Ministerstvo zdravotníctva opätovne predloží národný program, ktorým chce zvyšovať kvalitu sexuálneho a reprodukčného zdravia našej populácie.
Iste, z dielne ministerstiev neraz vychádzajú materiály, nad ktorými sa ani nedá veľmi vážne rozmýšľať. O tomto dokumente sa na prvý pohľad nedá ani veľmi vážne písať...
Autori Národného programu ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia (to je plný názov ministerského programu, ktorý nám dláždi cestu ku krajšej sexuálnej budúcnosti), vnímajú slovenskú populáciu asi takto: je silno ovplyvnená Katolíckou cirkvou a predsudkami, a preto žijú tunajšie ženy v nerovnoprávnom a neslobodnom postavení. Populácia nemá dostatočné informácie o sexe a jeho rizikách (vedia naozaj všetci, že nechránený pohlavný styk môže viesť k otehotneniu?). Populácia v dostatočnej miere nepozná ani nepoužíva antikoncepciu, preto jej hrozia katastrofy ako nechcené tehotenstvá či AIDS. Ak katastrofa ako nechcené otehotnenie nastane, mnohé ženy si nemôžu uplatniť svoje najzákladnejšie ľudské právo na interrupciu, lebo sa nájdu gynekológovia, ktorí ju pre akési svedomia odmietajú vykonať. A to treba napraviť. Najohrozenejšou skupinou sú tínedžeri, ktorí o sexuálnej stránke života veľa netušia – a preto im o ňom musia povedať na hodinách sexu všetko ich učitelia a učiteľky podľa štátneho kurikula. Len takto sa aspoň pre budúce generácie zabezpečí to, čo sa dnešným pohlavne zaostalým a nepripraveným generáciám nedostalo: „právo na dosiahnutie najvyššieho štandardu sexuálneho a reprodukčného zdravia“. Ostáva veriť, že ministerstvo výstavby čoskoro vyhlási nové právo na dosiahnutie najvyššieho štandardu bývania pre každého bez rozdielu. Napokon, náš pohlavný život by mal prebiehať pod strechou v patričných podmienkach...
.kto je za tým
Nevedno, čo všetko prebehlo v hlave ministrom vlády Roberta Fica, ktorí k tomuto dokumentu minulý týždeň vzniesli niekoľko pripomienok. Minister zdravotníctva Ivan Valentovič však neoblomne tvrdí, že materiál predloží aj túto stredu a „bude schválený“. Bez neho by sa nám naozaj nežilo ľahko – ako informovali agentúry, na príprave tohto dokumentu sa podieľali hlavní odborníci ministerstva a ďalší špičkoví slovenskí odborníci. Aj z tohto dôvodu preto treba aj napriek istej námahe zobrať dokument vážne.
Zopár strohých faktov k autorskému pozadiu dokumentu: Hlavným autorom Národného programu je lekár Michal Kliment, prezident Spoločnosti pre plánované rodičovstvo (ďalej SPR). Ide o organizáciu, ktorej výkonnou riaditeľkou je širšej verejnosti známa feministická aktivistka Oľga Pietruchová. Národný program sa odvoláva na medzinárodné dokumenty z konferencií o populácii a rozvoji z 90. rokov (Káhira, New York). Ich znenie do veľkej miery ovplyvnila Medzinárodná federácia pre plánované rodičovstvo (International Planned Parenthood Federation – IPPF), ktorá všade vo svete bojuje za šírenie antikoncepcie a liberalizáciu potratov. Súčasťou tejto federácie je aj Klimentova a Pietruchovej SPR. Dokument pripomienkovalo veľa mimovládnych organizácií. Ministerstvo neakceptovalo nijaké pripomienky od konzervatívnych či kresťansky zameraných mimovládok, naopak, zapracovalo mnohé pripomienky zo strany združenia Možnosť voľby, ktoré ich vznieslo spolu s ďalšími dvoma združeniami. Predsedníčkou Možnosti voľby je Oľga Pietruchová, jej „podriadeným“ je Michal Kliment. Ministerský dokument navrhuje zavedenie sexuálnej výchovy, ktorej podobu (viac v článku Evy Čobejovej) vypracovala – to je ale náhoda! – Spoločnosť pre plánované rodičovstvo. Ešteže nás Valentovičov materiál ubezpečuje, že výchova k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu musí prebiehať „nezávisle od akejkoľvek ideológie“. Ešte jeden príklad: dokument hovorí o nerovnoprávnom postavení žien v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a označuje za „užitočné pracovať s konceptom gender mainstreaming-rodovej rovnosti“. Klimentova SPR dostala od Európskeho sociálneho fondu peniaze na projekt „Gender mainstreaming v službách reprodukčného zdravia“.
.za tú našu antikoncepciu
Tu sa zábava nad niektorými tézami v návrhu Národného programu končí.
Ako celok je totiž ministerský dokument programovým vyhlásením SPR a sleduje vlastné záujmy tejto ideologicky vyhranenej mimovládnej organizácie. Medzinárodná IPPF aj slovenská SPR sú zviazané s antikoncepčným priemyslom, ktorý tieto organizácie finančne podporuje. Preto nie div, ako sa píše o antikoncepcii v Národnom programe – „nárast počtu užívateliek antikoncepcie nemá zásadný vzťah k demografickému poklesu“, tvrdia autori, ktorých napriek nárastu užívania antikoncepcie v posledných desaťročiach znepokojuje „u časti populácie nedôvera k plánovanému rodičovstvu a antikoncepcii“. Antikoncepčné prostriedky sú podľa autorov „lieky, ktoré zabezpečujú a zvyšujú kvalitu sexuálneho a reprodukčného zdravia“. Napriek tomu, že dokument je o zdraví, nikde sa nezmieňujú možné zdravotné riziká pri užívaní hormonálnej antikoncepcie, ktorú dnes užíva približne 200-tisíc slovenských žien (viac v rozhovore s gynekológom Marekom Drábom). Dokument totiž vyhlasuje za cieľ štátu zlepšiť prístup k moderným antikoncepčným metódam a zvyšovať ich užívanie. Tomuto má slúžiť sexuálna výchova pre „nepripravenú mládež“, ako aj akcie (zrejme financované štátom), ktoré majú zvýšiť používanie antikoncepcie. Až na zásah ministra školstva Jána Mikolaja pridalo Valentovičovo ministerstvo k cieľu propagovať antikoncepciu aj propagáciu prirodzených metód plánovaného rodičovstva.
.za ten náš RU486!
Duch a ciele dokumentu to však príliš nezmenilo. Autorom Národného programu sa nepáči, že dosiaľ nebola zaregistrovaná tabletka RU486, ktorá vyvoláva chemický potrat (vypudí mŕtvy plod z tela), a je teda pre ženu „šetrnejšia“ než chirurgická intervencia. Na tejto forme „antikoncepcie“ záleží kolektívu okolo Klimenta obzvlášť – na inom mieste sa navrhujú „celoplošné osvetové aktivity z pridelených zdrojov na bežné výdavky“, ktoré by mali informovať mužov aj ženy o „možnostiach moderných spôsobov umelého prerušenia tehotnosti“.
Hádam najvážnejšou časťou programu je spochybnenie práva gynekológa na uplatnenie výhrady vo svedomí v súvislosti s vykonaním potratu. V texte sa najskôr píše, že v uplynulých rokoch došlo „k výraznej redukcii dostupnosti služieb reprodukčného zdravia“ – pod touto zdanlivo neškodnou formuláciou, akých je v dokumente celá záplava, sa má rozumieť, že niektoré zdravotnícke zariadenia odmietajú vykonávať potraty. Dokument pritom vôbec nerozvádza, koľko takých zariadení je a či sa pod „výraznou redukciou dostupnosti“ rozumie, že žena musí ísť na takýto zákrok na druhý koniec mesta či regiónu. Z dokumentu vyplýva, že každá žena má akési nescudziteľné právo na vykonanie potratu v najbližšej nemocnici... Preto autori nabádajú, aby nedochádzalo k redukcii dostupnosti „z dôvodu nesprávnej interpretácie práva jednotlivca na výhradu vo svedomí“.
Ďalej žiadajú, aby štát zabezpečil finančnú dostupnosť umelého potratu pre ženy zo sociálne slabých vrstiev.
.výchova a pudy
Od smiešností typu, že cieľom plánovaného rodičovstva je okrem zvýšenia užívania antikoncepcie aj „zabezpečenie rovnosti príležitostí pre mužov a ženy“ (veď aká je to spravodlivosť, že muži nie a nie otehotnieť?) či téz o sexuálne „nepripravenej mládeži“, sa v Národnom pláne nachádzajú pasáže s jasným cieľom: z pozície štátu, aj za peniaze daňových poplatníkov propagovať sexuálnu a vzťahovú morálku, ktorá je pritom prítomná všade navôkol, najmä v propagácii oveľa účinnejších médií.
Autori dokumentu presviedčajú, že chcú zamedziť neželaným tehotenstvám a tým pádom aj interrupciám, čoho jedinou alternatívou je poučiť deti už od základných škôl o antikoncepcii – víziou je možno Fínsko, kde 15-ročným deťom rozdávajú balíčky s informačnými brožúrkami a kondómom. Alebo Švédsko, ktoré je v sexuálnej výchove so začiatkami v 50. rokoch ozajstným svetovým priekopníkom a každé dieťa je o antikoncepcii na želanie štátu podrobne poučené. No napriek tomu je podiel potratov na 1 000 dievčat vo veku 15 až 19 rokov dvojnásobne vyšší než na Slovensku. Toľko o vplyve sexuálnej výchovy na sexuálne pudy mládeže...
.pocta margaret sangerovej?
Dôvodov, prečo by mala Ficova vláda stiahnuť dokument z dielne Valentoviča, tak ako v minulom volebnom období Dzurindova vláda stiahla podobný, hoci menej ideologický materiál z dielne Rudolfa Zajaca, je mnoho. Tým najhlavnejším je, že Slovensko by sa schválením takéhoto dokumentu prihlásilo k ideológii Medzinárodnej federácie pre plánované rodičovstvo a jej zakladateľke Margaret Sangerovej. Tá sa ešte pred hrôzami nacizmu preslávila nielen ako propagátorka antikoncepcie „oslobodzujúcej“ ženy, ale aj propagátorka eugeniky. Ešte ako šéfka Americkej ligy kontroly pôrodnosti bola autorkou pozoruhodných výrokov. Tvrdila, že „kampaň za kontrolu pôrodnosti nemá iba znak eugeniky, ale je prakticky identická s konečnými cieľmi eugeniky“ a propagovala segregáciu a sterilizáciu ľudí so zlými génmi. Zrejme aj o týchto témach hovorila svojho času na vystúpení pred členkami Ku-klux-klanu. Na inom mieste svojim prívržencom oznamovala: „Nechceme, aby sa o nás rozchýrilo, že chceme vyhladiť černošskú populáciu.“ Sangerová, ktorá je pre radikálne feministické hnutie stelesnením boja za slobodu žien, tvrdila, že jej cieľom je „podkopať autoritu kresťanských cirkví. Teším sa, že jedného dňa uvidím ľudstvo, ktoré bude oslobodené od tyranie kresťanstva a kapitalizmu.“ V jej časopise The Woman Rebel sa písalo, že „manželská posteľ je najviac zdegenerovaným vplyvom spoločenského poriadku“. Po druhej svetovej vojne, keď pojem „kontrola pôrodnosti“ nemal z pochopiteľných dôvodov najlepší cveng, Sangerová zmenila slovník aj niektoré ciele a založila americkú Spoločnosť pre plánované rodičovstvo. Keď v 30. rokoch minulého storočia historik H. G. Wells povedal, že Sangerovej radikálne hnutie sa stane v priebehu najbližších sto rokov tým najvplyvnejším hnutím všetkých čias, veľmi sa nemýlil. No hoci sú dnes mnohé pojmy (sexuálne a reprodukčné zdravie) a politiky (legalizácia a liberalizácia potratov), ktoré uvádzali do sveta ľudia z IPPF, mainstreamom, ani liberálnejšie založeným ľuďom by nemalo byť ľahostajné, že vládne dokumenty píšu nasledovníci Margarety Sangerovej.
Iste, z dielne ministerstiev neraz vychádzajú materiály, nad ktorými sa ani nedá veľmi vážne rozmýšľať. O tomto dokumente sa na prvý pohľad nedá ani veľmi vážne písať...
Autori Národného programu ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia (to je plný názov ministerského programu, ktorý nám dláždi cestu ku krajšej sexuálnej budúcnosti), vnímajú slovenskú populáciu asi takto: je silno ovplyvnená Katolíckou cirkvou a predsudkami, a preto žijú tunajšie ženy v nerovnoprávnom a neslobodnom postavení. Populácia nemá dostatočné informácie o sexe a jeho rizikách (vedia naozaj všetci, že nechránený pohlavný styk môže viesť k otehotneniu?). Populácia v dostatočnej miere nepozná ani nepoužíva antikoncepciu, preto jej hrozia katastrofy ako nechcené tehotenstvá či AIDS. Ak katastrofa ako nechcené otehotnenie nastane, mnohé ženy si nemôžu uplatniť svoje najzákladnejšie ľudské právo na interrupciu, lebo sa nájdu gynekológovia, ktorí ju pre akési svedomia odmietajú vykonať. A to treba napraviť. Najohrozenejšou skupinou sú tínedžeri, ktorí o sexuálnej stránke života veľa netušia – a preto im o ňom musia povedať na hodinách sexu všetko ich učitelia a učiteľky podľa štátneho kurikula. Len takto sa aspoň pre budúce generácie zabezpečí to, čo sa dnešným pohlavne zaostalým a nepripraveným generáciám nedostalo: „právo na dosiahnutie najvyššieho štandardu sexuálneho a reprodukčného zdravia“. Ostáva veriť, že ministerstvo výstavby čoskoro vyhlási nové právo na dosiahnutie najvyššieho štandardu bývania pre každého bez rozdielu. Napokon, náš pohlavný život by mal prebiehať pod strechou v patričných podmienkach...
.kto je za tým
Nevedno, čo všetko prebehlo v hlave ministrom vlády Roberta Fica, ktorí k tomuto dokumentu minulý týždeň vzniesli niekoľko pripomienok. Minister zdravotníctva Ivan Valentovič však neoblomne tvrdí, že materiál predloží aj túto stredu a „bude schválený“. Bez neho by sa nám naozaj nežilo ľahko – ako informovali agentúry, na príprave tohto dokumentu sa podieľali hlavní odborníci ministerstva a ďalší špičkoví slovenskí odborníci. Aj z tohto dôvodu preto treba aj napriek istej námahe zobrať dokument vážne.
Zopár strohých faktov k autorskému pozadiu dokumentu: Hlavným autorom Národného programu je lekár Michal Kliment, prezident Spoločnosti pre plánované rodičovstvo (ďalej SPR). Ide o organizáciu, ktorej výkonnou riaditeľkou je širšej verejnosti známa feministická aktivistka Oľga Pietruchová. Národný program sa odvoláva na medzinárodné dokumenty z konferencií o populácii a rozvoji z 90. rokov (Káhira, New York). Ich znenie do veľkej miery ovplyvnila Medzinárodná federácia pre plánované rodičovstvo (International Planned Parenthood Federation – IPPF), ktorá všade vo svete bojuje za šírenie antikoncepcie a liberalizáciu potratov. Súčasťou tejto federácie je aj Klimentova a Pietruchovej SPR. Dokument pripomienkovalo veľa mimovládnych organizácií. Ministerstvo neakceptovalo nijaké pripomienky od konzervatívnych či kresťansky zameraných mimovládok, naopak, zapracovalo mnohé pripomienky zo strany združenia Možnosť voľby, ktoré ich vznieslo spolu s ďalšími dvoma združeniami. Predsedníčkou Možnosti voľby je Oľga Pietruchová, jej „podriadeným“ je Michal Kliment. Ministerský dokument navrhuje zavedenie sexuálnej výchovy, ktorej podobu (viac v článku Evy Čobejovej) vypracovala – to je ale náhoda! – Spoločnosť pre plánované rodičovstvo. Ešteže nás Valentovičov materiál ubezpečuje, že výchova k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu musí prebiehať „nezávisle od akejkoľvek ideológie“. Ešte jeden príklad: dokument hovorí o nerovnoprávnom postavení žien v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a označuje za „užitočné pracovať s konceptom gender mainstreaming-rodovej rovnosti“. Klimentova SPR dostala od Európskeho sociálneho fondu peniaze na projekt „Gender mainstreaming v službách reprodukčného zdravia“.
.za tú našu antikoncepciu
Tu sa zábava nad niektorými tézami v návrhu Národného programu končí.
Ako celok je totiž ministerský dokument programovým vyhlásením SPR a sleduje vlastné záujmy tejto ideologicky vyhranenej mimovládnej organizácie. Medzinárodná IPPF aj slovenská SPR sú zviazané s antikoncepčným priemyslom, ktorý tieto organizácie finančne podporuje. Preto nie div, ako sa píše o antikoncepcii v Národnom programe – „nárast počtu užívateliek antikoncepcie nemá zásadný vzťah k demografickému poklesu“, tvrdia autori, ktorých napriek nárastu užívania antikoncepcie v posledných desaťročiach znepokojuje „u časti populácie nedôvera k plánovanému rodičovstvu a antikoncepcii“. Antikoncepčné prostriedky sú podľa autorov „lieky, ktoré zabezpečujú a zvyšujú kvalitu sexuálneho a reprodukčného zdravia“. Napriek tomu, že dokument je o zdraví, nikde sa nezmieňujú možné zdravotné riziká pri užívaní hormonálnej antikoncepcie, ktorú dnes užíva približne 200-tisíc slovenských žien (viac v rozhovore s gynekológom Marekom Drábom). Dokument totiž vyhlasuje za cieľ štátu zlepšiť prístup k moderným antikoncepčným metódam a zvyšovať ich užívanie. Tomuto má slúžiť sexuálna výchova pre „nepripravenú mládež“, ako aj akcie (zrejme financované štátom), ktoré majú zvýšiť používanie antikoncepcie. Až na zásah ministra školstva Jána Mikolaja pridalo Valentovičovo ministerstvo k cieľu propagovať antikoncepciu aj propagáciu prirodzených metód plánovaného rodičovstva.
.za ten náš RU486!
Duch a ciele dokumentu to však príliš nezmenilo. Autorom Národného programu sa nepáči, že dosiaľ nebola zaregistrovaná tabletka RU486, ktorá vyvoláva chemický potrat (vypudí mŕtvy plod z tela), a je teda pre ženu „šetrnejšia“ než chirurgická intervencia. Na tejto forme „antikoncepcie“ záleží kolektívu okolo Klimenta obzvlášť – na inom mieste sa navrhujú „celoplošné osvetové aktivity z pridelených zdrojov na bežné výdavky“, ktoré by mali informovať mužov aj ženy o „možnostiach moderných spôsobov umelého prerušenia tehotnosti“.
Hádam najvážnejšou časťou programu je spochybnenie práva gynekológa na uplatnenie výhrady vo svedomí v súvislosti s vykonaním potratu. V texte sa najskôr píše, že v uplynulých rokoch došlo „k výraznej redukcii dostupnosti služieb reprodukčného zdravia“ – pod touto zdanlivo neškodnou formuláciou, akých je v dokumente celá záplava, sa má rozumieť, že niektoré zdravotnícke zariadenia odmietajú vykonávať potraty. Dokument pritom vôbec nerozvádza, koľko takých zariadení je a či sa pod „výraznou redukciou dostupnosti“ rozumie, že žena musí ísť na takýto zákrok na druhý koniec mesta či regiónu. Z dokumentu vyplýva, že každá žena má akési nescudziteľné právo na vykonanie potratu v najbližšej nemocnici... Preto autori nabádajú, aby nedochádzalo k redukcii dostupnosti „z dôvodu nesprávnej interpretácie práva jednotlivca na výhradu vo svedomí“.
Ďalej žiadajú, aby štát zabezpečil finančnú dostupnosť umelého potratu pre ženy zo sociálne slabých vrstiev.
.výchova a pudy
Od smiešností typu, že cieľom plánovaného rodičovstva je okrem zvýšenia užívania antikoncepcie aj „zabezpečenie rovnosti príležitostí pre mužov a ženy“ (veď aká je to spravodlivosť, že muži nie a nie otehotnieť?) či téz o sexuálne „nepripravenej mládeži“, sa v Národnom pláne nachádzajú pasáže s jasným cieľom: z pozície štátu, aj za peniaze daňových poplatníkov propagovať sexuálnu a vzťahovú morálku, ktorá je pritom prítomná všade navôkol, najmä v propagácii oveľa účinnejších médií.
Autori dokumentu presviedčajú, že chcú zamedziť neželaným tehotenstvám a tým pádom aj interrupciám, čoho jedinou alternatívou je poučiť deti už od základných škôl o antikoncepcii – víziou je možno Fínsko, kde 15-ročným deťom rozdávajú balíčky s informačnými brožúrkami a kondómom. Alebo Švédsko, ktoré je v sexuálnej výchove so začiatkami v 50. rokoch ozajstným svetovým priekopníkom a každé dieťa je o antikoncepcii na želanie štátu podrobne poučené. No napriek tomu je podiel potratov na 1 000 dievčat vo veku 15 až 19 rokov dvojnásobne vyšší než na Slovensku. Toľko o vplyve sexuálnej výchovy na sexuálne pudy mládeže...
.pocta margaret sangerovej?
Dôvodov, prečo by mala Ficova vláda stiahnuť dokument z dielne Valentoviča, tak ako v minulom volebnom období Dzurindova vláda stiahla podobný, hoci menej ideologický materiál z dielne Rudolfa Zajaca, je mnoho. Tým najhlavnejším je, že Slovensko by sa schválením takéhoto dokumentu prihlásilo k ideológii Medzinárodnej federácie pre plánované rodičovstvo a jej zakladateľke Margaret Sangerovej. Tá sa ešte pred hrôzami nacizmu preslávila nielen ako propagátorka antikoncepcie „oslobodzujúcej“ ženy, ale aj propagátorka eugeniky. Ešte ako šéfka Americkej ligy kontroly pôrodnosti bola autorkou pozoruhodných výrokov. Tvrdila, že „kampaň za kontrolu pôrodnosti nemá iba znak eugeniky, ale je prakticky identická s konečnými cieľmi eugeniky“ a propagovala segregáciu a sterilizáciu ľudí so zlými génmi. Zrejme aj o týchto témach hovorila svojho času na vystúpení pred členkami Ku-klux-klanu. Na inom mieste svojim prívržencom oznamovala: „Nechceme, aby sa o nás rozchýrilo, že chceme vyhladiť černošskú populáciu.“ Sangerová, ktorá je pre radikálne feministické hnutie stelesnením boja za slobodu žien, tvrdila, že jej cieľom je „podkopať autoritu kresťanských cirkví. Teším sa, že jedného dňa uvidím ľudstvo, ktoré bude oslobodené od tyranie kresťanstva a kapitalizmu.“ V jej časopise The Woman Rebel sa písalo, že „manželská posteľ je najviac zdegenerovaným vplyvom spoločenského poriadku“. Po druhej svetovej vojne, keď pojem „kontrola pôrodnosti“ nemal z pochopiteľných dôvodov najlepší cveng, Sangerová zmenila slovník aj niektoré ciele a založila americkú Spoločnosť pre plánované rodičovstvo. Keď v 30. rokoch minulého storočia historik H. G. Wells povedal, že Sangerovej radikálne hnutie sa stane v priebehu najbližších sto rokov tým najvplyvnejším hnutím všetkých čias, veľmi sa nemýlil. No hoci sú dnes mnohé pojmy (sexuálne a reprodukčné zdravie) a politiky (legalizácia a liberalizácia potratov), ktoré uvádzali do sveta ľudia z IPPF, mainstreamom, ani liberálnejšie založeným ľuďom by nemalo byť ľahostajné, že vládne dokumenty píšu nasledovníci Margarety Sangerovej.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.