Českou verejnosťou a médiami hýbe zásadný spor o stravné lístky, u nás nazývané gastráče. ODS svoje pôvodné úsilie zrušiť stravné lístky pritvrdila po tom, ako sa začalo šíriť podozrenie, že stravné lístky v rámci daňovej reformy neboli zrušené len pre lobbing a korupciu zo strany stravenkových firiem.
Televízie s veľkým gustom opakovane odvysielali trápny slovný ping-pong zo snemovne medzi Paroubkom (ČSSD) a Topolánkom (ODS). Národ sa pobavil, ale jeho veľká časť – až 1 300 000 občanov – sa o svoje malé šuštivé papieriky aj tak trasie. Pritom ide o kolosálny kšeft len pre pár firiem, na ktorom sa zamestnávatelia musia povinne zúčastňovať. Odhliadnuc od toho, že na toto daňové zvýhodnenie zamestnancov sa de facto skladajú všetci ostatní daňovníci, stále je tu štátom posvätený kolobeh akýchsi novodobých tuzexových bonov, ktoré zamestnávatelia nakupujú s prirážkou 2-3 percentá, rozdajú, resp. predajú ich zamestnancom, tí si za to v reštaurácii kúpia obed.
Reštaurácia za lístky získa od stravenkovej firmy peniaze, znížené o 3- až 5-percentnú províziu. V Česku sa takto ročne otočí okolo 12 miliárd korún. Mimochodom, pán premiér, stravenkové firmy tieto peniaze nemusia mať uložené v prísne kontrolovanom štátnom depozite, ako povedzme naše DSS-ky.
ODS v tomto rozumnom boji nemá proti sebe len socialistov, spravodlivých to zástancov úbohých zamestnancov, ktorým chcú hnusní pravičiari zobrať ešte aj tú jedinú maličkú výhodičku, a starostlivých odborárov, ktorí sa obávajú o žalúdok a dvanástorník zamestnancov, lebo tí by po zrušení nepochybne hromadne prešli na nezdravé biele pečivo s lacnou salámou. Proti sebe majú najmä 1 300 000 potenciálnych voličov, ktorí nechápu, že keď už teda je nutné zamestnávateľa nútiť, aby im prispieval na stravu, mohli by tých pár nezdanených korún dostať rovno na účet a robiť si s nimi, čo chcú. Za toto riešenie však nemá kto lobovať, pretože z neho žiadne provízie neplynú, a socialisti a odborári by nepripustili možnosť, že človek si za svoje peniaze dokáže kúpiť zdravé jedlo aj bez starostlivej kontroly štátu.
Televízie s veľkým gustom opakovane odvysielali trápny slovný ping-pong zo snemovne medzi Paroubkom (ČSSD) a Topolánkom (ODS). Národ sa pobavil, ale jeho veľká časť – až 1 300 000 občanov – sa o svoje malé šuštivé papieriky aj tak trasie. Pritom ide o kolosálny kšeft len pre pár firiem, na ktorom sa zamestnávatelia musia povinne zúčastňovať. Odhliadnuc od toho, že na toto daňové zvýhodnenie zamestnancov sa de facto skladajú všetci ostatní daňovníci, stále je tu štátom posvätený kolobeh akýchsi novodobých tuzexových bonov, ktoré zamestnávatelia nakupujú s prirážkou 2-3 percentá, rozdajú, resp. predajú ich zamestnancom, tí si za to v reštaurácii kúpia obed.
Reštaurácia za lístky získa od stravenkovej firmy peniaze, znížené o 3- až 5-percentnú províziu. V Česku sa takto ročne otočí okolo 12 miliárd korún. Mimochodom, pán premiér, stravenkové firmy tieto peniaze nemusia mať uložené v prísne kontrolovanom štátnom depozite, ako povedzme naše DSS-ky.
ODS v tomto rozumnom boji nemá proti sebe len socialistov, spravodlivých to zástancov úbohých zamestnancov, ktorým chcú hnusní pravičiari zobrať ešte aj tú jedinú maličkú výhodičku, a starostlivých odborárov, ktorí sa obávajú o žalúdok a dvanástorník zamestnancov, lebo tí by po zrušení nepochybne hromadne prešli na nezdravé biele pečivo s lacnou salámou. Proti sebe majú najmä 1 300 000 potenciálnych voličov, ktorí nechápu, že keď už teda je nutné zamestnávateľa nútiť, aby im prispieval na stravu, mohli by tých pár nezdanených korún dostať rovno na účet a robiť si s nimi, čo chcú. Za toto riešenie však nemá kto lobovať, pretože z neho žiadne provízie neplynú, a socialisti a odborári by nepripustili možnosť, že človek si za svoje peniaze dokáže kúpiť zdravé jedlo aj bez starostlivej kontroly štátu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.