Na začiatku unikátnej družby medzi prevažne maďarskou obcou Veľké Ludince na Slovensku a prevažne slovenskou obcou Mlynky v Maďarsku stáli dvaja príčinliví dôstojníci polície.
Ako nadšení športovci zorganizovali futbalové zápasy. Čoskoro pribudli vystúpenia folklórnych súborov. V roku 1996 podpísali starostovia oboch obcí zmluvu o priateľstve, ktorú dávala EÚ ako vzor pre balkánske národy.
Azda najvýznamnejšou spoločnou aktivitou bola konferencia Dva národy, jedna viera. Počas nej dvaja arcibiskupi – slovenský a maďarský – spoločne celebrovali v roku 2000 omšu v kostole v Mlynkoch. Tamojší veriaci privítali liturgiu v slovenčine, ktorá pre nich bola výnimočným zážitkom. Po slovensky hovoriaci kňaz im tu už dlho chýba. Vzájomné kontakty nadviazali aj podnikatelia, školy a samosprávy: každé dva roky sa konali spoločné zasadnutia obecných zastupiteľstiev. Dediny si vzájomne pomáhali.
„Na prvé Vianoce sa tu objavil predajca slovenských kníh. Vravím účtovníčke: Anička, mali by sme kúpiť jeden balík a odviezť ho do Mlynkov ako darček pre slovenskú školu. A tak aj bolo. Riaditeľka školy mala vtedy slzy v očiach. Predtým tam už boli vzácne návštevy. Prezident, predseda vlády, činitelia z Matice slovenskej. Dali si štamperlík, knihy však nedoviezli,“ spomína bývalý starosta Veľkých Ludiniec József Vavreczky. Tvrdí, že o asimilácii Slovákov v Mlynkoch hovoriť nemožno. Už pred dvanástimi rokmi, keď tam začal jazdiť, si všimol dvojjazyčné názvy ulíc a inštitúcií.
Príchod prisťahovalcov a voľby v roku 2006 však podľa Vavreczkeho mnohé zmenili. Nové vedenie obce sa začalo od Slovákov dištancovať. „Teraz vo februári som tam bol na šiškovom festivale, ktorý zorganizovala slovenská samospráva. Perfektná akcia vrátane zápisu najväčšej šišky do Guinnesovej knihy rekordov. Ženy napiekli 3 200 šišiek, ktoré predávali po 50 forintov, pričom výťažok išiel na školu. Prišlo plno ľudí, aj zďaleka. Chýbal však starosta Lendvai...“ dodáva Vavreczky, ktorý ako slovenský Maďar fandí maďarským Slovákom. Napokon, menšina rozumie menšine najlepšie.
Ako nadšení športovci zorganizovali futbalové zápasy. Čoskoro pribudli vystúpenia folklórnych súborov. V roku 1996 podpísali starostovia oboch obcí zmluvu o priateľstve, ktorú dávala EÚ ako vzor pre balkánske národy.
Azda najvýznamnejšou spoločnou aktivitou bola konferencia Dva národy, jedna viera. Počas nej dvaja arcibiskupi – slovenský a maďarský – spoločne celebrovali v roku 2000 omšu v kostole v Mlynkoch. Tamojší veriaci privítali liturgiu v slovenčine, ktorá pre nich bola výnimočným zážitkom. Po slovensky hovoriaci kňaz im tu už dlho chýba. Vzájomné kontakty nadviazali aj podnikatelia, školy a samosprávy: každé dva roky sa konali spoločné zasadnutia obecných zastupiteľstiev. Dediny si vzájomne pomáhali.
„Na prvé Vianoce sa tu objavil predajca slovenských kníh. Vravím účtovníčke: Anička, mali by sme kúpiť jeden balík a odviezť ho do Mlynkov ako darček pre slovenskú školu. A tak aj bolo. Riaditeľka školy mala vtedy slzy v očiach. Predtým tam už boli vzácne návštevy. Prezident, predseda vlády, činitelia z Matice slovenskej. Dali si štamperlík, knihy však nedoviezli,“ spomína bývalý starosta Veľkých Ludiniec József Vavreczky. Tvrdí, že o asimilácii Slovákov v Mlynkoch hovoriť nemožno. Už pred dvanástimi rokmi, keď tam začal jazdiť, si všimol dvojjazyčné názvy ulíc a inštitúcií.
Príchod prisťahovalcov a voľby v roku 2006 však podľa Vavreczkeho mnohé zmenili. Nové vedenie obce sa začalo od Slovákov dištancovať. „Teraz vo februári som tam bol na šiškovom festivale, ktorý zorganizovala slovenská samospráva. Perfektná akcia vrátane zápisu najväčšej šišky do Guinnesovej knihy rekordov. Ženy napiekli 3 200 šišiek, ktoré predávali po 50 forintov, pričom výťažok išiel na školu. Prišlo plno ľudí, aj zďaleka. Chýbal však starosta Lendvai...“ dodáva Vavreczky, ktorý ako slovenský Maďar fandí maďarským Slovákom. Napokon, menšina rozumie menšine najlepšie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.