Býval čas, keď prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet účinne komunikoval s okolitým svetom. To už je preč.
Všelikto nadvihol obočie po januárovej schôdzke Rady guvernérov ECB, keď Trichet pohrozil, že banka bude konať „preemptívne“, ak sa odborové zväzy pokúsia premietnuť vyššie ceny energií a potravín do nových zmlúv, čím by vyvolali riziko špirály mzdy – ceny.
.zbytočné kolísanie
Táto vyhrážka si vybrala krutú daň na dôveryhodnosti ECB, pretože zvýšenie úrokových sadzieb uprostred najvážnejšej finančnej krízy posledných desaťročí je zjavne absurdná. Nikto ju nebral vážne a ECB nielenže svoju hrozbu mesiac nato odvolala, ale dokonca v oblasti úrokových sadzieb prijala politiku neutrality.
Ani ohlásenie tejto zmeny v politike banky však na februárovej schôdzke neprebehlo hladko. Trichet na tlačovej konferencii tak trochu skomolil posolstvo Rady guvernérov, ktoré tak vyznelo, akoby ECB namiesto neutrality typu „počkáme a uvidíme“ chcela prejsť ku sklonu k uvoľňovaniu.
Európske trhy sa výrazne vzpružili, lenže už po niekoľkých dňoch zase zmenili kurz, keď Trichet a jeho kolegovia dali najavo, že si ich trhy „mylne vyložili“. Vznikla tak nežiaduca a zbytočná volatilita (kolísanie, neistota) trhu len preto, že Trichet nedokázal zreteľne tlmočiť svoje posolstvo.
.slsks
Náznaky toho, že s Trichetovými komunikačnými schopnosťami to ide dolu vodou, začali byť zjavné už vlani v septembri, keď Rada guvernérov nemohla uskutočniť zvýšenie sadzieb, ktoré prezident ECB mesiac predtým sľúbil.
Trichet z nejakého nejasného dôvodu túži trhy vo veľmi krátkodobom výhľade neprekvapiť. S mesačným predstihom im dáva tipy ohľadom toho, čo plánuje urobiť, pričom používa kódové výrazy ako „bdelosť“, aby naznačil zmenu politiky, hoci neustále s vážnou tvárou tvrdí, že banka sa ku strategickému postoju nikdy „vopred nezaväzuje“.
Mnohí v Rade guvernérov sa proti tejto detskej hre so skrytými významami ohradzujú, pretože ich zbavuje slobody rozhodovania, len čo sa orgán zaviaže k určitému smerovaniu. Rada potom môže byť nútená voliť medzi tým, či urobí, čo je správne, alebo zachová dôveryhodnosť vyhlásení ECB.
Práve to sa stalo v septembri, keď ECB nemohla vinou finančnej krízy uskutočniť zvýšenie úrokových sadzieb, ktoré „ohlásila“ v auguste. Komunikácia v kódových slovách, ktoré sa osvedčia iba v stabilnom ekonomickom a finančnom prostredí bez kríz, poškodila vierohodnosť ECB.
Až do vlaňajšej jesene prinášali pokojné ekonomické vody ECB a Trichetovi „medové týždne“. Lenže teraz, keď je na finančných trhoch rušno a zrejme to tak i zostane, nastal čas, aby ECB od používania kódových slov, ktoré sú len chabou náhradou skutočnej transparentnosti centrálnej banky, upustila.
.americký tieň
Komunikačnú politiku ECB tiež treba zbaviť posadnutosti krátkodobým výhľadom. Vzhľadom na to, že Spojené štáty sú vo vážnych problémoch (a možnosť hlbokej recesie nie je až taká vzdialená), je zarážajúce, ako optimisticky vyznievajú výroky funkcionárov ECB o európskom hospodárstve: Európske „ekonomické fundamenty sú zdravé“, ekonomika je „robustná“, hospodárska výkonnosť je „tesne pod prahom potenciálu“ a tak ďalej.
Tvorcovia politík ECB nie sú slepí, len krátkozrakí. Obávajú sa, že pohľad na európske ekonomické vyhliadky na budúci rok by mohli spôsobiť, že trhy by hádam už teraz banku prinútili k nežiaducemu zníženiu sadzieb. Takže teraz preháňajú a rozprávajú rozprávky o tom, ako sa európska ekonomika zásadne líši od ekonomiky USA.
To je obrovská chyba, za ktorú by ECB mohla draho zaplatiť. Áno, európskemu hospodárstvu sa dnes nedarí zle. Ako dlho to však bude ešte trvať, keď USA mieria do hlbokého prepadu?
ECB by mala Európanov pripravovať na to, čo mnoho jej predstavitelia v súkromí priznávajú: Európa nie je od situácie v USA „oddelená“. Práve naopak, súčasné americké ekonomické ťažkosti Európu tvrdo zasiahnu, ale až s oneskorením – najlepším odhadom je rok 2009.
Tým, samozrejme, netvrdím, že ECB by teraz mala znížiť úrokové sadzby. Práve naopak, súčasná politika banky, založená na boji proti inflačným tlakom prostredníctvom pomalšieho rastu, silnejšieho eura a úverovej tiesne sa pre túto chvíľu zdá v podstate správna.
Koľko dôveryhodnosti však zostane ECB, ak po všetkých tých údajne tak ružových vyhliadkach napokon Európa podľahne tlakom recesie zo zahraničia?
Nezávislosť ECB je stále v Európe záležitosťou, sprevádzanou politickými nezhodami. Je prezieravejšie nechať dnes zaznieť obavy z hroziaceho ekonomického vývoja v Európe, než zajtra čeliť sklamanej a nahnevanej verejnosti.
Autor je výskumníkom Hooverovho inštitútu pri Stanfordovej univerzite, USA.
Copyright: Project Syndicate, 2008.
Všelikto nadvihol obočie po januárovej schôdzke Rady guvernérov ECB, keď Trichet pohrozil, že banka bude konať „preemptívne“, ak sa odborové zväzy pokúsia premietnuť vyššie ceny energií a potravín do nových zmlúv, čím by vyvolali riziko špirály mzdy – ceny.
.zbytočné kolísanie
Táto vyhrážka si vybrala krutú daň na dôveryhodnosti ECB, pretože zvýšenie úrokových sadzieb uprostred najvážnejšej finančnej krízy posledných desaťročí je zjavne absurdná. Nikto ju nebral vážne a ECB nielenže svoju hrozbu mesiac nato odvolala, ale dokonca v oblasti úrokových sadzieb prijala politiku neutrality.
Ani ohlásenie tejto zmeny v politike banky však na februárovej schôdzke neprebehlo hladko. Trichet na tlačovej konferencii tak trochu skomolil posolstvo Rady guvernérov, ktoré tak vyznelo, akoby ECB namiesto neutrality typu „počkáme a uvidíme“ chcela prejsť ku sklonu k uvoľňovaniu.
Európske trhy sa výrazne vzpružili, lenže už po niekoľkých dňoch zase zmenili kurz, keď Trichet a jeho kolegovia dali najavo, že si ich trhy „mylne vyložili“. Vznikla tak nežiaduca a zbytočná volatilita (kolísanie, neistota) trhu len preto, že Trichet nedokázal zreteľne tlmočiť svoje posolstvo.
.slsks
Náznaky toho, že s Trichetovými komunikačnými schopnosťami to ide dolu vodou, začali byť zjavné už vlani v septembri, keď Rada guvernérov nemohla uskutočniť zvýšenie sadzieb, ktoré prezident ECB mesiac predtým sľúbil.
Trichet z nejakého nejasného dôvodu túži trhy vo veľmi krátkodobom výhľade neprekvapiť. S mesačným predstihom im dáva tipy ohľadom toho, čo plánuje urobiť, pričom používa kódové výrazy ako „bdelosť“, aby naznačil zmenu politiky, hoci neustále s vážnou tvárou tvrdí, že banka sa ku strategickému postoju nikdy „vopred nezaväzuje“.
Mnohí v Rade guvernérov sa proti tejto detskej hre so skrytými významami ohradzujú, pretože ich zbavuje slobody rozhodovania, len čo sa orgán zaviaže k určitému smerovaniu. Rada potom môže byť nútená voliť medzi tým, či urobí, čo je správne, alebo zachová dôveryhodnosť vyhlásení ECB.
Práve to sa stalo v septembri, keď ECB nemohla vinou finančnej krízy uskutočniť zvýšenie úrokových sadzieb, ktoré „ohlásila“ v auguste. Komunikácia v kódových slovách, ktoré sa osvedčia iba v stabilnom ekonomickom a finančnom prostredí bez kríz, poškodila vierohodnosť ECB.
Až do vlaňajšej jesene prinášali pokojné ekonomické vody ECB a Trichetovi „medové týždne“. Lenže teraz, keď je na finančných trhoch rušno a zrejme to tak i zostane, nastal čas, aby ECB od používania kódových slov, ktoré sú len chabou náhradou skutočnej transparentnosti centrálnej banky, upustila.
.americký tieň
Komunikačnú politiku ECB tiež treba zbaviť posadnutosti krátkodobým výhľadom. Vzhľadom na to, že Spojené štáty sú vo vážnych problémoch (a možnosť hlbokej recesie nie je až taká vzdialená), je zarážajúce, ako optimisticky vyznievajú výroky funkcionárov ECB o európskom hospodárstve: Európske „ekonomické fundamenty sú zdravé“, ekonomika je „robustná“, hospodárska výkonnosť je „tesne pod prahom potenciálu“ a tak ďalej.
Tvorcovia politík ECB nie sú slepí, len krátkozrakí. Obávajú sa, že pohľad na európske ekonomické vyhliadky na budúci rok by mohli spôsobiť, že trhy by hádam už teraz banku prinútili k nežiaducemu zníženiu sadzieb. Takže teraz preháňajú a rozprávajú rozprávky o tom, ako sa európska ekonomika zásadne líši od ekonomiky USA.
To je obrovská chyba, za ktorú by ECB mohla draho zaplatiť. Áno, európskemu hospodárstvu sa dnes nedarí zle. Ako dlho to však bude ešte trvať, keď USA mieria do hlbokého prepadu?
ECB by mala Európanov pripravovať na to, čo mnoho jej predstavitelia v súkromí priznávajú: Európa nie je od situácie v USA „oddelená“. Práve naopak, súčasné americké ekonomické ťažkosti Európu tvrdo zasiahnu, ale až s oneskorením – najlepším odhadom je rok 2009.
Tým, samozrejme, netvrdím, že ECB by teraz mala znížiť úrokové sadzby. Práve naopak, súčasná politika banky, založená na boji proti inflačným tlakom prostredníctvom pomalšieho rastu, silnejšieho eura a úverovej tiesne sa pre túto chvíľu zdá v podstate správna.
Koľko dôveryhodnosti však zostane ECB, ak po všetkých tých údajne tak ružových vyhliadkach napokon Európa podľahne tlakom recesie zo zahraničia?
Nezávislosť ECB je stále v Európe záležitosťou, sprevádzanou politickými nezhodami. Je prezieravejšie nechať dnes zaznieť obavy z hroziaceho ekonomického vývoja v Európe, než zajtra čeliť sklamanej a nahnevanej verejnosti.
Autor je výskumníkom Hooverovho inštitútu pri Stanfordovej univerzite, USA.
Copyright: Project Syndicate, 2008.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.