Bodka Milana Lasicu

    Čo si myslíte o tom, čo povedal politik Slota? Politik Slota povedal, nebudem citovať doslovne, povedal jednej novinárke, že ak je buzerantka, jemu to nevadí, ale štve ho, ak niekde v Sao Paole pochodujú tri milióny buzerantov. Zhruba toto povedal, a nie je vôbec dôležité, či ho citujem doslovne. Dôležité je, že na základe takýchto rečí má jeho strana vo voľbách dvanásť percent a je vo vláde. Na základe takýchto rečí, lebo neviem o ničom inom, čím by sa táto strana prezentovala pred voličmi. Treba ešte spomenúť, že hovorca strany povedal, že pokiaľ ide o výrok jeho predsedu, tak je dôležitejšia pravda ako tzv. slušnosť. „Takzvaná slušnosť“ je úžasný termín a nezadržateľne evokuje myšlienku, že takzvaná slušnosť naozaj nie je dôležitá, v prípade, že ide o takzvanú pravdu. A teraz si povedzme, ako je to naozaj. Ak by politik Slota povedal novinárke: „Milostivá slečna, naozaj mi neprekáža, ak ste náhodou inak orientovaná, ale trochu mi prekáža, ak tri milióny inak orientovaných demonštrujú v Sao Paole,“ tak by s ním súhlasilo okolo 96 percent poslucháčov či divákov. Otázka je, koľko percent by v tomto prípade politika Slotu volilo. Pravdepodobne menej ako dvanásť. To je ten paradox. Slušnosť sa politikovi Slotovho typu nevypláca. A myslím si, že on to vie. Takže jeho reči by sme nemali považovať za chrapúnstvo, ale za stratégiu. Sú adresované tým dvanástim percentám, tým, ktorí slušnosť považujú za slabosť a chrapúnstvo za pravdu.
    Iná vec je návrh dvoch poslankýň, že verejnoprávna televízia by nemala vysielať záznam prenosov z parlamentu v noci, ale cez deň. Aby sa na to vraj mohli dívať aj žiaci a pracujúci. Chápem to tak, že žiaci by sa na prenos z parlamentu mali dívať cez vyučovanie a pracujúci v pracovnom čase. To je, treba to povedať, dosť revolučný návrh. A pomerne riskantný. Ak by sa žiaci mali dívať na parlament počas vyučovania, je jasné, že sledovanie parlamentnej diskusie by dopadlo ako povinné čítanie. To, čo je povinné, nikto nečíta a nikto by to ani nesledoval. Ale je jasné, že žiaci by privítali sledovanie parlamentu namiesto niektorých neobľúbených predmetov, takže by predstierali, že ich to baví. Pracujúci by nemuseli ani predstierať, pretože by ich to určite bavilo viac, ako pracovať. Týka sa to, pravdaže, pracujúcich v štátnych podnikoch, pretože súkromníci by asi na tento systém nenabehli. Iba ak by sa to dostalo do zákonníka práce. Rozmýšľal som, ako by som sa, ako majiteľ súkromného divadla, zapojil do tejto akcie. Je to jasné. Na javisku by bola veľká obrazovka a diváci by namiesto divadelného predstavenia sledovali večer prenos z parlamentu. Problém je, čo by na to povedali diváci, ktorí ten prenos už cez deň sledovali v pracovnom čase. Asi by sme im museli vrátiť vstupné. Uvidíme. 

Milan Lasica