Exilový historik Milan S. Ďurica je známy najmä mýtizáciou slovenských dejín, spriadaním historiek o starých Slovákoch či obhajobou vojnového slovenského štátu a jeho prezidenta. Vydavateľstvo Lúč nám však v edícii Linea recta brevissima pravidelne umožňuje nahliadnuť aj do iných zákutí Ďuricovho myslenia. Autor v knihe identifikoval zásadný problém: Druhá Slovenská republika dosiaľ nevošla do povedomia Európy. Jednou z hlavných príčin tohto nedostatku nášho štátu, „ktorý v posledných rokoch začal celkom vážne ohrozovať samu podstatu štátnosti,“ je podľa Ďuricu nedôslednosť našich vedúcich činiteľov. Slovensko vraj ich vinou doteraz celkom neprestrihlo pupočnú šnúru, ktorá ho spájala s organizmom, s ktorým kedysi tvoril organickú jednotu. Toto tvrdenie Ďurica dokumentuje existenciou firiem a spoločností s názvami ako Československá obchodná banka, Československé aerolínie (!), CSEMADOK, ČEDOK či ČESMAD. V ďalších častiach knihy Ďurica vypočítava ďalšie nedostatky, ktoré sú podľa neho často v rozpore s Ústavou SR: náš štát prijíma protikresťanské zákony, ale nedokáže prijať zákony, ktoré by každému zaistili právo na prácu, zbavuje sa najlukratívnejších veľkopodnikov, pripustil, aby občanov až zadlávila záplava najrozličnejších mienok „z nespočetných kalných zahraničných prameňov,“ pripúšťa príliš ľahký vznik politických strán a spôsobil, že následkom všeobecného zdražovania zanikol denník Nový deň. Úplne najväčšou slovenskou biedou podľa Ďuricu je, že na školách pôsobia viac ako 80-roční profesori. Minimálne s poslednou vetou sa nedá nesúhlasiť.
K 15. výročiu Slovenskej republiky LÚČ 2008
K 15. výročiu Slovenskej republiky LÚČ 2008
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.