Pohľad na vysťahované americké rodiny, postávajúce pred svojimi bývalými domami, na splácanie ktorých už nemajú, je desivý. Hrozí aj nám, že si v eufórii naložíme na chrbát viac než budeme vládať uniesť?
Úverový boom na Slovensku pokračuje a nikoho to príliš neznepokojuje. Robiť paralely s Amerikou, ktorá (a s ňou celý vyspelý svet) dnes platí cenu za roky bezbrehého optimizmu a prílišného zadlžovania sa, sa pri pohľade na medziročné tempá rastu v objeme i počte poskytnutých úverov na Slovensku ponúka samo. Ale napriek tomu, že takáto paralela sa zdá prehnaná, stojí za to sledovať, či aj na Slovensku nehrozí „prasknutie“ cenovej bubliny na trhu s nehnuteľnosťami a strata schopnosti mnohých domácností splácať úvery. Čo ak v úsilí potlačiť inflačné tlaky v eurozóne budú stúpať úrokové sadzby či proste prídu horšie časy?
.sky is the limit
Ešte je tu značný priestor na rast počtu i objemu úverov domácnostiam, hovoria ekonómovia. „Stále sa ani nepribližujeme k vyspelým krajinám čo do počtu ľudí, ktorí majú úver, ani podielu celkového objemu privátnych úverov na HDP,“ hovorí napríklad hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne Juraj Barta, podľa ktorého sa „počet nesplácaných úverov významnejšie nemení, čo svedčí o tom, že klienti ani banky na seba neberú nadmerné riziko“.
Pokračovanie „robustného rastu úverov obyvateľstvu“ v tomto roku očakáva aj Tatra banka, ktorá má momentálne najväčší podiel na trhu na Slovensku veľmi populárnych hypotekárnych úverov. „Aj naďalej by mal jasne dominovať rast úverov na bývanie. V rámci financovania spotreby sa dá očakávať, že bude ďalej rásť podiel kreditných kariet,“ tvrdí hovorca Tatra banky Boris Gandel.
Platí teda o úveroch na Slovensku slávne „only sky is the limit“? Úverov pribúda a bude pribúdať – k bankovým treba prirátať hádam aj ešte rýchlejšie rastúce splátkové predaje a tiež veľmi vysoko úročené pôžičky od rôznych nelicencovaných spoločností. Dlžníkom hrá do karát aj očakávanie zrýchlenia inflácie po prijatí eura, ktoré hodnotu ich dlhov bude rýchlejšie znižovať. Dnes, keď počet ľudí s prácou vytrvalo stúpa, ekonomike sa darí a vyhliadky sú priaznivé, nie je ťažké podľahnúť optimizmu. Skeptik by dodal, že mu podľahli aj Američania, a preto dnes desaťtisíce z nich nemajú na splácanie starých, v radostných časoch nabratých úverov. Bližší pohľad ukáže, že od amerických úverových praktík sme na Slovensku veľmi vzdialení (v dobrom zmysle), ale skutočná zaťažkávacia skúška príde až vtedy, keď sa ekonomike nebude dariť, ľudia budú prichádzať o prácu alebo úroky citeľne stúpnu.
.dobré časy bez rizika
Dnes, keď je na Slovensku výrazne prítomná kombinácia rastúcich príjmov obyvateľstva a ešte stále aj hladu po predtým dlho nedostupných úveroch, banky nemusia vynakladať príliš veľké úsilie a voliť príliš agresívne stratégie, aby voľné zdroje umiestnili. Horšie časy pre ne nastanú v situácii, keď sa trochu utíši dopyt po bývaní alebo keď miera zadlženosti dosiahne úroveň vyspelých štátov. Hrozí potom, že banky v snahe zarobiť budú po americkom vzore zľavovať zo svojich štandardov a začnú poskytovať úvery aj ľuďom, ktorí by na ne v dobrých časoch nikdy nedosiahli?
„Je pravda, že doteraz sme tu mali – a aj stále máme – iba dobré a veľmi dobré časy,“ hovorí Juraj Barta a upozorňuje, že hoci banky na Slovensku môžu čerpať know-how od svojich matiek, ktoré už určite zažili aj recesiu, stagnovanie príjmov či rast nezamestnanosti na trhoch, kde pôsobili, slovenské banky s tým zatiaľ priamu skúsenosť nemajú. „Preto treba byť stále opatrný a zvažovať nielen súčasnú finančnú situáciu a možnosti žiadateľa o úver, ale aj to, ako sa tento stav zmení, ak sa časy zhoršia,“ dodáva.
Slovenské banky však v posledných rokoch v zásade opatrné sú – a v niektorých prípadoch, napríklad pri posudzovaní bonity živnostníkov (alebo všeobecne ľudí bez trvalého pracovného pomeru,) podľa mnohých až príliš. Pri posudzovaní úverovateľnosti žiadateľa ešte stále vyžadujú množstvo potvrdení (ktoré sú niekedy až prehnane byrokratické a mnohým ľuďom preto pijú krv) a vychádzajú z rovnice: pravidelné príjmy mínus pravidelné výdavky (a odhadované životné náklady) rovná sa suma, ktorá musí byť dostatočná na splácanie úveru a musí pokrývať aj primeranú rezervu na nečakané alebo jednorazové výdavky. Ak to nie je rovnica (ale nerovnica), nie je úver. „Tento prístup je v bankovom sektore pomerne stabilný. Najmä záujem o úvery zo strany ľudí, ktorí doteraz na splácanie nemali dosť peňazí a vďaka pozitívnym očakávaniam sa o ne začínajú zaujímať, je dôvodom na zachovanie skôr konzervatívnejšieho prístupu, pretože ide o nový prvok, s ktorým nie sú dostatočné skúsenosti,“ vysvetľuje hovorca Tatra banky Boris Gandel.
.kľúč: splátky vs. príjem
Nastavenie úverových štandardov, teda podmienok, pri ktorých je úver poskytnutý, je veľmi dôležité na odhadovanie budúceho vývoja. Ešte dôležitejšie je však skúmanie takzvaného „debt burden ratio“, teda podielu splátok na celkovom disponibilnom príjme. Celkovo – čiže po prerátaní podielu všetkých splátok úverov na všetky príjmy – sme na tom v medzinárodnom porovnaní asi na polovici bežných úrovní v západnej Európe. „Ak sa však vezmú domácnosti s úvermi, tam už dosahuje priemerný podiel splátok na disponibilnom príjme približne 25 percent, a to je už západný štandard, ak nie nadštandard. Inak povedané, nie je vôbec výnimkou, že tie domácnosti, ktoré majú úver, používajú na jeho splácanie väčšiu časť disponibilných príjmov ako napríklad domácnosti z Nemecka alebo Francúzska,“ vysvetľuje Štefan Rychtárik, ktorý v Národnej banke Slovenska analyzuje finančný sektor.
Pozitívne očakávania, pokiaľ ide o budúci rast reálnych miezd, zamestnanosti či HDP, navodzujú dojem, že problém „predlžených“ domácností nie je akútne vo výhľade. Štvrtinový podiel splátok na disponibilnom príjme je však priemer a najmä domácnosti, v ktorých je tento podiel citeľne vyšší, sa môžu do problémov so splácaním dostať veľmi ľahko. Koľko takých domácností na Slovensku je a bude sa bez detailných informácií z bánk (ktoré si banky chránia) odhadnúť príliš nedá – ale keďže doteraz sa objem zlyhaných úverov domácnostiam pohyboval tesne nad tromi percentami, dá sa vysloviť domnienka, že tento podiel s prudkým rastom zadlženosti bude napriek neoslabujúcej obozretnosti bánk trochu rásť.
.amerika a my...
Hoci je americká kríza (ktorá začala ako „hypotekárna kríza“) a jej globálne dôsledky bezkonkurenčne najvážnejšou ekonomickou témou tohto obdobia, nás akoby sa to ani netýkalo. Potvrdí to každý ekonóm, ktorého sa na to opýtate. Napríklad podľa hlavného ekonóma Slovenskej sporiteľne Juraja Bartu „americká kríza na náš trh zatiaľ nemá nijaký vplyv, a ani v budúcnosti s najväčšou pravdepodobnosťou nebude mať vplyv na ochotu ani schopnosť slovenských domácností brať si úvery“.
Očakávať sa dajú skôr vedľajšie efekty: spomalenie ekonomického rastu, a tým aj dopytu po našom exporte v krajinách eurozóny, či možno sprísnenie úverových štandardov na niektoré odvetvia (napríklad v realitách). Čo bude, nevie presne nikto, pretože nikto nemá detailnú predstavu o tom, čo všetko sa ešte v súvislosti s americkými problémami vynorí.
Z makropohľadu sa teda dá povedať, že život na dlh je stále veľmi populárny, úvery dostupné, zlyhania výnimočné – a kým budú trvať dobré časy, zostane to tak. Bezproblémovej vzdialenejšej budúcnosti by však prospelo ďalšie zvyšovanie ekonomickej gramotnosti, aby ľudia mali menší sklon preceňovať svoje sily či sa nechať do množstva produktov dotlačiť premotivovanými „poradcami“.
Na druhej strane, mať dlhy nie je nič zlé – je to skrátka rozhodnutie uprednostniť okamžitý úžitok za cenu budúcich úrokov pred sporením, čiže odkladaním spotreby. Nikomu sa nechce odkladať splnenie svojich snov, keď je také ľahké splniť si ich okamžite. Len si treba dávať pozor, aby sme v tom zasnení nenarazili.
Celkové zadlženie domácností (v roku 2006)
Zdroj: ECB
Úverový boom na Slovensku pokračuje a nikoho to príliš neznepokojuje. Robiť paralely s Amerikou, ktorá (a s ňou celý vyspelý svet) dnes platí cenu za roky bezbrehého optimizmu a prílišného zadlžovania sa, sa pri pohľade na medziročné tempá rastu v objeme i počte poskytnutých úverov na Slovensku ponúka samo. Ale napriek tomu, že takáto paralela sa zdá prehnaná, stojí za to sledovať, či aj na Slovensku nehrozí „prasknutie“ cenovej bubliny na trhu s nehnuteľnosťami a strata schopnosti mnohých domácností splácať úvery. Čo ak v úsilí potlačiť inflačné tlaky v eurozóne budú stúpať úrokové sadzby či proste prídu horšie časy?
.sky is the limit
Ešte je tu značný priestor na rast počtu i objemu úverov domácnostiam, hovoria ekonómovia. „Stále sa ani nepribližujeme k vyspelým krajinám čo do počtu ľudí, ktorí majú úver, ani podielu celkového objemu privátnych úverov na HDP,“ hovorí napríklad hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne Juraj Barta, podľa ktorého sa „počet nesplácaných úverov významnejšie nemení, čo svedčí o tom, že klienti ani banky na seba neberú nadmerné riziko“.
Pokračovanie „robustného rastu úverov obyvateľstvu“ v tomto roku očakáva aj Tatra banka, ktorá má momentálne najväčší podiel na trhu na Slovensku veľmi populárnych hypotekárnych úverov. „Aj naďalej by mal jasne dominovať rast úverov na bývanie. V rámci financovania spotreby sa dá očakávať, že bude ďalej rásť podiel kreditných kariet,“ tvrdí hovorca Tatra banky Boris Gandel.
Platí teda o úveroch na Slovensku slávne „only sky is the limit“? Úverov pribúda a bude pribúdať – k bankovým treba prirátať hádam aj ešte rýchlejšie rastúce splátkové predaje a tiež veľmi vysoko úročené pôžičky od rôznych nelicencovaných spoločností. Dlžníkom hrá do karát aj očakávanie zrýchlenia inflácie po prijatí eura, ktoré hodnotu ich dlhov bude rýchlejšie znižovať. Dnes, keď počet ľudí s prácou vytrvalo stúpa, ekonomike sa darí a vyhliadky sú priaznivé, nie je ťažké podľahnúť optimizmu. Skeptik by dodal, že mu podľahli aj Američania, a preto dnes desaťtisíce z nich nemajú na splácanie starých, v radostných časoch nabratých úverov. Bližší pohľad ukáže, že od amerických úverových praktík sme na Slovensku veľmi vzdialení (v dobrom zmysle), ale skutočná zaťažkávacia skúška príde až vtedy, keď sa ekonomike nebude dariť, ľudia budú prichádzať o prácu alebo úroky citeľne stúpnu.
.dobré časy bez rizika
Dnes, keď je na Slovensku výrazne prítomná kombinácia rastúcich príjmov obyvateľstva a ešte stále aj hladu po predtým dlho nedostupných úveroch, banky nemusia vynakladať príliš veľké úsilie a voliť príliš agresívne stratégie, aby voľné zdroje umiestnili. Horšie časy pre ne nastanú v situácii, keď sa trochu utíši dopyt po bývaní alebo keď miera zadlženosti dosiahne úroveň vyspelých štátov. Hrozí potom, že banky v snahe zarobiť budú po americkom vzore zľavovať zo svojich štandardov a začnú poskytovať úvery aj ľuďom, ktorí by na ne v dobrých časoch nikdy nedosiahli?
„Je pravda, že doteraz sme tu mali – a aj stále máme – iba dobré a veľmi dobré časy,“ hovorí Juraj Barta a upozorňuje, že hoci banky na Slovensku môžu čerpať know-how od svojich matiek, ktoré už určite zažili aj recesiu, stagnovanie príjmov či rast nezamestnanosti na trhoch, kde pôsobili, slovenské banky s tým zatiaľ priamu skúsenosť nemajú. „Preto treba byť stále opatrný a zvažovať nielen súčasnú finančnú situáciu a možnosti žiadateľa o úver, ale aj to, ako sa tento stav zmení, ak sa časy zhoršia,“ dodáva.
Slovenské banky však v posledných rokoch v zásade opatrné sú – a v niektorých prípadoch, napríklad pri posudzovaní bonity živnostníkov (alebo všeobecne ľudí bez trvalého pracovného pomeru,) podľa mnohých až príliš. Pri posudzovaní úverovateľnosti žiadateľa ešte stále vyžadujú množstvo potvrdení (ktoré sú niekedy až prehnane byrokratické a mnohým ľuďom preto pijú krv) a vychádzajú z rovnice: pravidelné príjmy mínus pravidelné výdavky (a odhadované životné náklady) rovná sa suma, ktorá musí byť dostatočná na splácanie úveru a musí pokrývať aj primeranú rezervu na nečakané alebo jednorazové výdavky. Ak to nie je rovnica (ale nerovnica), nie je úver. „Tento prístup je v bankovom sektore pomerne stabilný. Najmä záujem o úvery zo strany ľudí, ktorí doteraz na splácanie nemali dosť peňazí a vďaka pozitívnym očakávaniam sa o ne začínajú zaujímať, je dôvodom na zachovanie skôr konzervatívnejšieho prístupu, pretože ide o nový prvok, s ktorým nie sú dostatočné skúsenosti,“ vysvetľuje hovorca Tatra banky Boris Gandel.
.kľúč: splátky vs. príjem
Nastavenie úverových štandardov, teda podmienok, pri ktorých je úver poskytnutý, je veľmi dôležité na odhadovanie budúceho vývoja. Ešte dôležitejšie je však skúmanie takzvaného „debt burden ratio“, teda podielu splátok na celkovom disponibilnom príjme. Celkovo – čiže po prerátaní podielu všetkých splátok úverov na všetky príjmy – sme na tom v medzinárodnom porovnaní asi na polovici bežných úrovní v západnej Európe. „Ak sa však vezmú domácnosti s úvermi, tam už dosahuje priemerný podiel splátok na disponibilnom príjme približne 25 percent, a to je už západný štandard, ak nie nadštandard. Inak povedané, nie je vôbec výnimkou, že tie domácnosti, ktoré majú úver, používajú na jeho splácanie väčšiu časť disponibilných príjmov ako napríklad domácnosti z Nemecka alebo Francúzska,“ vysvetľuje Štefan Rychtárik, ktorý v Národnej banke Slovenska analyzuje finančný sektor.
Pozitívne očakávania, pokiaľ ide o budúci rast reálnych miezd, zamestnanosti či HDP, navodzujú dojem, že problém „predlžených“ domácností nie je akútne vo výhľade. Štvrtinový podiel splátok na disponibilnom príjme je však priemer a najmä domácnosti, v ktorých je tento podiel citeľne vyšší, sa môžu do problémov so splácaním dostať veľmi ľahko. Koľko takých domácností na Slovensku je a bude sa bez detailných informácií z bánk (ktoré si banky chránia) odhadnúť príliš nedá – ale keďže doteraz sa objem zlyhaných úverov domácnostiam pohyboval tesne nad tromi percentami, dá sa vysloviť domnienka, že tento podiel s prudkým rastom zadlženosti bude napriek neoslabujúcej obozretnosti bánk trochu rásť.
.amerika a my...
Hoci je americká kríza (ktorá začala ako „hypotekárna kríza“) a jej globálne dôsledky bezkonkurenčne najvážnejšou ekonomickou témou tohto obdobia, nás akoby sa to ani netýkalo. Potvrdí to každý ekonóm, ktorého sa na to opýtate. Napríklad podľa hlavného ekonóma Slovenskej sporiteľne Juraja Bartu „americká kríza na náš trh zatiaľ nemá nijaký vplyv, a ani v budúcnosti s najväčšou pravdepodobnosťou nebude mať vplyv na ochotu ani schopnosť slovenských domácností brať si úvery“.
Očakávať sa dajú skôr vedľajšie efekty: spomalenie ekonomického rastu, a tým aj dopytu po našom exporte v krajinách eurozóny, či možno sprísnenie úverových štandardov na niektoré odvetvia (napríklad v realitách). Čo bude, nevie presne nikto, pretože nikto nemá detailnú predstavu o tom, čo všetko sa ešte v súvislosti s americkými problémami vynorí.
Z makropohľadu sa teda dá povedať, že život na dlh je stále veľmi populárny, úvery dostupné, zlyhania výnimočné – a kým budú trvať dobré časy, zostane to tak. Bezproblémovej vzdialenejšej budúcnosti by však prospelo ďalšie zvyšovanie ekonomickej gramotnosti, aby ľudia mali menší sklon preceňovať svoje sily či sa nechať do množstva produktov dotlačiť premotivovanými „poradcami“.
Na druhej strane, mať dlhy nie je nič zlé – je to skrátka rozhodnutie uprednostniť okamžitý úžitok za cenu budúcich úrokov pred sporením, čiže odkladaním spotreby. Nikomu sa nechce odkladať splnenie svojich snov, keď je také ľahké splniť si ich okamžite. Len si treba dávať pozor, aby sme v tom zasnení nenarazili.
Celkové zadlženie domácností (v roku 2006)
| Krajina | Pôžičky (v mil. EUR) | Zadlženie ako % HDP |
| Belgicko | 135 | 43 |
| Česko | 19,6 | 17,3 |
| Cyprus | 7,1 | 47,3 |
| Dánsko | 255 | 115,9 |
| Estónsko | 13,3 | 102,3 |
| Fínsko | 77,9 | 48,7 |
| Francúzsko | 791,6 | 44,2 |
| Grécko | 79,9 | 41 |
| Holandsko | 435,6 | 82,7 |
| Írsko | 139,9 | 79,9 |
| Maďarsko | 19 | 21,3 |
| Nemecko | 1440 | 62,6 |
| Poľsko | 49,5 | 18,3 |
| Portugalsko | 115,3 | 76,9 |
| Rakúsko | 114,3 | 44,5 |
| Slovinsko | 5,4 | 20 |
| Slovensko | 6,9 | 23 |
| Španielsko | 750,2 | 77,3 |
| Švédsko | 196 | 65,3 |
| Taliansko | 431 | 29,3 |
| Veľká Británia | 2121 | 111,6 |
| EÚ-25 | 7244,7 | 63,3 |
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.