Biskup Tomáš je svätý muž. Má dlhú šedivú bradu, chodí v čiernom hábite, na hlave má čiapku podobnú tej, akú nosil zakladateľ púštneho mníšstva svätý Anton. Skoro stále sa usmieva, pri rozhovore sa úplne sústreďuje na človeka, s ktorým sa rozpráva.
Hoci je jedným z najvplyvnejších biskupov koptickej cirkvi, považuje sa za jednoduchého mnícha a sníva o tom, že v Egypte bude jedného dňa sloboda.
.odkiaľ pochádzate?
Narodil som sa v Káhire, tam som žil, tam som chodil do školy a teraz som biskupom v El Kusii v Hornom Egypte.
.ako sa chlapec z Káhiry stane biskupom?
V Egypte sa človek ako kresťan narodí. Generácie mojich predkov boli kresťanmi, a tak som bol kresťansky vychovávaný aj ja. Od začiatku som bol súčasťou cirkvi, miništroval som pri bohoslužbách, chodil som do nedeľnej školy, čo má v Egypte pomerne silnú tradíciu.
.študovali ste teológiu?
Najprv som študoval veterinu, tri roky som bol veterinárom, potom som išiel do kláštora a stal som sa mníchom.
.vstup do kláštora je radikálnym rozhodnutím. Ako to bolo vo vašom prípade?
Je to skutočne veľké rozhodnutie, ale keď cítite, že to je to, čo by ste mali urobiť, nie je to až také ťažké.
.koľko ste mali vtedy rokov?
Dvadsaťpäť.
.nikdy odvtedy ste nemali pochybnosti o tom, či to bolo správne rozhodnutie?
Nikdy. Bolo to pre mňa správne rozhodnutie. Keby som mal znovu 25 rokov, znovu by som sa tak rozhodol.
.egyptské kláštory sú radikálne asketické. Pre mladého človeka to musí byť dosť náročné...
Áno, sú asketické. Sú ľudia, ktorí chcú dať Kristovi celý svoj život, rozhodnú sa žiť v chudobe, čistote a jednoduchosti. Život v jednote s Kristom je v kresťanskom živote podstatnou záležitosťou. V kláštore je to všetko len zosilnené.
.na začiatku to muselo byť ťažké...
Človek si na to zvyká odmalička a pozná pravidlá kláštorného života. Vstup do kláštora nie je zo dňa na deň. Najprv tam prichádzate na kratšie obdobia, a potom sa vraciate domov. Nie je to náhla zmena života.
.ako dlho ste boli v kláštore?
Bol som v kláštore päť rokov, potom ma vyslali ako misionára do Kene, kde som strávil jeden rok, no a potom som bol povolaný za biskupa.
.aká je veľká vaša diecéza v El Kusii?
Máme asi stotisíc kresťanov. El Kusia je v strede Egypta, na mieste, kde dosť dlho žila Svätá rodina počas úteku pred Herodesom. Je to veľmi historická oblasť. Väčšina ľudí, ktorí tam žijú, sú chudobní farmári, ktorí na to, aby prežili, musia dosť vytrpieť.
.v čom je koptická cirkev odlišná od iných kresťanských denominácií?
Nie sú žiadne charakteristiky koptickej cirkvi, ktoré by v iných cirkvách neexistovali. Cirkvi sú si v mnohých najpodstatnejších veciach podobné. My sme biblická cirkev, ktorú založil Svätý Marek, dôležité sú pre nás kláštory a sviatosti, vysoko si vážime tradíciu. Myslím, že najsilnejšou charakteristikou koptickej cirkvi je dlhodobé utrpenie. Boli sme prenasledovaní celé storočia, napriek tomu sme zostali verní. Viera, ktorá je v srdciach ľudí, udržiava našu cirkev napriek všetkému pri živote. Sme cirkvou, ktorej členovia sú pripravení pre Krista položiť životy.
.egyptskí kresťania hrdo nosia kríže a iné symboly kresťanstva...
Každé malé dieťa vám povie, že je hrdé na to, že je kresťanom. Takto to bolo vždy. Je to dôsledok perzekúcie. Tlak vytvára silnú identitu. Trpiaca cirkev je vždy plná viery. Možno, že práve toto cirkvám v slobodnom svete trochu chýba. Nie sú vystavené tlaku, ktorý by posilnil ich identitu.
.aká veľká je koptická cirkev v Egypte?
Je nás 15 miliónov, čo tvorí asi 17 percent egyptskej populácie. Dva milióny členov máme v zahraničnej diaspóre.
.čo znamená byť kresťanom v súčasnom moslimskom Egypte?
Atmosféra našej krajiny je veľmi islamská: volanie k modlitbám, čítanie z koránu... Kresťania potrebujú prežívať silnú identitu. Výzvou je pre nás vytváranie rovnováhy medzi kresťanským princípom lásky a odpustenia – aj voči svojim nepriateľom – a schopnosťou žiadať si svoje práva, stáť si za nimi a požadovať spravodlivosť. Ďalším problémom je to, že moslimovia si myslia, že Západ je kresťanský. Keď preto majú nejaký konflikt so Západom, prenášajú to na nás. Svetová politika tak často ovplyvňuje náš každodenný život. Posledným problémom, ktorý prežívame, je emigrácia kresťanov. Tí, ktorí majú najväčší potenciál, často odchádzajú a nechávajú za sebou chudobných a menej vzdelaných ľudí.
.egyptskí moslimovia hovoria, že koptická cirkev je dôležitou a akceptovanou súčasťou spoločnosti: medzi koptami sú predsa aj bohatí, vzdelaní, vplyvní ľudia, členovia parlamentu...
Je to pravda, sú medzi nami aj bohatí podnikatelia, ale v porovnaní s chudobnými, ktorí trpia, je to len veľmi malé percento. Zo 450 členov egyptského parlamentu je 5 vybraných – teda nie zvolených – kresťanov. Vybraní poslanci musia poslúchať tých, ktorí ich vybrali.
.majú kresťania nejaké miesto v médiách a vo vzdelávaní?
Veľmi malé. História kresťanstva v Egypte sa vôbec nevyučuje. Ani história prvých storočí po Kristovi, keď kresťanstvo dávalo Egyptu tvár. My to vyučujeme v cirkvi, naši moslimskí spoluobčania však o tom nič nevedia. Pre nich sa začína história Egypta jeho dobytím Amr ibn al-Asom v roku 640. To je považované za veľké víťazstvo. Tak sa to učí v školách. Žijeme s pocitom, že túto zem vlastníme a zároveň sme v nej cudzincami.
.ste pyšný na to, že ste Egypťan?
Veľmi, veľmi pyšný! Nevymenil by som to za nič na svete. Bolo božou vôľou, aby som sa v tejto krajine narodil, a tak v nej aj zostanem.
.egypt, to sú pre väčšinu cudzincov faraóni a pyramídy. Vnímate to ako súčasť svojej histórie?
Samozrejme! Sme Egypťania a to je naše dedičstvo. Zvlášť kresťanská komunita udržiava tradície starej egyptskej histórie – hudbu, jazyk, umenie. Arabi Egypt dobyli. Prišli z inej kultúry. Ak niekto chce dnes počuť zvuky a vidieť živé obrazy faraónskeho Egypta, najbližšie sa k tomu dostane na koptických bohoslužbách.
.čo je vaším snom o Egypte?
Sloboda. Aby si ľudia mohli slobodne vybrať svoje náboženstvo, svoj štýl života. Sloboda je korunou, no ľudia si to často neuvedomujú. Vy na Západe máte túto korunu na hlavách a pritom to nevidíte. My by sme túto korunu veľmi potrebovali.
.veríte, že sa tento sen ešte počas vášho života naplní?
Dúfam, že áno. Modlím sa za to. Musí sa zmeniť mentalita celej jednej generácie. Nie som nejaký zasnený idealista, ale dúfam, že na to dôjde.
.ste biskup, ale nenosíte biskupský klobúk, len obyčajnú mníšsku čiapku. Prečo?
Ale ja ten klobúk mám. (Smiech.) Nosím ho však iba pri oficiálnych príležitostiach, keď sa tomu nedá vyhnúť. Ináč som iba obyčajný mních. Tak sa mi to páči. Mních reprezentuje jednoduchosť, biskup autoritu. Oboje je dôležité. Mních vo mne je však oveľa silnejší.
Hoci je jedným z najvplyvnejších biskupov koptickej cirkvi, považuje sa za jednoduchého mnícha a sníva o tom, že v Egypte bude jedného dňa sloboda.
.odkiaľ pochádzate?
Narodil som sa v Káhire, tam som žil, tam som chodil do školy a teraz som biskupom v El Kusii v Hornom Egypte.
.ako sa chlapec z Káhiry stane biskupom?
V Egypte sa človek ako kresťan narodí. Generácie mojich predkov boli kresťanmi, a tak som bol kresťansky vychovávaný aj ja. Od začiatku som bol súčasťou cirkvi, miništroval som pri bohoslužbách, chodil som do nedeľnej školy, čo má v Egypte pomerne silnú tradíciu.
.študovali ste teológiu?
Najprv som študoval veterinu, tri roky som bol veterinárom, potom som išiel do kláštora a stal som sa mníchom.
.vstup do kláštora je radikálnym rozhodnutím. Ako to bolo vo vašom prípade?
Je to skutočne veľké rozhodnutie, ale keď cítite, že to je to, čo by ste mali urobiť, nie je to až také ťažké.
.koľko ste mali vtedy rokov?
Dvadsaťpäť.
.nikdy odvtedy ste nemali pochybnosti o tom, či to bolo správne rozhodnutie?
Nikdy. Bolo to pre mňa správne rozhodnutie. Keby som mal znovu 25 rokov, znovu by som sa tak rozhodol.
.egyptské kláštory sú radikálne asketické. Pre mladého človeka to musí byť dosť náročné...
Áno, sú asketické. Sú ľudia, ktorí chcú dať Kristovi celý svoj život, rozhodnú sa žiť v chudobe, čistote a jednoduchosti. Život v jednote s Kristom je v kresťanskom živote podstatnou záležitosťou. V kláštore je to všetko len zosilnené.
.na začiatku to muselo byť ťažké...
Človek si na to zvyká odmalička a pozná pravidlá kláštorného života. Vstup do kláštora nie je zo dňa na deň. Najprv tam prichádzate na kratšie obdobia, a potom sa vraciate domov. Nie je to náhla zmena života.
| Biskup Tomáš / Rodák z Káhiry, absolvent štúdia veterinárstva na Káhirskej univerzite, je biskupom koptickej cirkvi v diecéze El Kusia v Hornom Egypte. Popri práci vo vlastnej diecéze založil v púšti medzi Káhirou a Alexandriou centrum Anafora, kde sa konajú semináre a duchovné pobyty jednotlivcov aj skupín. Biskup Tomáš patrí medzi najznámejších predstaviteľov cirkvi v súčasnom Egypte. |
.ako dlho ste boli v kláštore?
Bol som v kláštore päť rokov, potom ma vyslali ako misionára do Kene, kde som strávil jeden rok, no a potom som bol povolaný za biskupa.
.aká je veľká vaša diecéza v El Kusii?
Máme asi stotisíc kresťanov. El Kusia je v strede Egypta, na mieste, kde dosť dlho žila Svätá rodina počas úteku pred Herodesom. Je to veľmi historická oblasť. Väčšina ľudí, ktorí tam žijú, sú chudobní farmári, ktorí na to, aby prežili, musia dosť vytrpieť.
.v čom je koptická cirkev odlišná od iných kresťanských denominácií?
Nie sú žiadne charakteristiky koptickej cirkvi, ktoré by v iných cirkvách neexistovali. Cirkvi sú si v mnohých najpodstatnejších veciach podobné. My sme biblická cirkev, ktorú založil Svätý Marek, dôležité sú pre nás kláštory a sviatosti, vysoko si vážime tradíciu. Myslím, že najsilnejšou charakteristikou koptickej cirkvi je dlhodobé utrpenie. Boli sme prenasledovaní celé storočia, napriek tomu sme zostali verní. Viera, ktorá je v srdciach ľudí, udržiava našu cirkev napriek všetkému pri živote. Sme cirkvou, ktorej členovia sú pripravení pre Krista položiť životy.
.egyptskí kresťania hrdo nosia kríže a iné symboly kresťanstva...
Každé malé dieťa vám povie, že je hrdé na to, že je kresťanom. Takto to bolo vždy. Je to dôsledok perzekúcie. Tlak vytvára silnú identitu. Trpiaca cirkev je vždy plná viery. Možno, že práve toto cirkvám v slobodnom svete trochu chýba. Nie sú vystavené tlaku, ktorý by posilnil ich identitu.
.aká veľká je koptická cirkev v Egypte?
Je nás 15 miliónov, čo tvorí asi 17 percent egyptskej populácie. Dva milióny členov máme v zahraničnej diaspóre.
.čo znamená byť kresťanom v súčasnom moslimskom Egypte?
Atmosféra našej krajiny je veľmi islamská: volanie k modlitbám, čítanie z koránu... Kresťania potrebujú prežívať silnú identitu. Výzvou je pre nás vytváranie rovnováhy medzi kresťanským princípom lásky a odpustenia – aj voči svojim nepriateľom – a schopnosťou žiadať si svoje práva, stáť si za nimi a požadovať spravodlivosť. Ďalším problémom je to, že moslimovia si myslia, že Západ je kresťanský. Keď preto majú nejaký konflikt so Západom, prenášajú to na nás. Svetová politika tak často ovplyvňuje náš každodenný život. Posledným problémom, ktorý prežívame, je emigrácia kresťanov. Tí, ktorí majú najväčší potenciál, často odchádzajú a nechávajú za sebou chudobných a menej vzdelaných ľudí.
.egyptskí moslimovia hovoria, že koptická cirkev je dôležitou a akceptovanou súčasťou spoločnosti: medzi koptami sú predsa aj bohatí, vzdelaní, vplyvní ľudia, členovia parlamentu...
Je to pravda, sú medzi nami aj bohatí podnikatelia, ale v porovnaní s chudobnými, ktorí trpia, je to len veľmi malé percento. Zo 450 členov egyptského parlamentu je 5 vybraných – teda nie zvolených – kresťanov. Vybraní poslanci musia poslúchať tých, ktorí ich vybrali.
.majú kresťania nejaké miesto v médiách a vo vzdelávaní?
Veľmi malé. História kresťanstva v Egypte sa vôbec nevyučuje. Ani história prvých storočí po Kristovi, keď kresťanstvo dávalo Egyptu tvár. My to vyučujeme v cirkvi, naši moslimskí spoluobčania však o tom nič nevedia. Pre nich sa začína história Egypta jeho dobytím Amr ibn al-Asom v roku 640. To je považované za veľké víťazstvo. Tak sa to učí v školách. Žijeme s pocitom, že túto zem vlastníme a zároveň sme v nej cudzincami.
.ste pyšný na to, že ste Egypťan?
Veľmi, veľmi pyšný! Nevymenil by som to za nič na svete. Bolo božou vôľou, aby som sa v tejto krajine narodil, a tak v nej aj zostanem.
.egypt, to sú pre väčšinu cudzincov faraóni a pyramídy. Vnímate to ako súčasť svojej histórie?
Samozrejme! Sme Egypťania a to je naše dedičstvo. Zvlášť kresťanská komunita udržiava tradície starej egyptskej histórie – hudbu, jazyk, umenie. Arabi Egypt dobyli. Prišli z inej kultúry. Ak niekto chce dnes počuť zvuky a vidieť živé obrazy faraónskeho Egypta, najbližšie sa k tomu dostane na koptických bohoslužbách.
.čo je vaším snom o Egypte?
Sloboda. Aby si ľudia mohli slobodne vybrať svoje náboženstvo, svoj štýl života. Sloboda je korunou, no ľudia si to často neuvedomujú. Vy na Západe máte túto korunu na hlavách a pritom to nevidíte. My by sme túto korunu veľmi potrebovali.
.veríte, že sa tento sen ešte počas vášho života naplní?
Dúfam, že áno. Modlím sa za to. Musí sa zmeniť mentalita celej jednej generácie. Nie som nejaký zasnený idealista, ale dúfam, že na to dôjde.
.ste biskup, ale nenosíte biskupský klobúk, len obyčajnú mníšsku čiapku. Prečo?
Ale ja ten klobúk mám. (Smiech.) Nosím ho však iba pri oficiálnych príležitostiach, keď sa tomu nedá vyhnúť. Ináč som iba obyčajný mních. Tak sa mi to páči. Mních reprezentuje jednoduchosť, biskup autoritu. Oboje je dôležité. Mních vo mne je však oveľa silnejší.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.