SUPERGRASS
DIAMOND HOO HA
PARLOPHONE
Supergrass síce v rámci britpopovej éry len sekundovali väčším kapelám, ale dnes ich môžeme radiť k esenciálnym gitarovým zostavám minulej dekády. Veci ako Alright, Moving či Seen The Lights si vybaví každý, kto má rád britskú hudbu. Posledný album zaujal viac kritiku ako poslucháčov. Teraz Supergrass prichádzajú zotavení a nabití novou energiou (možno aj vďaka koncertom s Arctic Monkeys). Inšpirácie od starých hudobných lások kombinujú s typickou zábavnosťou (345 či The Return Of... nemajúca ďaleko k spojeniu The Strokes s The Rapture). Niekoľko kúskov platne by ste pokojne oželeli, ale prebijú ich silné miesta, napríklad tradične vydarené single. Diamond Hoo Ha Man zabrúsi do tvrdších, whitestripesovských polôh a Bad Blood opäť potvrdí zmysel pre dobre vymyslenú pesničku. Schopnosť neustrnúť v opojení z predošlých úspechov sa cení.
●●●●○
.matej Lauko
YOAV
Charmed And Strange
Island/Universal
Výborných mladých pesničkárov je veľa, zaujmú však len niektorí. Väčšinou je to osobitosťou spôsobu, akým sa odlišujú od bardov klasického strihu. Aj mladý svetobežník Yoav píše pesničky a sprevádza sa na gitare, jeho inšpiráciou však nie je Dylan či CSN&Y, ale skôr producenti ako Timbaland, The Neptunes, elektronická hudba a klubová scéna. Yoav spieva a skladá moderným spôsobom, na ktorom sa podpísali Beck, Radiohead alebo Justin Timberlake. Zo svojej akustickej gitary vyludzuje zvuky celého orchestra, no nerobí to nacvičeným exhibicionisticky-virtuóznym štýlom, ale citlivou prácou s rytmami a zvukom. V jeho hre sa prelína niekoľko nezávislých línií. Pointa nie je v ich množstve, skôr v jednoduchosti a muzikálnom usporiadaní zvukov a beatov. Počúvať Yoavovu trojrozmernú hudbu je ako pozerať sa na krajinu ubiehajúcu za oknom vlaku.
●●●●○
.martin Chrobák
BYSTRÍK
Len ty a ja
Street Production
„Nikki Sixx a Axl Rose sú dobré mená pre rockovú hviezdu. Ale Chester Bennington je ako meno plyšového macka. Človek menom Chester Bennington nemá čo predávať päť miliónov albumov!“ Takto si svojho času jedno americké hudobné periodikum uťahovalo z frontmana skupiny Linkin Park. Dobrým kandidátom na podobný grobiansky humor by bol aj slovenský spevák, ktorý vystupuje len pod svojím krstným menom Bystrík. Ale žarty nabok, druhý album víťaza súťaže Coca-Cola Popstar vyvoláva zvedavosť minimálne tým, že ho produkoval Marek Rakovický zo skupiny Lavagance, pre ktorého je to doteraz najpopovejšia práca. Rakovického hlavný prínos zrejme spočíva v jemnom a kultivovanom zvuku nahrávky. Keďže Bystríkov hlas, texty ani melodické nápady nie sú samy osebe až také nosné, celý album pozvoľna prechádza do akéhosi pesničkárskeho „ambientu“ ku káve.
●●○○○
.vladislav Gális
NO GRAVITY
The Beast Of
Ilikethismusic.com/Sony BMG
No Gravity v druhej polovici 90. rokov vyvolali rozruch svojím prvým albumom High. Ešte stihli zachytiť crossoverovú vlnu, zužitkovať vplyv kapiel ako Rage Against The Machine, Red Hot Chili Peppers alebo Clawfinger a značnú výhodu mali v podobe amerického speváka/rappera Daniela H. Oostru. Prudký rozbeh sa však zabrzdil frontmanovým návratom do USA a No Gravity sa v novej podobe vrátili až pred štyrmi rokmi so slovenským albumom Inverzia. Novinka The Beast Of je návratom k angličtine, hudobne sa však k počiatkom No Gravity nevracia, ale bližšie má trebárs k tvorbe Linkin Park. Zvukový kabát nahrávky, ktorú produkoval David Koller, je prepracovaný do najmenšieho detailu – rovnako ako vizuálna stránka. V tom dokonalom lesku je však už menej niekdajšej dravosti a vlastne ani nepôsobí tak zvláštne, že No Gravity vyrážajú na veľké turné s Teamom.
●●●○○
.vladislav Gális
DIAMOND HOO HA
PARLOPHONE
Supergrass síce v rámci britpopovej éry len sekundovali väčším kapelám, ale dnes ich môžeme radiť k esenciálnym gitarovým zostavám minulej dekády. Veci ako Alright, Moving či Seen The Lights si vybaví každý, kto má rád britskú hudbu. Posledný album zaujal viac kritiku ako poslucháčov. Teraz Supergrass prichádzajú zotavení a nabití novou energiou (možno aj vďaka koncertom s Arctic Monkeys). Inšpirácie od starých hudobných lások kombinujú s typickou zábavnosťou (345 či The Return Of... nemajúca ďaleko k spojeniu The Strokes s The Rapture). Niekoľko kúskov platne by ste pokojne oželeli, ale prebijú ich silné miesta, napríklad tradične vydarené single. Diamond Hoo Ha Man zabrúsi do tvrdších, whitestripesovských polôh a Bad Blood opäť potvrdí zmysel pre dobre vymyslenú pesničku. Schopnosť neustrnúť v opojení z predošlých úspechov sa cení.
●●●●○
.matej Lauko
YOAV
Charmed And Strange
Island/Universal
Výborných mladých pesničkárov je veľa, zaujmú však len niektorí. Väčšinou je to osobitosťou spôsobu, akým sa odlišujú od bardov klasického strihu. Aj mladý svetobežník Yoav píše pesničky a sprevádza sa na gitare, jeho inšpiráciou však nie je Dylan či CSN&Y, ale skôr producenti ako Timbaland, The Neptunes, elektronická hudba a klubová scéna. Yoav spieva a skladá moderným spôsobom, na ktorom sa podpísali Beck, Radiohead alebo Justin Timberlake. Zo svojej akustickej gitary vyludzuje zvuky celého orchestra, no nerobí to nacvičeným exhibicionisticky-virtuóznym štýlom, ale citlivou prácou s rytmami a zvukom. V jeho hre sa prelína niekoľko nezávislých línií. Pointa nie je v ich množstve, skôr v jednoduchosti a muzikálnom usporiadaní zvukov a beatov. Počúvať Yoavovu trojrozmernú hudbu je ako pozerať sa na krajinu ubiehajúcu za oknom vlaku.
●●●●○
.martin Chrobák
BYSTRÍK
Len ty a ja
Street Production
„Nikki Sixx a Axl Rose sú dobré mená pre rockovú hviezdu. Ale Chester Bennington je ako meno plyšového macka. Človek menom Chester Bennington nemá čo predávať päť miliónov albumov!“ Takto si svojho času jedno americké hudobné periodikum uťahovalo z frontmana skupiny Linkin Park. Dobrým kandidátom na podobný grobiansky humor by bol aj slovenský spevák, ktorý vystupuje len pod svojím krstným menom Bystrík. Ale žarty nabok, druhý album víťaza súťaže Coca-Cola Popstar vyvoláva zvedavosť minimálne tým, že ho produkoval Marek Rakovický zo skupiny Lavagance, pre ktorého je to doteraz najpopovejšia práca. Rakovického hlavný prínos zrejme spočíva v jemnom a kultivovanom zvuku nahrávky. Keďže Bystríkov hlas, texty ani melodické nápady nie sú samy osebe až také nosné, celý album pozvoľna prechádza do akéhosi pesničkárskeho „ambientu“ ku káve.
●●○○○
.vladislav Gális
NO GRAVITY
The Beast Of
Ilikethismusic.com/Sony BMG
No Gravity v druhej polovici 90. rokov vyvolali rozruch svojím prvým albumom High. Ešte stihli zachytiť crossoverovú vlnu, zužitkovať vplyv kapiel ako Rage Against The Machine, Red Hot Chili Peppers alebo Clawfinger a značnú výhodu mali v podobe amerického speváka/rappera Daniela H. Oostru. Prudký rozbeh sa však zabrzdil frontmanovým návratom do USA a No Gravity sa v novej podobe vrátili až pred štyrmi rokmi so slovenským albumom Inverzia. Novinka The Beast Of je návratom k angličtine, hudobne sa však k počiatkom No Gravity nevracia, ale bližšie má trebárs k tvorbe Linkin Park. Zvukový kabát nahrávky, ktorú produkoval David Koller, je prepracovaný do najmenšieho detailu – rovnako ako vizuálna stránka. V tom dokonalom lesku je však už menej niekdajšej dravosti a vlastne ani nepôsobí tak zvláštne, že No Gravity vyrážajú na veľké turné s Teamom.
●●●○○
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.