Milý Jaro! Tak Ti konečne urobili ten „tribút“. Spievajú tam všakovakí speváci, mladí aj starí, zlatí slávici, zopár papagájov z televízie, ba i dáke muchy tam bzučia. Dúfam, že sa na tom dobre bavíš...
Skladateľ, klavirista, spevák, textár, herec, režisér, rozhlasový a televízny moderátor a internetový priekopník Jaro Filip (1949 – 2000) bol človekom, ktorý nenápadne, ale o to výraznejšie formoval slovenskú kultúru v posledných tridsiatich rokoch 20. storočia. Spoluhráč Deža Ursinyho, rovnocenný partner Milana Lasicu a Júliusa Satinského, dvorný songwriter Richarda Müllera či autor filmovej a divadelnej hudby zanechal po sebe veľa kvalitnej práce. Najväčším pokladom sa s odstupom času zdajú byť jeho pesničky, ktoré stihol počas života naspievať sám alebo s niektorými zo spomenutých umelcov. Šance dostať znova do obehu jeho piesne sa už chytilo viacero hudobných vydavateľstiev – po vlaňajšej výberovke Najkrajšie piesne Jara Filipa z Opusu a hádam až pridlho pripravovanej Müllerovej platni v produkcii Oskara Rózsu zaplnil v polovici marca 2008 dieru na trhu Universal cédečkom Pocta Jarovi Filipovi, ktoré produkoval Ivan Tásler z IMT Smile.
.na trati brati
Prvého apríla, na medzinárodný deň nočných vtákov, sa v bratislavskom divadle Aréna zišla väčšina interpretov albumu (chýbali len Chiki Liki Tu-a, Katka Knechtová a Lavagance), ktorí si strihli živú verziu tohto projektu. Hoci som mal „pochybností hŕbu“, či takýto koncert môže byť hodný svojho adresáta, výsledok nebol úplne márny. Ukázalo sa, že Jarove pesničky prežijú hocičo, trebárs aj spevákov, ktorí k nim nemajú nijaký vzťah. Keďže mnohé z nich už stihli zľudovieť, veľmi dobre vyznela napríklad verzia skladby Keď som išiel v podaní skupiny Hrdza, ktorá hrá fúziu folku a world music. Ešte väčší šmrnc malo pódiové stvárnenie piesne V jedálnom vozni banskobystrickou recesistickou partičkou Sto múch. Veď kto iný ako náčelník Juraj Haško mohol mať právo zahrať na nástroji Fender Rhodes, „čo sa ponáša na piano, na ktorom hral Jaro“.
Medzi svetlé chvíľky koncertu patril aj Laskyho Kapitán (v ktorom zazneli aj verše „plnou parou vpred!“), baladickí Sťahovaví vtáci v podaní Petra Lipu, Čerešne v zľahka dekadentnom prednese Zuzany Smatanovej a Kulyho Rocker, ktorý jeho interpret komentoval slovami, že sa ešte stále celkom nezžil s jeho textom, no napriek tomu ho zaspieval bezchybne. Ďalším plusom popoludňajšieho koncertu bola priateľská nálada akejsi verejnej generálky, ktorá výkony spevákov a muzikantov poľudšťovala drobnými kiksami či improvizáciami. Pozoruhodné bolo aj to, že Jarove pesničky zneli oveľa prirodzenejšie v podaní rockerov ako interpretov s príliš uhladeným prejavom.
.pol prsta
Boli však chvíle, keď to na pódiu škrípalo viac ako je zdravé. Napríklad pri speve piesne Do batôžka, ktorú namiesto Katky Knechtovej zaspievali spoločnými silami Martin Husovský a Samo Tomeček. Keby im neprišla nečakane pomôcť tretím hlasom Veronika Rabadová z Hrdze, bolo by to na uterák. Ešte viac by asi Jara pobavil sólový spev Adama Ďuricu v piesni Spočítaj si ma, ktorá bola v podstate najpoctivejšou prerábkou – spevák sa nechal natoľko strhnúť vlastným „precíteným“ prejavom, že celkom odišiel od podstaty civilného a pritom veľmi intímneho textu, a vyrobil tak nechtiac komický efekt.
Najväčším prešľapom však bola coververzia piesne Cez okno zaspievaná stereotypným otravným spôsobom čo verš, to iný spevák. Dostala sa do úst mladíkom, ktorí vyrastali skôr na MTV a súťažiach typu Superstar než na Ursinyho či Filipových platniach, a tak to aj dopadlo. Nech sa Martin Husovský z Komajoty, Samo Tomeček z Free Inna Cage, Peter Debnár z Raindownu a Adam Ďurica akokoľvek snažili, výsledok pripomínal skôr karaoke šou... Ďalším gólom do vlastnej brány bolo, že väčšina spevákov mladšej generácie si musela pri interpretácii notoricky známych Filipových piesní, ktoré väčšia časť publika spievala naspamäť, pomáhať ťahákmi v stojane na noty.
.vlk sýty, koza celá
Ivan Tásler, ktorého kapela IMT Smile solídnym spôsobom sprevádzala väčšinu interpretov večera (okrem tých, čo prišli aj s vlastnou kapelou), nezabudol z pódia zdôrazniť, že jeho hlavnou motiváciou pri tomto projekte bola láska k hudbe. Že sa pritom predali vo foyeri aj nejaké cédečká a tričká a šálky s Jarovou podobizňou, patrí k veci. A to, že si pritom prihriala vlastnú polievočku aj spoločnosť Universal, ktorá spropagovala kapely zo svojej stajne (Hrdza a Komajota) tým, že okrem Jarových piesní pridali aj svoje rádiohity (Na horách býva a Anjel), je tiež pochopiteľné. Pre spravodlivosť treba dodať, že na vlastný song Kúpil som si Rhodes dostali priestor aj 100 múch. Napriek tomu zostáva vo vzduchu visieť otázka, či nie je „tribútový“ album vydávaný jedným vydavateľstvom príliš obmedzujúci, pretože prednosť dostávajú zákonite tí interpreti, ktorí majú s labelom podpísanú zmluvu.
Keď som si navyše porovnal štúdiovú nahrávku albumu s prvoaprílovým koncertom, ukázalo sa, že konzerva je oveľa nudnejšia – možno tam chýbali práve tie ľudské kiksy. Isté však je, že naspievať Jarove pesničky lepšie alebo aspoň rovnako dobre ako ich pôvodní interpreti, je nesmierne ťažká úloha – na albume sa to podarilo hádam len Laskymu, 100 muchám, Kulymu, Lipovi a skupine Lavagance, na koncerte urobili dobrý dojem okrem nich aj Hrdza, Ivan Tásler s Igitotom a Zuzana Smatanová.
Projekt teda zostal tak trochu na pol ceste – výsledkom je, že podaktoré pesničky, posunuté do popovej polohy, možno považovať skôr za nevydarený vtip. Filip však napriek tomu zostal celý, Universal sýty, a keď sa podarí, možno sa vďaka tejto platni naozaj nejaký fanúšik súčasných popkultúrnych hrdinov postupne prepracuje aj k trochu inej muzike.
Pocta Jarovi Filipovi, Divadlo Aréna, Bratislava, 1. apríl
Skladateľ, klavirista, spevák, textár, herec, režisér, rozhlasový a televízny moderátor a internetový priekopník Jaro Filip (1949 – 2000) bol človekom, ktorý nenápadne, ale o to výraznejšie formoval slovenskú kultúru v posledných tridsiatich rokoch 20. storočia. Spoluhráč Deža Ursinyho, rovnocenný partner Milana Lasicu a Júliusa Satinského, dvorný songwriter Richarda Müllera či autor filmovej a divadelnej hudby zanechal po sebe veľa kvalitnej práce. Najväčším pokladom sa s odstupom času zdajú byť jeho pesničky, ktoré stihol počas života naspievať sám alebo s niektorými zo spomenutých umelcov. Šance dostať znova do obehu jeho piesne sa už chytilo viacero hudobných vydavateľstiev – po vlaňajšej výberovke Najkrajšie piesne Jara Filipa z Opusu a hádam až pridlho pripravovanej Müllerovej platni v produkcii Oskara Rózsu zaplnil v polovici marca 2008 dieru na trhu Universal cédečkom Pocta Jarovi Filipovi, ktoré produkoval Ivan Tásler z IMT Smile.
.na trati brati
Prvého apríla, na medzinárodný deň nočných vtákov, sa v bratislavskom divadle Aréna zišla väčšina interpretov albumu (chýbali len Chiki Liki Tu-a, Katka Knechtová a Lavagance), ktorí si strihli živú verziu tohto projektu. Hoci som mal „pochybností hŕbu“, či takýto koncert môže byť hodný svojho adresáta, výsledok nebol úplne márny. Ukázalo sa, že Jarove pesničky prežijú hocičo, trebárs aj spevákov, ktorí k nim nemajú nijaký vzťah. Keďže mnohé z nich už stihli zľudovieť, veľmi dobre vyznela napríklad verzia skladby Keď som išiel v podaní skupiny Hrdza, ktorá hrá fúziu folku a world music. Ešte väčší šmrnc malo pódiové stvárnenie piesne V jedálnom vozni banskobystrickou recesistickou partičkou Sto múch. Veď kto iný ako náčelník Juraj Haško mohol mať právo zahrať na nástroji Fender Rhodes, „čo sa ponáša na piano, na ktorom hral Jaro“.
Medzi svetlé chvíľky koncertu patril aj Laskyho Kapitán (v ktorom zazneli aj verše „plnou parou vpred!“), baladickí Sťahovaví vtáci v podaní Petra Lipu, Čerešne v zľahka dekadentnom prednese Zuzany Smatanovej a Kulyho Rocker, ktorý jeho interpret komentoval slovami, že sa ešte stále celkom nezžil s jeho textom, no napriek tomu ho zaspieval bezchybne. Ďalším plusom popoludňajšieho koncertu bola priateľská nálada akejsi verejnej generálky, ktorá výkony spevákov a muzikantov poľudšťovala drobnými kiksami či improvizáciami. Pozoruhodné bolo aj to, že Jarove pesničky zneli oveľa prirodzenejšie v podaní rockerov ako interpretov s príliš uhladeným prejavom.
.pol prsta
Boli však chvíle, keď to na pódiu škrípalo viac ako je zdravé. Napríklad pri speve piesne Do batôžka, ktorú namiesto Katky Knechtovej zaspievali spoločnými silami Martin Husovský a Samo Tomeček. Keby im neprišla nečakane pomôcť tretím hlasom Veronika Rabadová z Hrdze, bolo by to na uterák. Ešte viac by asi Jara pobavil sólový spev Adama Ďuricu v piesni Spočítaj si ma, ktorá bola v podstate najpoctivejšou prerábkou – spevák sa nechal natoľko strhnúť vlastným „precíteným“ prejavom, že celkom odišiel od podstaty civilného a pritom veľmi intímneho textu, a vyrobil tak nechtiac komický efekt.
Najväčším prešľapom však bola coververzia piesne Cez okno zaspievaná stereotypným otravným spôsobom čo verš, to iný spevák. Dostala sa do úst mladíkom, ktorí vyrastali skôr na MTV a súťažiach typu Superstar než na Ursinyho či Filipových platniach, a tak to aj dopadlo. Nech sa Martin Husovský z Komajoty, Samo Tomeček z Free Inna Cage, Peter Debnár z Raindownu a Adam Ďurica akokoľvek snažili, výsledok pripomínal skôr karaoke šou... Ďalším gólom do vlastnej brány bolo, že väčšina spevákov mladšej generácie si musela pri interpretácii notoricky známych Filipových piesní, ktoré väčšia časť publika spievala naspamäť, pomáhať ťahákmi v stojane na noty.
.vlk sýty, koza celá
Ivan Tásler, ktorého kapela IMT Smile solídnym spôsobom sprevádzala väčšinu interpretov večera (okrem tých, čo prišli aj s vlastnou kapelou), nezabudol z pódia zdôrazniť, že jeho hlavnou motiváciou pri tomto projekte bola láska k hudbe. Že sa pritom predali vo foyeri aj nejaké cédečká a tričká a šálky s Jarovou podobizňou, patrí k veci. A to, že si pritom prihriala vlastnú polievočku aj spoločnosť Universal, ktorá spropagovala kapely zo svojej stajne (Hrdza a Komajota) tým, že okrem Jarových piesní pridali aj svoje rádiohity (Na horách býva a Anjel), je tiež pochopiteľné. Pre spravodlivosť treba dodať, že na vlastný song Kúpil som si Rhodes dostali priestor aj 100 múch. Napriek tomu zostáva vo vzduchu visieť otázka, či nie je „tribútový“ album vydávaný jedným vydavateľstvom príliš obmedzujúci, pretože prednosť dostávajú zákonite tí interpreti, ktorí majú s labelom podpísanú zmluvu.
Keď som si navyše porovnal štúdiovú nahrávku albumu s prvoaprílovým koncertom, ukázalo sa, že konzerva je oveľa nudnejšia – možno tam chýbali práve tie ľudské kiksy. Isté však je, že naspievať Jarove pesničky lepšie alebo aspoň rovnako dobre ako ich pôvodní interpreti, je nesmierne ťažká úloha – na albume sa to podarilo hádam len Laskymu, 100 muchám, Kulymu, Lipovi a skupine Lavagance, na koncerte urobili dobrý dojem okrem nich aj Hrdza, Ivan Tásler s Igitotom a Zuzana Smatanová.
Projekt teda zostal tak trochu na pol ceste – výsledkom je, že podaktoré pesničky, posunuté do popovej polohy, možno považovať skôr za nevydarený vtip. Filip však napriek tomu zostal celý, Universal sýty, a keď sa podarí, možno sa vďaka tejto platni naozaj nejaký fanúšik súčasných popkultúrnych hrdinov postupne prepracuje aj k trochu inej muzike.
Pocta Jarovi Filipovi, Divadlo Aréna, Bratislava, 1. apríl
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.