom opäť to tupé, nezdravé ticho ako predzvesť nečakaného zla.
.keňa ako Rwanda?
Násilnosti boli sporadické a hlavne náhle. Sused napadol suseda, dlhoročný priateľ priateľa. Jediné previnenie? Príslušnosť k inému kmeňu.
„Nemôžem tomu uveriť, veď Keňa je predsa civilizovaná stabilná krajina, toto násilie je šokujúce pre nás všetkých. Sme predsa známi svojou ekonomickou stabilitou, a aj keď nie je všetko ideálne a korupcia je veľký problém, toto nikto z nás nečakal,“ komentuje situáciu Edwin, koordinátor HIV/aids projektov pre provinciu Nyanza za Národný program. Vývoj situácie v krajine najväčšmi vydesil strednú vrstvu. Bola už usadená v rýchlo sa rozvíjajúcej ekonomike bez väčšej politickej krízy, mohla najviac stratiť. Ľudia s hrôzou sledovali nepokoje, ktoré vinou politikov rýchlo prešli do etnických čistiek. „V slume Karobongi očití svedkovia videli členov sekty Mungiki, zakázanej skupiny z kmeňa Kikujov, ako mačetami dosekali na smrť ľudí prevažne z kmeňa Luo a Luhya,“ pokračuje Edwin. Podobné vraždenie vypuklo aj v slume Mathare a neobišlo ani kisumský slum Kondela, kde bolo násilie namierené voči Kikujom. „Žijem striedavo v oboch mestách, a teraz sa v jednom z nich budem musieť báť o bezpečnosť mojej rodiny. Je to neuveriteľné,“ krúti hlavou Edwin, ktorý patrí k tretiemu najpočetnejšiemu kmeňu Luov.
A pritom sa celý svet snažil nemyslieť na hroznú paralelu s genocídou v Rwande. Keňa nie je Rwanda, samozrejme. Tam počas genocídy v roku 1994 zomrelo v priebehu troch mesiacov takmer 800-tisíc ľudí. Na jednej strane Keňu obýva mnoho etnických skupín – až 42 v porovnaní s dvoma, ktoré sú v Rwande. Situáciu tiež upokojilo, keď obaja lídri pristúpili na dialóg s bývalým generálnym tajomníkom OSN Kofim Annanom. Novinári len opatrne komentovali etnické čistky v tom zmysle, že sú neporovnateľné s rwandskou tragédiou. Realita sa však nelíšila tak veľmi, vlastne len v počtoch. Informácie z terénu to len potvrdzujú.
.hrôza vysťahovalcov
Sedíme v tábore pre násilne vysťahovaných ľudí na západe krajiny. Denne sa sem hrnú desiatky autobusov prevažne z juhu. Privážajú vystrašených ľudí, sklesnutých starcov a uplakané deti. Atmosféra je smutná, po niekoľkých hodinách čakania únavná. Sedieť a čakať. V provizórnych stanoch sa kopia haldy kufrov. Z ampliónu zaznievajú mená. Niekoľko detí sa snaží vypýtať ďalšiu porciu jedla a na otázku prečo odvetia stroho: „Lebo nám vypálili dom a už nás tam susedia nechcú.“
Mladá žena s dieťaťom sa chúli v kúte tábora. Pozerá sa do neznáma a jej synček bez prestávky plače. Ruth je jedna z mála utečencov z Nairobi, ktorí prežili útok na autobus plný Luov. „Náš vodič bol Kikuj, zastavil niekoľko kilometrov za hlavným mestom, vraj krátka pauza. Potom sa z blízkeho domu vynorili chlapi s mačetami. Vybehla som von a skryla sa za veľký ker. Ženy najskôr znásilnili, potom ostatným odťali hlavy, tie napichli na koly. Vraj na výstrahu,“ tíško dodáva devätnásťročná žena, ktorá pri útoku prišla o trinásť členov svojej rodiny.
.čo sa vlastne stalo?
Od prezidentských volieb v Keni, ktoré sa konali 27. decembra minulého roka, prišlo počas krvavých nepokojov o život takmer tisíc ľudí. Z domovov muselo pre útoky znepriatelených skupín utiecť vyše štvrť milióna Keňanov, ďalších 6-tisíc vyhľadalo útočisko v susednej Ugande.
Nepokoje vypukli po vyhláseniach opozície, že prezident Kibaki si volebné víťazstvo privlastnil neprávom. Spory politikov sa rýchlo preniesli do zrážok medzi jednotlivými kmeňmi. Znepriatelení politickí lídri sa navzájom obviňovali z vyvolania etnického násilia. Za vzniknutú situáciu však obaja niesli zodpovednosť už dávno predtým: keď svoje predvolebné kampane viedli v duchu etnických rozdielov a najmä Oranžové demokratické hnutie Odingu tvrdo podnecovalo všetky malé kmene proti rokmi zvýhodňovanému kmeňu Kikujov, a teda proti ich predstaviteľovi, prezidentovi Kibakimu. Etnická nerovnosť je nebezpečná a predstavuje veľmi efektívny nástroj na vyhrotenie situácie.
Spor je, pochopiteľne, hlbší a nevznikol len ako následok tohtoročnej volebnej kampane. Od získania nezávislosti v decembri 1963 až dodnes dvaja z troch prezidentov v Keni boli z kmeňa Kikujov. A pravdou zostáva, že významné posty – v štátnych úradoch či dobre ohodnotené pozície – počas celého obdobia zastávali len Kikujovia. Rozvoj infraštruktúry, výstavba ciest, nemocníc a vytváranie nových pracovných miest sa tiež situovalo len do oblastí obývaných najväčším kmeňom v krajine Kikujov, ktorí dominovali kenskej politike, biznisu aj vlastníctvu pôdy.
.základňa humanitárnej pomoci
Netreba zabúdať, že v prípade Kibakiho a Odingu ide aj o ich osobný spor, ktorý má korene ešte v roku 2002, keď Kibaki porušil sľub po víťaznom ťažení vo voľbách a neprizval Odingu – vtedy svojho partnera – do koaličnej vlády. Kibaki vtedy zvíťazil, lebo stavil na tzv. protikorupčnú kartu a porazil dovtedy obávaného tyrana a diktátora Moiu. Hoci sa podarilo naštartovať ekonomiku a vďaka cestovnému ruchu bol ročný nárast vyšší až o päť percent, nie všetci v krajine z tohto úspechu profitovali. Korupcia spôsobila ešte väčšie ekonomické rozdiely a bratríčkovanie, štátne zákazky a miznúce milióny dolárov zo zahraničných dotácií priviedli krajinu k vysokej nezamestnanosti a k chudobe. Tá dramaticky narástla. Dnes v Keni žije viac ako polovica z 36 miliónov obyvateľov zo sumy, ktorá je pod hranicou dvoch amerických dolárov na deň.
„Mnohí ľudia chybne vnímajú Keňu ako prosperujúcu krajinu s krásnymi plážami a safari. To je tá pekná časť pre cudzincov, Keňa je však krajinou kontrastov. Korupcia je tu okrem behu na dlhé trate národným športom a je pravda, že komplikuje život a prácu. Vysoká nezamestnanosť, chudoba a hlavne HIV/aids majú podiel na neustálom zhoršovaní situácie a paralyzovaní celej spoločnosti. Povolebné strety k stabilite neprispeli, všetky ceny išli hore, mnoho našich pacientov sa presídlilo a museli sme ich hľadať po celej provincii. Málokto si uvedomuje, že Keňa predstavuje logistickú základňu pre mnohé humanitárne operácie a organizácie. My konkrétne sme sa len o chlp vyhli ťažkostiam so zásobovaním náhradnou stravou, sušeným mliekom a liekmi pre pacientov. Urobili sme zásoby pred voľbami, ak by však konflikt trval dlhšie, problém by sa vyhrotil,“ hovorí Martin Bandžák, riaditeľ slovenskej neziskovej organizácie Magna Deti v Núdzi pôsobiacej aj v Keni. Organizácia Spojených národov vrátane Svetového potravinového programu (WFP) a Detského fondu OSN (UNICEF) relatívne pokojnú Keňu dlhodobo využívali ako operačnú základňu, aby mohli vyvíjať činnosť smerom k menej stabilným krajinám.
Povolebné násilie v krajine však systém narušilo. Zastavilo lety s humanitárnou podporou z Nairobi do Somálska a zbrzdilo tok kamiónov s potravinovou pomocou do Ugandy, Sudánu a do Konžskej demokratickej republiky. Na vlastnej koži nedostatok jedla pocítili utečenci na východe Konga, v oblasti Veľkých jazier, tábory v Sudáne, v Kakamega na severe Kene a tiež Somálsko. Keňa je životne dôležitou spojnicou humanitárnych operácií. Je nesmierne významné udržať túto spojnicu otvorenú, a to nielen pre Keňu, ale aj pre okolité krajiny, kde sú tisíce utečencov a ľudí bez domova, ktorých prežitie závisí od dodávok potravín cez humanitárne operácie riadené z Kene.
Aj vďaka tomu medzinárodné spoločenstvo vyvinulo nevídaný diplomatický tlak reprezentovaný bývalým tajomníkom OSN Kofi Annanom, aby odvrátilo Keňu od priepasti. Dohoda o rozdelení moci priviedla opozičného lídra Railu Odingu do premiérskeho kresla, kým súčasný prezident Mwai Kibaki zostane na prezidentskom poste. Celá Afrika a všetci kenskí spojenci si vydýchli, keď sa dlhoočakávaná zmluva podpísala.
.o otrávenej politike
Na udržanie mieru je však dôležité pochopiť základné príčiny konfliktu a tiež fakt, že túto, pre Keňu takmer smrteľnú skúsenosť nespôsobili iba etnické rozdiely, ale predovšetkým otrávená politika. Kenská ústava poskytovala disproporčnú moc prezidentovi a ten už v roku 2002 sľuboval reformu, ktorá sa dodnes neudiala. Annanova mediácia teraz dopomohla k dvom veciam: k zastaveniu násilností a k vyriešeniu elementárnych problémov. Dnes existuje koaličná zmluva a vláda, ktorá sa pod tlakom zahraničného spoločenstva dohodla na rozdelení moci za podmienky upravenia ústavy. Kritickou skúškou koaličnej vlády bude rýchly návrat tisícok utečencov z rôznych častí krajiny a rôznych etnických skupín – prevažne žien a detí. Problematická stále zostáva otázka vlastníctva pôdy a táto citlivá otázka vyžaduje citlivé riešenia.
„Dúfam, že nenávistné názory na iné etnické skupiny, okupovanie pôdy a konflikty, ktoré sú staré tri storočia – to všetko charakterizuje najmä prístup staršej generácie. Mladí ľudia sa podobnými vecami nechcú zaoberať. Nechceme byť zaťažení minulosťou a nechceme konflikt. Pochádzam zo zmiešaného manželstva a som spokojná. Dúfam, že sa táto skutočnosť už nikdy nestane predmetom sporu v mojej ani inej krajine na svete,“ hovorí mladá študentka žurnalistiky Bessy z Nairobi. Splnia sa jej želania? Nová situácia otvorila Keni šancu na zmenu. Je plná prekážok a komplikácií, ale aj nádejí.
Autorka pracuje v slovenskom občianskom združení Magna Deti v Núdzi
Bašta opozičného lídra Odingu Kisumu a jej priľahlé štvrte, kde sa rozpútali nepokoje, zostali vypálené a celé časti zničené. Na zemi bolo cítiť strach a neistotu. Policajné zátarasy na hlavných ťahoch a všadeprítomné sirény. Tisíce ľudí na cestách, kráčajúcich s celým svojím majetkom do neznáma. Nedostatok čohokoľvek. A potom opäť to tupé, nezdravé ticho ako predzvesť nečakaného zla.
.keňa ako Rwanda?
Násilnosti boli sporadické a hlavne náhle. Sused napadol suseda, dlhoročný priateľ priateľa. Jediné previnenie? Príslušnosť k inému kmeňu.
„Nemôžem tomu uveriť, veď Keňa je predsa civilizovaná stabilná krajina, toto násilie je šokujúce pre nás všetkých. Sme predsa známi svojou ekonomickou stabilitou, a aj keď nie je všetko ideálne a korupcia je veľký problém, toto nikto z nás nečakal,“ komentuje situáciu Edwin, koordinátor HIV/aids projektov pre provinciu Nyanza za Národný program. Vývoj situácie v krajine najväčšmi vydesil strednú vrstvu. Bola už usadená v rýchlo sa rozvíjajúcej ekonomike bez väčšej politickej krízy, mohla najviac stratiť. Ľudia s hrôzou sledovali nepokoje, ktoré vinou politikov rýchlo prešli do etnických čistiek. „V slume Karobongi očití svedkovia videli členov sekty Mungiki, zakázanej skupiny z kmeňa Kikujov, ako mačetami dosekali na smrť ľudí prevažne z kmeňa Luo a Luhya,“ pokračuje Edwin. Podobné vraždenie vypuklo aj v slume Mathare a neobišlo ani kisumský slum Kondela, kde bolo násilie namierené voči Kikujom. „Žijem striedavo v oboch mestách, a teraz sa v jednom z nich budem musieť báť o bezpečnosť mojej rodiny. Je to neuveriteľné,“ krúti hlavou Edwin, ktorý patrí k tretiemu najpočetnejšiemu kmeňu Luov.
A pritom sa celý svet snažil nemyslieť na hroznú paralelu s genocídou v Rwande. Keňa nie je Rwanda, samozrejme. Tam počas genocídy v roku 1994 zomrelo v priebehu troch mesiacov takmer 800-tisíc ľudí. Na jednej strane Keňu obýva mnoho etnických skupín – až 42 v porovnaní s dvoma, ktoré sú v Rwande. Situáciu tiež upokojilo, keď obaja lídri pristúpili na dialóg s bývalým generálnym tajomníkom OSN Kofim Annanom. Novinári len opatrne komentovali etnické čistky v tom zmysle, že sú neporovnateľné s rwandskou tragédiou. Realita sa však nelíšila tak veľmi, vlastne len v počtoch. Informácie z terénu to len potvrdzujú.
.hrôza vysťahovalcov
Sedíme v tábore pre násilne vysťahovaných ľudí na západe krajiny. Denne sa sem hrnú desiatky autobusov prevažne z juhu. Privážajú vystrašených ľudí, sklesnutých starcov a uplakané deti. Atmosféra je smutná, po niekoľkých hodinách čakania únavná. Sedieť a čakať. V provizórnych stanoch sa kopia haldy kufrov. Z ampliónu zaznievajú mená. Niekoľko detí sa snaží vypýtať ďalšiu porciu jedla a na otázku prečo odvetia stroho: „Lebo nám vypálili dom a už nás tam susedia nechcú.“
Mladá žena s dieťaťom sa chúli v kúte tábora. Pozerá sa do neznáma a jej synček bez prestávky plače. Ruth je jedna z mála utečencov z Nairobi, ktorí prežili útok na autobus plný Luov. „Náš vodič bol Kikuj, zastavil niekoľko kilometrov za hlavným mestom, vraj krátka pauza. Potom sa z blízkeho domu vynorili chlapi s mačetami. Vybehla som von a skryla sa za veľký ker. Ženy najskôr znásilnili, potom ostatným odťali hlavy, tie napichli na koly. Vraj na výstrahu,“ tíško dodáva devätnásťročná žena, ktorá pri útoku prišla o trinásť členov svojej rodiny.
.čo sa vlastne stalo?
Od prezidentských volieb v Keni, ktoré sa konali 27. decembra minulého roka, prišlo počas krvavých nepokojov o život takmer tisíc ľudí. Z domovov muselo pre útoky znepriatelených skupín utiecť vyše štvrť milióna Keňanov, ďalších 6-tisíc vyhľadalo útočisko v susednej Ugande.
Nepokoje vypukli po vyhláseniach opozície, že prezident Kibaki si volebné víťazstvo privlastnil neprávom. Spory politikov sa rýchlo preniesli do zrážok medzi jednotlivými kmeňmi. Znepriatelení politickí lídri sa navzájom obviňovali z vyvolania etnického násilia. Za vzniknutú situáciu však obaja niesli zodpovednosť už dávno predtým: keď svoje predvolebné kampane viedli v duchu etnických rozdielov a najmä Oranžové demokratické hnutie Odingu tvrdo podnecovalo všetky malé kmene proti rokmi zvýhodňovanému kmeňu Kikujov, a teda proti ich predstaviteľovi, prezidentovi Kibakimu. Etnická nerovnosť je nebezpečná a predstavuje veľmi efektívny nástroj na vyhrotenie situácie.
Spor je, pochopiteľne, hlbší a nevznikol len ako následok tohtoročnej volebnej kampane. Od získania nezávislosti v decembri 1963 až dodnes dvaja z troch prezidentov v Keni boli z kmeňa Kikujov. A pravdou zostáva, že významné posty – v štátnych úradoch či dobre ohodnotené pozície – počas celého obdobia zastávali len Kikujovia. Rozvoj infraštruktúry, výstavba ciest, nemocníc a vytváranie nových pracovných miest sa tiež situovalo len do oblastí obývaných najväčším kmeňom v krajine Kikujov, ktorí dominovali kenskej politike, biznisu aj vlastníctvu pôdy.
.základňa humanitárnej pomoci
Netreba zabúdať, že v prípade Kibakiho a Odingu ide aj o ich osobný spor, ktorý má korene ešte v roku 2002, keď Kibaki porušil sľub po víťaznom ťažení vo voľbách a neprizval Odingu – vtedy svojho partnera – do koaličnej vlády. Kibaki vtedy zvíťazil, lebo stavil na tzv. protikorupčnú kartu a porazil dovtedy obávaného tyrana a diktátora Moiu. Hoci sa podarilo naštartovať ekonomiku a vďaka cestovnému ruchu bol ročný nárast vyšší až o päť percent, nie všetci v krajine z tohto úspechu profitovali. Korupcia spôsobila ešte väčšie ekonomické rozdiely a bratríčkovanie, štátne zákazky a miznúce milióny dolárov zo zahraničných dotácií priviedli krajinu k vysokej nezamestnanosti a k chudobe. Tá dramaticky narástla. Dnes v Keni žije viac ako polovica z 36 miliónov obyvateľov zo sumy, ktorá je pod hranicou dvoch amerických dolárov na deň.
„Mnohí ľudia chybne vnímajú Keňu ako prosperujúcu krajinu s krásnymi plážami a safari. To je tá pekná časť pre cudzincov, Keňa je však krajinou kontrastov. Korupcia je tu okrem behu na dlhé trate národným športom a je pravda, že komplikuje život a prácu. Vysoká nezamestnanosť, chudoba a hlavne HIV/aids majú podiel na neustálom zhoršovaní situácie a paralyzovaní celej spoločnosti. Povolebné strety k stabilite neprispeli, všetky ceny išli hore, mnoho našich pacientov sa presídlilo a museli sme ich hľadať po celej provincii. Málokto si uvedomuje, že Keňa predstavuje logistickú základňu pre mnohé humanitárne operácie a organizácie. My konkrétne sme sa len o chlp vyhli ťažkostiam so zásobovaním náhradnou stravou, sušeným mliekom a liekmi pre pacientov. Urobili sme zásoby pred voľbami, ak by však konflikt trval dlhšie, problém by sa vyhrotil,“ hovorí Martin Bandžák, riaditeľ slovenskej neziskovej organizácie Magna Deti v Núdzi pôsobiacej aj v Keni. Organizácia Spojených národov vrátane Svetového potravinového programu (WFP) a Detského fondu OSN (UNICEF) relatívne pokojnú Keňu dlhodobo využívali ako operačnú základňu, aby mohli vyvíjať činnosť smerom k menej stabilným krajinám.
Povolebné násilie v krajine však systém narušilo. Zastavilo lety s humanitárnou podporou z Nairobi do Somálska a zbrzdilo tok kamiónov s potravinovou pomocou do Ugandy, Sudánu a do Konžskej demokratickej republiky. Na vlastnej koži nedostatok jedla pocítili utečenci na východe Konga, v oblasti Veľkých jazier, tábory v Sudáne, v Kakamega na severe Kene a tiež Somálsko. Keňa je životne dôležitou spojnicou humanitárnych operácií. Je nesmierne významné udržať túto spojnicu otvorenú, a to nielen pre Keňu, ale aj pre okolité krajiny, kde sú tisíce utečencov a ľudí bez domova, ktorých prežitie závisí od dodávok potravín cez humanitárne operácie riadené z Kene.
Aj vďaka tomu medzinárodné spoločenstvo vyvinulo nevídaný diplomatický tlak reprezentovaný bývalým tajomníkom OSN Kofi Annanom, aby odvrátilo Keňu od priepasti. Dohoda o rozdelení moci priviedla opozičného lídra Railu Odingu do premiérskeho kresla, kým súčasný prezident Mwai Kibaki zostane na prezidentskom poste. Celá Afrika a všetci kenskí spojenci si vydýchli, keď sa dlhoočakávaná zmluva podpísala.
.o otrávenej politike
Na udržanie mieru je však dôležité pochopiť základné príčiny konfliktu a tiež fakt, že túto, pre Keňu takmer smrteľnú skúsenosť nespôsobili iba etnické rozdiely, ale predovšetkým otrávená politika. Kenská ústava poskytovala disproporčnú moc prezidentovi a ten už v roku 2002 sľuboval reformu, ktorá sa dodnes neudiala. Annanova mediácia teraz dopomohla k dvom veciam: k zastaveniu násilností a k vyriešeniu elementárnych problémov. Dnes existuje koaličná zmluva a vláda, ktorá sa pod tlakom zahraničného spoločenstva dohodla na rozdelení moci za podmienky upravenia ústavy. Kritickou skúškou koaličnej vlády bude rýchly návrat tisícok utečencov z rôznych častí krajiny a rôznych etnických skupín – prevažne žien a detí. Problematická stále zostáva otázka vlastníctva pôdy a táto citlivá otázka vyžaduje citlivé riešenia.
„Dúfam, že nenávistné názory na iné etnické skupiny, okupovanie pôdy a konflikty, ktoré sú staré tri storočia – to všetko charakterizuje najmä prístup staršej generácie. Mladí ľudia sa podobnými vecami nechcú zaoberať. Nechceme byť zaťažení minulosťou a nechceme konflikt. Pochádzam zo zmiešaného manželstva a som spokojná. Dúfam, že sa táto skutočnosť už nikdy nestane predmetom sporu v mojej ani inej krajine na svete,“ hovorí mladá študentka žurnalistiky Bessy z Nairobi. Splnia sa jej želania? Nová situácia otvorila Keni šancu na zmenu. Je plná prekážok a komplikácií, ale aj nádejí.
Autorka pracuje v slovenskom občianskom združení Magna Deti v Núdzi
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.