Zuzana Fialová, Táňa Pauhofová a Diana Mórová ako tri čechovovské sestry v réžii Romana Poláka na javisku Štúdia SND. Očakávania sú vysoké, človek sa obáva sklamania. Zbytočne.
Na javisku sedia tri mladé ženy. Držia sa za ruky, každá je zahľadená do inej diaľky, každá je inak nešťastná. Najmladšia z nich, ešte stále naivná Irina (Táňa Pauhofová) so slzami v očiach presviedča samu seba o tom, že liekom na všetko je práca. Máša (Zuzana Fialová), ktorá žije v manželstve s hlúpym dobrákom a možno práve preto má sklony k depresii, konštatuje, že zostali samy a musia začať odznova. Najstaršia, vyrovnaná, láskavá a na romantický vzťah už trochu pristará Oľga (Diana Mórová) svoje sestry povzbudzuje a nakoniec si hlboko povzdychne: „Hudba hrá tak veselo, tak radostne, možno to už nepotrvá dlho a my prídeme na to, prečo vlastne žijeme, prečo trpíme...“
Čechovove Tri sestry sú majstrovským kúskom. Za dve a pol hodiny, do ktorých sú v divadelnej skratke skoncentrované 2-3 roky reálneho života, sa nič akčné nestane. Všetko podstatné sa deje vnútri. Oľga, Máša a Irina rok po smrti otca (matka umrela dávnejšie) žijú vo veľkom dome v okresnom meste vzdialenej gubernie. Otec bol generál a v meste sídli veľký vojenský kontingent. Dievčatá túžia po romantike a hlavne po ďalekej Moskve, kde sa narodili. Moskva je pre ne snom, nádejou na lepší, krajší, zmysluplnejší život. Moskva je správnym miestom ich života, v nudnej gubernii sa ocitli akýmsi osudovým omylom. Na začiatku je návrat ešte ako-tak reálny, na konci je už vylúčený. Ich brat Andrej (Tomáš Maštalír) prehral dom v kartách a oženil sa s panovačnou a neznesiteľnou Natáliou (Ingrid Timková). Ostávajú vojaci. Ale aj tí nakoniec odchádzajú...
Roman Polák lokalizoval vzdialenú guberniu v súčasnom Čečensku. Vojaci majú poľné uniformy s označením OMON a v rukách ich filozofujúceho veliteľa Veršinina (Ján Kroner) sa v jednej scéne objaví samopal. Čechovovi táto aktualizácia neprospela. Nemá žiadny hlbší plán a kurtoázne správanie cárskych dôstojníkov zo začiatku 20. storočia je s povesťou dnešných „osloboditeľov Grozného“ v dosť príkrom rozpore. To je však jediné slabšie miesto inscenácie. Režisér a herci pristúpili k Čechovovi s pokorou a vážnosťou, akú si zaslúži. Nechávajú sa viesť svojimi postavami, prirodzene rozohrávajú humorné scény, ktorými Anton Pavlovič ani v tejto smutnej hre nešetril (tu treba spomenúť hlavne Mariána Labudu ako doktora Čebutykina a Leopolda Haverla ako moslimského sluhu Feraponta). Oľga (Diana Mórová) je zodpovedná, poctivá, ale životom unavená žena, hysterická Máša (Zuzana Fialová) má pocit, že manželstvom sa jej život predčasne uzavrel, Irina (Táňa Pauhofová) je ešte naivná a nevinná, a preto najľahšie zraniteľná.
Život sestier je smutný a ťažký. Stali sa obeťami akejsi chyby dejín či osudu. Správne mali žiť v Moskve a chodiť na bály, no ony sa trápia kdesi ďaleko s obyčajnými vojakmi (a aj tí nakoniec odídu). Snívajú o tom, aký krásny a dobrý bude život o 200-300 rokov, spomínajú, aké bolo všetko pekné, keď boli ešte deťmi, kým tu a teraz sa rozpadajú všetky ich istoty. Na začiatku Irina nerozumie, „čo sa s ňou deje, prečo je taká šťastná“. Na konci Oľga dúfa, že raz „príde na to, prečo žije“.
Silná, sugestívna inscenácia geniálnej hry múdreho Antona Pavloviča.
A. P. Čechov: Tri sestry. Réžia Roman Polák. Scéna Pavel Borák. Kostýmy: Peter Čanecký. Hrajú: Diana Mórová, Zuzana Fialová, Táňa Pauhofová, Tomáš Maštalír, Ingrid Timková, Ján Kroner, Ján Gallovič, Marián Labuda, Alexander Bárta, Leopold Haverl, Mária Kráľovičová, Robert Roth, Ľuboš Kostelný, Ján Dobrík. SND, premiéra 29. marca 2008.
Na javisku sedia tri mladé ženy. Držia sa za ruky, každá je zahľadená do inej diaľky, každá je inak nešťastná. Najmladšia z nich, ešte stále naivná Irina (Táňa Pauhofová) so slzami v očiach presviedča samu seba o tom, že liekom na všetko je práca. Máša (Zuzana Fialová), ktorá žije v manželstve s hlúpym dobrákom a možno práve preto má sklony k depresii, konštatuje, že zostali samy a musia začať odznova. Najstaršia, vyrovnaná, láskavá a na romantický vzťah už trochu pristará Oľga (Diana Mórová) svoje sestry povzbudzuje a nakoniec si hlboko povzdychne: „Hudba hrá tak veselo, tak radostne, možno to už nepotrvá dlho a my prídeme na to, prečo vlastne žijeme, prečo trpíme...“
Čechovove Tri sestry sú majstrovským kúskom. Za dve a pol hodiny, do ktorých sú v divadelnej skratke skoncentrované 2-3 roky reálneho života, sa nič akčné nestane. Všetko podstatné sa deje vnútri. Oľga, Máša a Irina rok po smrti otca (matka umrela dávnejšie) žijú vo veľkom dome v okresnom meste vzdialenej gubernie. Otec bol generál a v meste sídli veľký vojenský kontingent. Dievčatá túžia po romantike a hlavne po ďalekej Moskve, kde sa narodili. Moskva je pre ne snom, nádejou na lepší, krajší, zmysluplnejší život. Moskva je správnym miestom ich života, v nudnej gubernii sa ocitli akýmsi osudovým omylom. Na začiatku je návrat ešte ako-tak reálny, na konci je už vylúčený. Ich brat Andrej (Tomáš Maštalír) prehral dom v kartách a oženil sa s panovačnou a neznesiteľnou Natáliou (Ingrid Timková). Ostávajú vojaci. Ale aj tí nakoniec odchádzajú...
Roman Polák lokalizoval vzdialenú guberniu v súčasnom Čečensku. Vojaci majú poľné uniformy s označením OMON a v rukách ich filozofujúceho veliteľa Veršinina (Ján Kroner) sa v jednej scéne objaví samopal. Čechovovi táto aktualizácia neprospela. Nemá žiadny hlbší plán a kurtoázne správanie cárskych dôstojníkov zo začiatku 20. storočia je s povesťou dnešných „osloboditeľov Grozného“ v dosť príkrom rozpore. To je však jediné slabšie miesto inscenácie. Režisér a herci pristúpili k Čechovovi s pokorou a vážnosťou, akú si zaslúži. Nechávajú sa viesť svojimi postavami, prirodzene rozohrávajú humorné scény, ktorými Anton Pavlovič ani v tejto smutnej hre nešetril (tu treba spomenúť hlavne Mariána Labudu ako doktora Čebutykina a Leopolda Haverla ako moslimského sluhu Feraponta). Oľga (Diana Mórová) je zodpovedná, poctivá, ale životom unavená žena, hysterická Máša (Zuzana Fialová) má pocit, že manželstvom sa jej život predčasne uzavrel, Irina (Táňa Pauhofová) je ešte naivná a nevinná, a preto najľahšie zraniteľná.
Život sestier je smutný a ťažký. Stali sa obeťami akejsi chyby dejín či osudu. Správne mali žiť v Moskve a chodiť na bály, no ony sa trápia kdesi ďaleko s obyčajnými vojakmi (a aj tí nakoniec odídu). Snívajú o tom, aký krásny a dobrý bude život o 200-300 rokov, spomínajú, aké bolo všetko pekné, keď boli ešte deťmi, kým tu a teraz sa rozpadajú všetky ich istoty. Na začiatku Irina nerozumie, „čo sa s ňou deje, prečo je taká šťastná“. Na konci Oľga dúfa, že raz „príde na to, prečo žije“.
Silná, sugestívna inscenácia geniálnej hry múdreho Antona Pavloviča.
A. P. Čechov: Tri sestry. Réžia Roman Polák. Scéna Pavel Borák. Kostýmy: Peter Čanecký. Hrajú: Diana Mórová, Zuzana Fialová, Táňa Pauhofová, Tomáš Maštalír, Ingrid Timková, Ján Kroner, Ján Gallovič, Marián Labuda, Alexander Bárta, Leopold Haverl, Mária Kráľovičová, Robert Roth, Ľuboš Kostelný, Ján Dobrík. SND, premiéra 29. marca 2008.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.