KNIHA Karel Hvížďala: Restaurování slov Portál 2008
Novinár a spisovateľ Karel Hvížďala je plodný autor. Okrem dvadsiatky kníh rozhovorov, rovnakého počtu rozhlasových hier či piatich próz mu v posledných rokoch vyšli aj dve knihy o žurnalistike Moc a nemoc médií a Jak myslet média. Restaurování slov (eseje a texty o médiích 2005 – 2008) je akýmsi ich pokračovaním, ale jej záber je o čosi širší. To je fajn, pretože nech sú vety typu „V instantní politice jsou i role instantní“, prípadne „Za příslušníka elity se dnes může počítat každý, kdo je ještě schopen prožívať svůj vlastní život a neukájí se ztotožněním se s inscenovanými, náhradními příběhy“, akokoľvek pravdivé, začínajú nadobúdať charakter klišé. Na rozdiel od spomínaných dvoch knižiek je v Restaurování slov Hvížďala zaujímavejší v polohe bývalého emigranta, ktorého ešte stále zarážajú niektoré české/stredoeurópske móresy (esej O tykání a vykání) či diagnostika terorizmu (Vy milujete život, my milujeme smrt). Najsilnejšie sú však autorove texty, v ktorých vášnivo obhajuje stav, keď ešte slová mali okrem svojej váhy aj svoje pôvodné významy: „Právě práce na osvobození slov by měla být hlavním úkolem pro dobré novináře: vzdorovat svými výkony vykradenému jazyku.“ Škoda, že eseje Sedm poškozených slov a O vnitřním Bohu Hvížďala nedal čítať aj bývalému prezidentskému kandidátovi Janovi Švejnarovi, s ktorým vytvoril svoju predposlednú knihu či skôr predvolebnú agitku Kam kráčíš Česko? Nemuseli by sme Restaurování slov chápať ako reparát.
.tg
KNIHA JOSÉ E. AGUALUSA: OBCHODNÍK S MINULOSŤOU, Slovart 2008
José Eduardo Agualusa (1960) pochádza z Angoly, žije striedavo v jej hlavnom meste Luande, v Riu de Janeiro a v Lisabone. Píše po portugalsky. Prekladaný, oceňovaný autor. Beloch. O Luande voľakedy Márquez povedal, že keď prišiel do jej historického centra, pripadal si ako Afričan, cítil sa tam ako doma. Márquez je Agualusov obľúbenec. A ešte Jorge Luis Borges. Ten najmä. Dokonca natoľko, že knihu Obchodník s minulosťou napísal Agualusa na jeho počesť a netradičnú postavu rozprávača – po stenách lezúceho gekona – literárne formoval ako istú reinkarnáciu veľkého Juhoameričana. Agualusov román je o luandskom stretnutí albína Felixa Venturu, Josého Buchmanna (čo sa v minulosti volal celkom inak) a mladej Angely Lúcie. Felix Ventura ponúka svojim zákazníkom zvláštne služby: vymyslí pre nich zbrusu novú minulosť vrátane rodného listu, pasu, fotografie starých rodičov, rodinnej korešpondencie, novinových výstrižkov, miesta otcovho hrobu... Troma slovami: kompletná osobná genealógia. Nič to, že je v nej všetko falošné. Z jedného zo svojich klientov Ventura vytvorí José Buchmanna. A tým sa veci celkom skomplikujú. V mnohých afrických krajinách väčšina obyvateľstva nemá z tých či oných dôvodov prístup ku knihám. Preto tamojší spisovatelia, podľa Agualusových slov, píšu za kurióznych okolností. Ich čitatelia nepochádzajú z Afriky, ale zväčša z Európy. To ovplyvňuje spôsob tvorby, takmer vždy totiž ide o pokusy „preložiť“ africkú realitu pre zahraničných čitateľov. José Eduardo Agualusa je z tohto uhla pohľadu aj dobrý autor, aj dobrý „prekladateľ“.
.zuzana Mojžišová
KNIHA Juraj Jordán Dovala: Ticho Vydavateľstvo M. Vaška, 2008
„Boh sa nikam nenáhli a na nič netlačí. Boh necháva padať dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých. Mnohí z nás by občas chceli, aby to tak nebolo.“ Katolík Juraj Jordán Dovala sa dal na štúdium pravoslávnej teológie, aby sa následne stal kňazom Cirkvi československej husitskej. Táto ekumenická životná púť sa prejavuje v jeho vnímavosti voči rôznym duchovným (nielen kresťanským) tradíciám. Bolo to cítiť už v jeho prvej knihe, stredovekej alegórii Kôrkar, evidentné je to v zbierke krátkych úvah, príbehov a myšlienok s názvom Ticho. Sú to texty určené na zamyslenie, meditáciu či modlitbu. Vyučujú bez toho, aby poučovali, vedú bez toho, aby manipulovali. Majú v sebe starodávny pokoj, hoci mnohé sú z najsúčasnejšej súčasnosti. Sú v nich citáty starých svätcov aj moderných filozofov. Dovalovo Ticho je pokojnou alternatívou voči akčnej, hlučnej, rýchlej a povrchnej „kultúre“ preplnených diárov, obsedantne vibrujúcich telefónov a ich vystresovaných majiteľov. Takéto knižky sa zostavujú z diel starých mudrcov, Jordán Dovala má len niečo vyše tridsať. A občas je to cítiť. Ako keby prílivy a odlivy života ešte celkom nevyhladili balvany na pobreží. To však čitateľovi nebráni, aby sa pomocou týchto textov dostal do krajiny odovzdaného, pokorného, a preto tvorivosťou nabitého ticha. „Ak chceš pochopiť svet, načúvaj mu. Ak chceš pochopiť sny Boha: hľadaj TICHO.“
.juraj Kušnierik
Novinár a spisovateľ Karel Hvížďala je plodný autor. Okrem dvadsiatky kníh rozhovorov, rovnakého počtu rozhlasových hier či piatich próz mu v posledných rokoch vyšli aj dve knihy o žurnalistike Moc a nemoc médií a Jak myslet média. Restaurování slov (eseje a texty o médiích 2005 – 2008) je akýmsi ich pokračovaním, ale jej záber je o čosi širší. To je fajn, pretože nech sú vety typu „V instantní politice jsou i role instantní“, prípadne „Za příslušníka elity se dnes může počítat každý, kdo je ještě schopen prožívať svůj vlastní život a neukájí se ztotožněním se s inscenovanými, náhradními příběhy“, akokoľvek pravdivé, začínajú nadobúdať charakter klišé. Na rozdiel od spomínaných dvoch knižiek je v Restaurování slov Hvížďala zaujímavejší v polohe bývalého emigranta, ktorého ešte stále zarážajú niektoré české/stredoeurópske móresy (esej O tykání a vykání) či diagnostika terorizmu (Vy milujete život, my milujeme smrt). Najsilnejšie sú však autorove texty, v ktorých vášnivo obhajuje stav, keď ešte slová mali okrem svojej váhy aj svoje pôvodné významy: „Právě práce na osvobození slov by měla být hlavním úkolem pro dobré novináře: vzdorovat svými výkony vykradenému jazyku.“ Škoda, že eseje Sedm poškozených slov a O vnitřním Bohu Hvížďala nedal čítať aj bývalému prezidentskému kandidátovi Janovi Švejnarovi, s ktorým vytvoril svoju predposlednú knihu či skôr predvolebnú agitku Kam kráčíš Česko? Nemuseli by sme Restaurování slov chápať ako reparát.
.tg
KNIHA JOSÉ E. AGUALUSA: OBCHODNÍK S MINULOSŤOU, Slovart 2008
José Eduardo Agualusa (1960) pochádza z Angoly, žije striedavo v jej hlavnom meste Luande, v Riu de Janeiro a v Lisabone. Píše po portugalsky. Prekladaný, oceňovaný autor. Beloch. O Luande voľakedy Márquez povedal, že keď prišiel do jej historického centra, pripadal si ako Afričan, cítil sa tam ako doma. Márquez je Agualusov obľúbenec. A ešte Jorge Luis Borges. Ten najmä. Dokonca natoľko, že knihu Obchodník s minulosťou napísal Agualusa na jeho počesť a netradičnú postavu rozprávača – po stenách lezúceho gekona – literárne formoval ako istú reinkarnáciu veľkého Juhoameričana. Agualusov román je o luandskom stretnutí albína Felixa Venturu, Josého Buchmanna (čo sa v minulosti volal celkom inak) a mladej Angely Lúcie. Felix Ventura ponúka svojim zákazníkom zvláštne služby: vymyslí pre nich zbrusu novú minulosť vrátane rodného listu, pasu, fotografie starých rodičov, rodinnej korešpondencie, novinových výstrižkov, miesta otcovho hrobu... Troma slovami: kompletná osobná genealógia. Nič to, že je v nej všetko falošné. Z jedného zo svojich klientov Ventura vytvorí José Buchmanna. A tým sa veci celkom skomplikujú. V mnohých afrických krajinách väčšina obyvateľstva nemá z tých či oných dôvodov prístup ku knihám. Preto tamojší spisovatelia, podľa Agualusových slov, píšu za kurióznych okolností. Ich čitatelia nepochádzajú z Afriky, ale zväčša z Európy. To ovplyvňuje spôsob tvorby, takmer vždy totiž ide o pokusy „preložiť“ africkú realitu pre zahraničných čitateľov. José Eduardo Agualusa je z tohto uhla pohľadu aj dobrý autor, aj dobrý „prekladateľ“.
.zuzana Mojžišová
KNIHA Juraj Jordán Dovala: Ticho Vydavateľstvo M. Vaška, 2008
„Boh sa nikam nenáhli a na nič netlačí. Boh necháva padať dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých. Mnohí z nás by občas chceli, aby to tak nebolo.“ Katolík Juraj Jordán Dovala sa dal na štúdium pravoslávnej teológie, aby sa následne stal kňazom Cirkvi československej husitskej. Táto ekumenická životná púť sa prejavuje v jeho vnímavosti voči rôznym duchovným (nielen kresťanským) tradíciám. Bolo to cítiť už v jeho prvej knihe, stredovekej alegórii Kôrkar, evidentné je to v zbierke krátkych úvah, príbehov a myšlienok s názvom Ticho. Sú to texty určené na zamyslenie, meditáciu či modlitbu. Vyučujú bez toho, aby poučovali, vedú bez toho, aby manipulovali. Majú v sebe starodávny pokoj, hoci mnohé sú z najsúčasnejšej súčasnosti. Sú v nich citáty starých svätcov aj moderných filozofov. Dovalovo Ticho je pokojnou alternatívou voči akčnej, hlučnej, rýchlej a povrchnej „kultúre“ preplnených diárov, obsedantne vibrujúcich telefónov a ich vystresovaných majiteľov. Takéto knižky sa zostavujú z diel starých mudrcov, Jordán Dovala má len niečo vyše tridsať. A občas je to cítiť. Ako keby prílivy a odlivy života ešte celkom nevyhladili balvany na pobreží. To však čitateľovi nebráni, aby sa pomocou týchto textov dostal do krajiny odovzdaného, pokorného, a preto tvorivosťou nabitého ticha. „Ak chceš pochopiť svet, načúvaj mu. Ak chceš pochopiť sny Boha: hľadaj TICHO.“
.juraj Kušnierik
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.