Cestovanie do budúcnosti je chronicky známym dramaturgickým postupom autorov vedecko-fantastických či utopicko-vizionárskych románov. Málokedy však nadčasová turistika vrhne taký jasný lúč svetla na aktuálnu súčasnosť, poplatnú normálnemu času.
Vladimír Vojnovič sa stál známy hlavne ako autor satirického románu Život a neobyčajné dobrodružstvá vojaka Ivana Čonkina. Napísal ho v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, odmenou za dobre odvedenú prácu mu bolo komunistické šikanovanie, nepublikovanie, vylúčenie zo Zväzu spisovateľov a nakoniec v roku 1980 nútená emigrácia. Usadil sa v Mníchove a pokračoval v písaní. V roku 1982 tu napísal knihu Moskva 2042.
Ide v nej zhruba o toto: emigrovanému ruskému spisovateľovi spomenie jeho nemecký kamarát atraktívnu destináciu, ktorú ponúka jedna mníchovská cestovka: ak máte dosť peňazí, môžete vycestovať do minulosti alebo do budúcnosti. Je to trochu dobrodružné – návrat totiž nie je garantovaný. Spisovateľ neváha a objedná si cestu do Moskvy roku 2042. Najprv sa zdá, že nikdy na to nebude mať dosť peňazí, no vzápätí sa o jeho ceste odniekiaľ dozvedá akýsi americký vydavateľ, arabský šejk, starý kamarát z Ruska, dnes zamestnaný v KGB a o imperiálnom Rusku snívajúci, konzumný západ odsudzujúci, hoci v Amerike žijúci (a Solženicyna pripomínajúci) spisovateľ Sim Simyč. Peňazí má zrazu dosť, a tak cestuje.
Pristane v Moskve obohnanej niekoľkými vrstvami obranných zón. Vítajú ho ako hrdinu a zavedú do prvého okruhu určeného pre najprominentnejších spomedzi prominentných. Moskva budúcnosti je bizarná, hoci nie nečakaná: policajný štát, propaganda, nulová sloboda, popletení ľudia, neporiadok, špina,... Po čase zisťuje, že tu predsa len existuje odboj akýchsi „simitov“. Jedného dňa sa všetko mení, komunizmus padá, neprichádza však sloboda, prichádza autokratický osloboditeľ. Sme v Moskve 2042 alebo 2008?
Svižne, s nákazlivým sarkastickým humorom napísaná kniha o budúcnosti, ktorá – v krajine, o ktorej je reč – nie je až taká vzdialená. Ešte, že je medzi nami a ňou Ukrajina.
Vladimír Vojnovič: Moskva 2042 Preklad Ján Štrasser. Slovart, 2008
Vladimír Vojnovič sa stál známy hlavne ako autor satirického románu Život a neobyčajné dobrodružstvá vojaka Ivana Čonkina. Napísal ho v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, odmenou za dobre odvedenú prácu mu bolo komunistické šikanovanie, nepublikovanie, vylúčenie zo Zväzu spisovateľov a nakoniec v roku 1980 nútená emigrácia. Usadil sa v Mníchove a pokračoval v písaní. V roku 1982 tu napísal knihu Moskva 2042.
Ide v nej zhruba o toto: emigrovanému ruskému spisovateľovi spomenie jeho nemecký kamarát atraktívnu destináciu, ktorú ponúka jedna mníchovská cestovka: ak máte dosť peňazí, môžete vycestovať do minulosti alebo do budúcnosti. Je to trochu dobrodružné – návrat totiž nie je garantovaný. Spisovateľ neváha a objedná si cestu do Moskvy roku 2042. Najprv sa zdá, že nikdy na to nebude mať dosť peňazí, no vzápätí sa o jeho ceste odniekiaľ dozvedá akýsi americký vydavateľ, arabský šejk, starý kamarát z Ruska, dnes zamestnaný v KGB a o imperiálnom Rusku snívajúci, konzumný západ odsudzujúci, hoci v Amerike žijúci (a Solženicyna pripomínajúci) spisovateľ Sim Simyč. Peňazí má zrazu dosť, a tak cestuje.
Pristane v Moskve obohnanej niekoľkými vrstvami obranných zón. Vítajú ho ako hrdinu a zavedú do prvého okruhu určeného pre najprominentnejších spomedzi prominentných. Moskva budúcnosti je bizarná, hoci nie nečakaná: policajný štát, propaganda, nulová sloboda, popletení ľudia, neporiadok, špina,... Po čase zisťuje, že tu predsa len existuje odboj akýchsi „simitov“. Jedného dňa sa všetko mení, komunizmus padá, neprichádza však sloboda, prichádza autokratický osloboditeľ. Sme v Moskve 2042 alebo 2008?
Svižne, s nákazlivým sarkastickým humorom napísaná kniha o budúcnosti, ktorá – v krajine, o ktorej je reč – nie je až taká vzdialená. Ešte, že je medzi nami a ňou Ukrajina.
Vladimír Vojnovič: Moskva 2042 Preklad Ján Štrasser. Slovart, 2008
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.