Staviame silné pevné hradby a ploty dufajúc, že sa k nám z vonkajšieho prostredia nič nedostane. Naše telá sú však skonštruované úplne inak.
Sme vynikajúco chránení proti všetkým tým vírusom a baktériám mikroskopických veľkostí, ktoré nezastavia nijaké opevnenia. Teda až na bariéru slizu, ktorý neustále produkujeme a ktorý pokrýva brány do nášho tela.
Pripadá nám odporný, ale sliz je pre náš život veľmi dôležitý. Je súčasťou nášho tela, a preto by sme mu mali dobre rozumieť a chápať, čo je jeho podstatou.
Naše dutiny sú pokryté lepkavou vrstvou ustavične vlhkého materiálu. Sú to najmä naše dýchacie, tráviace a reprodukčné orgány. Funkcie slizu sú relatívne dobre opísané a zahŕňajú lubrikáciu, čistenie a ochranu pred vonkajším prostredím. Ale štruktúre a zloženiu slizu zatiaľ dostatočne dobre nerozumieme.
Ide o veľmi zložitý materiál, ktorý obsahuje popri hlavnom komponente mucíne veľa vody, naše zablúdené a odhodené bunky, enzýmy, proteíny, DNA a iné biologické molekuly. Samotný sliz tvoria dlhočizné molekuly pozapletané jedna do druhej ako slíže na tanieri. Rýchlo nasávajú vodu – ako špongia. Keď sa nejaký ten vírus alebo baktéria snaží preplávať týmto hustým prostredím, tak sa tam prilepí a uviazne.
A keďže je to veľmi dynamické prostredie, ktoré neustále tečie, tento útok zvonka sa nielen zastaví, ale aj odstráni z tela von. Na jednej strane totiž sliz produkujeme a na druhej strane ho siakame, vytierame a vypľúvame. Tento tok udržiava naše vnútornosti ustavične čisté a vytvára bariéru, ktorou sa mikróby len ťažko predierajú.
V súčasnosti sa vkladá ohromné úsilie do výskumu, ktorý by nám pomohol sliz opísať a vymyslieť spôsob, ako ho vyrábať umelo. To je potrebné nielen v oblasti zdravotníctva, ale i v priemyselných odvetviach vyžadujúcich filtráciu alebo uskladňovanie látok, ktoré sú vysoko reaktívne či explozívne. Príroda má čo ponúkať a my sa ešte len učíme, ako to akceptovať.
Autor je biofyzik
Sme vynikajúco chránení proti všetkým tým vírusom a baktériám mikroskopických veľkostí, ktoré nezastavia nijaké opevnenia. Teda až na bariéru slizu, ktorý neustále produkujeme a ktorý pokrýva brány do nášho tela.
Pripadá nám odporný, ale sliz je pre náš život veľmi dôležitý. Je súčasťou nášho tela, a preto by sme mu mali dobre rozumieť a chápať, čo je jeho podstatou.
Naše dutiny sú pokryté lepkavou vrstvou ustavične vlhkého materiálu. Sú to najmä naše dýchacie, tráviace a reprodukčné orgány. Funkcie slizu sú relatívne dobre opísané a zahŕňajú lubrikáciu, čistenie a ochranu pred vonkajším prostredím. Ale štruktúre a zloženiu slizu zatiaľ dostatočne dobre nerozumieme.
Ide o veľmi zložitý materiál, ktorý obsahuje popri hlavnom komponente mucíne veľa vody, naše zablúdené a odhodené bunky, enzýmy, proteíny, DNA a iné biologické molekuly. Samotný sliz tvoria dlhočizné molekuly pozapletané jedna do druhej ako slíže na tanieri. Rýchlo nasávajú vodu – ako špongia. Keď sa nejaký ten vírus alebo baktéria snaží preplávať týmto hustým prostredím, tak sa tam prilepí a uviazne.
A keďže je to veľmi dynamické prostredie, ktoré neustále tečie, tento útok zvonka sa nielen zastaví, ale aj odstráni z tela von. Na jednej strane totiž sliz produkujeme a na druhej strane ho siakame, vytierame a vypľúvame. Tento tok udržiava naše vnútornosti ustavične čisté a vytvára bariéru, ktorou sa mikróby len ťažko predierajú.
V súčasnosti sa vkladá ohromné úsilie do výskumu, ktorý by nám pomohol sliz opísať a vymyslieť spôsob, ako ho vyrábať umelo. To je potrebné nielen v oblasti zdravotníctva, ale i v priemyselných odvetviach vyžadujúcich filtráciu alebo uskladňovanie látok, ktoré sú vysoko reaktívne či explozívne. Príroda má čo ponúkať a my sa ešte len učíme, ako to akceptovať.
Autor je biofyzik
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.