Rozhovor so slovenským novinárom z Mlynkov Imrichom Fuhlom, ktorý ako prvý zverejnil zámer obce vysťahovať slovenskú samosprávu.
.odkedy ste tušili, čo sa chystá proti slovenskej samospráve?
Od komunálnych volieb v roku 2006. Hneď po nich nové vedenie obce naznačilo svoje plány. Už vtedy sem prišiel parlamentný ombudsman pre menšiny. Nový starosta Lendvai mu tvrdil, že nevidí iné riešenie, iba to, že nájdeme peniaze na odkúpenie Slovenského domu od obce. Následne by si obecný úrad na svojej budove, ktorá je v tesnom susedstve, nadstavil jedno poschodie, aby vyriešil problémy s reprezentačnými priestormi, ktorými dôvodí naše vysťahovanie. Medzičasom tu bol prezident Gašparovič, aj veľvyslanec Migaš. Nijaké riešenie sa však nenašlo.
.ako využívala slovenská samospráva kanceláriu, ktorá je predmetom sporu?
Na zamestnancov nemáme peniaze, všetci sú dobrovoľníci. Najčastejšie v kancelárii úradoval bývalý starosta Jozef Havelka ako šéf Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov. Tak dva-trikrát týždenne.
.podľa starostu sa môžete o nie celkom využitú kanceláriu deliť s inými.
To je absurdné. Už teraz sa o priestor na pár štvorcových metroch delíme s ďalšími štyrmi slovenským organizáciami.
.nová kancelária v opravenej budove školy o dvesto metrov ďalej, ktorú vám ponúka starosta, vám nevyhovuje?
Zásadne nám prekáža, že nás vyháňajú zo Slovenského domu. Ten leží na hlavnej ulici, postavili ho naši predkovia.
.prečo sa za dvanásťročnej éry starostu Havelku nepreviedli Slovenský dom z majetku obce na slovenskú samosprávu?
Bola to naša chyba, dnes to už vieme. Vtedy nám to ani nenapadlo.
.neobávate sa, že táto kauza ešte viac naruší vzťahy medzi obidvoma krajinami?
A čo sme mali mlčať? Nové vedenie obce je krajne pravicovo orientované, viceprimátor sa zúčastňuje na demonštráciách strany Jobbik. Od starostu tiež nemôžeme očakávať, že bude priaznivo naladený voči Slovákom.
.čo konkrétne robí proti vám?
Znížili o polovicu národnostný príspevok učiteľom. Zákon to umožňuje, nie je to však veľkorysé. Ďalej prestali v obecných novinách uverejňovať články v slovenčine s tým, že ich kritizujeme.
.napriek tomu, že ide o najslovenskejšiu obec v Maďarsku, tunajšia škola nie je slovenská, a dokonca ani dvojjazyčná. Je maďarská, pričom žiaci majú štyri hodiny slovenčiny týždenne. Prečo sa za éry starostu Havelku nezriadila slovenská škola?
Najprv to neumožnil zákon, neskôr sa voči tomu postavili učitelia, že by mali viac povinností a nezvládali by to.
.nešlo získať učiteľov zo Slovenska?
Je to citlivá vec. Tunajší učitelia sa tomu bránia, boja sa konkurencie. Ukázalo by sa, že nevedia až tak dobre po slovensky.
.váš server luno.hu nespomína ako problém asimiláciu. Nedochádza k nej?
Asimilácia tu vždy bola a bude. V posledných rokoch je však rýchlejšia ako kedykoľvek predtým. Paradoxne, štatisticky Slovákov v Maďarsku pribúda. Odhady hovoria, že nás tu žije 100-tisíc.
.odhady?
V Maďarsku s podľa zákona národnosť nesmie zisťovať. Je to neprípustná otázka. Podobne ako vierovyznanie.
.ako ste sa potom dopracovali k údaju, že v Mlynkoch je 55 percent obyvateľov Slovákov?
V roku 2001 tu boli sčítací komisári. Kto chcel, dobrovoľne odpovedal, akú má národnosť. Je to iba orientačný výsledok.
.čo znamená v maďarských podmienkach pojem etnobiznis, ktorý často kritizujete?
Zákon umožňuje, že každý, kto získa 30 podpisov a postaví 5 kandidátov, založí menšinovú samosprávu. Slovenské samosprávy založili aj Rómovia alebo Maďari. Umelo vznikajú menšinové samosprávy, ktoré tak získajú od štátu príspevok 700-tisíc forintov ročne.
.sú Slováci zastúpení v maďarskom parlamente?
Dnes nie. Naposledy sme mali poslanca pred sto rokmi, Ondreja Áchima z Békešskej Čaby. V zablatených čižmách bol v uhorskom parlamente za agrárnu stranu. Za socializmu sme potom mali súdružku Jakabovú. Bola dokonca podpredsedníčkou parlamentu.
.dostávate pomoc zo Slovenska?
Sporadicky na konkrétne projekty, nie však na platy. Ak nám starosta Lendvai vyčíta, že v kancelárii nesedíme každý deň, je to neférové, pretože sa musíme živiť iným spôsobom. Som v spore so šéfom celoštátnej slovenskej samosprávy Jankom Fúzikom, ktorý má od maďarského štátu plat ako minister a hovorí, že Slováci majú v Maďarsku kultúrnu autonómiu. Akú? – pýtam sa. Máme inštitúcie, ktoré nemajú jediného plateného človeka. Slovenské osvetové centrum, najväčšia z nich, má sedem pobočiek a jedného pracovníka.
.viete o tom, že máte povesť radikála?
(Smiech.) Od malička mám prezývku revolucionár...
.prečo nemajú Slováci v Maďarsku silné národné povedomie?
Vypadlo päť-šesť generácií, ktoré sa nezúčastnili na slovenskej výučbe. Týka sa to aj môjho deda a otca. Ja som študoval v Bratislave. Nevie sa ani o tom, že nám Slovákom ublížil Trianon aspoň tak ako Maďarom.
.čím?
Tým, že aj my sme prestali žiť v jednej krajine. Šľak ma ide trafiť, keď sa ma niekto opýta, kedy som emigroval do Maďarska. Naši predkovia sem prišli pred 270 rokmi.
.čo sa deti dozvedia v tunajšej škole o slovenskej histórii a dejateľoch?
Takmer nič. Nemajú byť na čo hrdí, lebo to nepoznajú. A pritom treba začať v škôlkach a školách.
.asimilácia postupuje. Nie je už neskoro ?
Už včera bolo neskoro. Možno skončíme ako Slováci v Amerike. Budeme si robiť raz za rok gardenpárty a pred shoppingom si dáme „u Slováka“ pivo. Bude to etnogeto. Alebo gastrogeto.
.odkedy ste tušili, čo sa chystá proti slovenskej samospráve?
Od komunálnych volieb v roku 2006. Hneď po nich nové vedenie obce naznačilo svoje plány. Už vtedy sem prišiel parlamentný ombudsman pre menšiny. Nový starosta Lendvai mu tvrdil, že nevidí iné riešenie, iba to, že nájdeme peniaze na odkúpenie Slovenského domu od obce. Následne by si obecný úrad na svojej budove, ktorá je v tesnom susedstve, nadstavil jedno poschodie, aby vyriešil problémy s reprezentačnými priestormi, ktorými dôvodí naše vysťahovanie. Medzičasom tu bol prezident Gašparovič, aj veľvyslanec Migaš. Nijaké riešenie sa však nenašlo.
.ako využívala slovenská samospráva kanceláriu, ktorá je predmetom sporu?
Na zamestnancov nemáme peniaze, všetci sú dobrovoľníci. Najčastejšie v kancelárii úradoval bývalý starosta Jozef Havelka ako šéf Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov. Tak dva-trikrát týždenne.
.podľa starostu sa môžete o nie celkom využitú kanceláriu deliť s inými.
To je absurdné. Už teraz sa o priestor na pár štvorcových metroch delíme s ďalšími štyrmi slovenským organizáciami.
.nová kancelária v opravenej budove školy o dvesto metrov ďalej, ktorú vám ponúka starosta, vám nevyhovuje?
Zásadne nám prekáža, že nás vyháňajú zo Slovenského domu. Ten leží na hlavnej ulici, postavili ho naši predkovia.
.prečo sa za dvanásťročnej éry starostu Havelku nepreviedli Slovenský dom z majetku obce na slovenskú samosprávu?
Bola to naša chyba, dnes to už vieme. Vtedy nám to ani nenapadlo.
.neobávate sa, že táto kauza ešte viac naruší vzťahy medzi obidvoma krajinami?
A čo sme mali mlčať? Nové vedenie obce je krajne pravicovo orientované, viceprimátor sa zúčastňuje na demonštráciách strany Jobbik. Od starostu tiež nemôžeme očakávať, že bude priaznivo naladený voči Slovákom.
.čo konkrétne robí proti vám?
Znížili o polovicu národnostný príspevok učiteľom. Zákon to umožňuje, nie je to však veľkorysé. Ďalej prestali v obecných novinách uverejňovať články v slovenčine s tým, že ich kritizujeme.
.napriek tomu, že ide o najslovenskejšiu obec v Maďarsku, tunajšia škola nie je slovenská, a dokonca ani dvojjazyčná. Je maďarská, pričom žiaci majú štyri hodiny slovenčiny týždenne. Prečo sa za éry starostu Havelku nezriadila slovenská škola?
Najprv to neumožnil zákon, neskôr sa voči tomu postavili učitelia, že by mali viac povinností a nezvládali by to.
.nešlo získať učiteľov zo Slovenska?
Je to citlivá vec. Tunajší učitelia sa tomu bránia, boja sa konkurencie. Ukázalo by sa, že nevedia až tak dobre po slovensky.
.váš server luno.hu nespomína ako problém asimiláciu. Nedochádza k nej?
Asimilácia tu vždy bola a bude. V posledných rokoch je však rýchlejšia ako kedykoľvek predtým. Paradoxne, štatisticky Slovákov v Maďarsku pribúda. Odhady hovoria, že nás tu žije 100-tisíc.
.odhady?
V Maďarsku s podľa zákona národnosť nesmie zisťovať. Je to neprípustná otázka. Podobne ako vierovyznanie.
.ako ste sa potom dopracovali k údaju, že v Mlynkoch je 55 percent obyvateľov Slovákov?
V roku 2001 tu boli sčítací komisári. Kto chcel, dobrovoľne odpovedal, akú má národnosť. Je to iba orientačný výsledok.
.čo znamená v maďarských podmienkach pojem etnobiznis, ktorý často kritizujete?
Zákon umožňuje, že každý, kto získa 30 podpisov a postaví 5 kandidátov, založí menšinovú samosprávu. Slovenské samosprávy založili aj Rómovia alebo Maďari. Umelo vznikajú menšinové samosprávy, ktoré tak získajú od štátu príspevok 700-tisíc forintov ročne.
.sú Slováci zastúpení v maďarskom parlamente?
Dnes nie. Naposledy sme mali poslanca pred sto rokmi, Ondreja Áchima z Békešskej Čaby. V zablatených čižmách bol v uhorskom parlamente za agrárnu stranu. Za socializmu sme potom mali súdružku Jakabovú. Bola dokonca podpredsedníčkou parlamentu.
.dostávate pomoc zo Slovenska?
Sporadicky na konkrétne projekty, nie však na platy. Ak nám starosta Lendvai vyčíta, že v kancelárii nesedíme každý deň, je to neférové, pretože sa musíme živiť iným spôsobom. Som v spore so šéfom celoštátnej slovenskej samosprávy Jankom Fúzikom, ktorý má od maďarského štátu plat ako minister a hovorí, že Slováci majú v Maďarsku kultúrnu autonómiu. Akú? – pýtam sa. Máme inštitúcie, ktoré nemajú jediného plateného človeka. Slovenské osvetové centrum, najväčšia z nich, má sedem pobočiek a jedného pracovníka.
.viete o tom, že máte povesť radikála?
(Smiech.) Od malička mám prezývku revolucionár...
.prečo nemajú Slováci v Maďarsku silné národné povedomie?
Vypadlo päť-šesť generácií, ktoré sa nezúčastnili na slovenskej výučbe. Týka sa to aj môjho deda a otca. Ja som študoval v Bratislave. Nevie sa ani o tom, že nám Slovákom ublížil Trianon aspoň tak ako Maďarom.
.čím?
Tým, že aj my sme prestali žiť v jednej krajine. Šľak ma ide trafiť, keď sa ma niekto opýta, kedy som emigroval do Maďarska. Naši predkovia sem prišli pred 270 rokmi.
.čo sa deti dozvedia v tunajšej škole o slovenskej histórii a dejateľoch?
Takmer nič. Nemajú byť na čo hrdí, lebo to nepoznajú. A pritom treba začať v škôlkach a školách.
.asimilácia postupuje. Nie je už neskoro ?
Už včera bolo neskoro. Možno skončíme ako Slováci v Amerike. Budeme si robiť raz za rok gardenpárty a pred shoppingom si dáme „u Slováka“ pivo. Bude to etnogeto. Alebo gastrogeto.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.