Arlington, Virginia. Malá príjemná, vidiecky pôsobiaca časť mesta, ktorú navštevujem, sa nachádza neďaleko od Washingtonu, za Pentagon City, kde žije väčšina ľudí pracujúca na americkom ministerstve obrany. Politicky je celkom inde ako súčasná administratíva.
Arlington je, čo sa týka názorov, výrazne „demokratický“. „Šesťdesiat či sedemdesiat, možno až osemdesiat miestnych obyvateľov podporuje demokratov,“ zhodujú sa viacerí účastníci zasadnutia miestnej odbočky Demokratickej strany. Stranícka schôdza sa dosť líši od tých slovenských. Aj tu síce dominuje malá skupina angažovaných lokálnych politikov, ale v najväčšej miestnosti miestnej školy vládne živý duch. Krátke vystúpenie striedajú dve-tri krátke správy o činnosti komisií, odznie prednáška miestneho aktivistu o globálnom otepľovaní a národnej bezpečnosti a diskusia.
.chcel som do Afganistanu
„Dovoľte, aby som vás požiadal o potlesk a podporu pre Chrisa, ktorého prevelili do Iraku – o pár dní odchádza,“ hovorí asi 60-ročný predsedajúci, a ľudia tlieskajú asi 30-ročnému mužovi v modrej košeli. Ženy precítenejšie ako muži a ja sa prvýkrát dívam na rovesníka, ktorý odchádza do vojny. „Nie je to nič vážne, budem tam robiť len civilného úradníka, budem mať na starosti kontakt s miestnymi imámami,“ hovorí mi Chris a hneď dodáva, že Slovensko pozná. Pred pár rokmi učil angličtinu v Plzni, čo potvrdzuje aj niekoľkými českými vetami a zmienkou o Mečiarovi. „V skutočnosti som do Iraku ísť nechcel,“ hovorí ďalej. „Chcel som ísť do Afganistanu, tam je ozajstná vojna proti terorizmu. Irak je len Bushova vojna, ale al-Káidu musíme poraziť v Afganistane a Pakistane, tam sú jej základne,“ dodáva.
Spomeniem súboj Baracka Obamu a Hillary Clintonovej. Mladý analytik, ktorý rečnil o globálnom otepľovaní, téme, ktorá až prekvapivo hýbe Amerikou, sa pridáva. Hovorí, že väčšina miestnych podporuje Obamu. „Hillary je dobré dievča, ale Obama je silnejší kandidát a má jednoducho lepšiu kampaň,“ dodáva usmievavá černoška v stredných rokoch. „Viete, ak nevyhráme teraz, tak potom už asi nikdy. Len si to uvedomte, za uplynulých 30 rokov dokázal republikánov poraziť jedine človek, čo sa volal Clinton.“ Dôrazne dodáva, že v Amerike by sa nemali pri moci striedať dve rodiny.
.kedy Hillary odstúpi?
Pred blížiacimi sa primárkami v Pensylvánii je jasné, že Hillary už nemá šancu na zvolenie. Teda ak Obama neurobí katastrofálnu chybu. Profesor z George Mason University Jeremy Mayer o tom onedlho na inom mieste vo Washingtone hovorí jasnejšie: „Ak aj pripustíme, že súboj bude dokonca vyrovnaný, čo nemusí byť úplne pravda, Hillary jednoducho nemá šancu získať superdelegátov. Tí nebudú a nemôžu voliť proti čiernemu kandidátovi. Boli by obvinení z rasizmu, je to jednoducho nepredstaviteľné,“ dodáva.
Víťazstvo Hillary si tak želajú už len niektorí konzervatívci okolo Johna McCaina, pre ktorého by bola vítaným súperom. Zdá sa však, že ani sám McCain tomu veľmi neverí. V posledných dňoch spustil kampaň, kde sa predstavuje ako „americký prezident“, čo má zdôrazniť jeho odlišnosť od demokratického kandidáta a jemne, ale s istotou hrať na rasovú kartu. Dúfa, že ak táto karta funguje u intelektuálnej smotánky demokratov, mohla by – hoci pozmenená – zabrať aj celkovo v americkej spoločnosti.
Hillary, na ktorú začína tlačiť demokratická loby v médiách, sa však vzdať nemieni. „Všetci by sme sa mali upokojiť a nechať rozhodnúť ľudí. Tieto voľby vyhráme,“ komentuje situáciu rešpektovaný Bill Clinton. Jeho žena sa prirovnáva k filmovému Rockymu, ktorý bol tiež najskôr outsiderom, a dodáva niečo o americkom prístupe, ktorého podstatou je nevzdávať sa pred koncom. Čoraz viac to však pôsobí ako osobný sen, ambície jednej ženy, ktorá neberie ohľad na záujmy vlastnej strany.
„Clintonová vytiahla niečo, čo sme ešte v americkej politike nezažili. Nepamätám si situáciu, že by kandidát jednej strany na adresu svojho vnútrostraníckeho konkurenta povedal, že je horší ako kandidát druhej strany. A Hillary to povedala, McCain je podľa nej skúsenejší ako Obama, to tu ešte nebolo,“ dodáva Mayer, sám prívrženec demokratov.
Ľavicový časopis New Republic s plavovlasým Obamom na titulke píše o panike a „demokratickom pochode smrti“. Hľadá porovnania zo starších kampaní, kde demokrati na podobné chyby doplatili. Medzi demokratmi ide naozaj do tuhého, trend je však jasný: Obama posilňuje a Clintonová stráca. V polovici minulého týždňa získala v prieskume CNN v Pennsylvánii dokonca menej ako 50 percent, Obama posilnil na 42 a astronomicky mu rastú aj príspevky na kampaň. Pennsylvániu však musí Hillary vyhrať, pokiaľ možno, s čo najväčším rozdielom. Nič to však nemení na tom, že Hillary pravdepodobne oznámi svoj odchod z boja – len nevedno, za akých okolností a kedy tak mieni urobiť. Jedna z kongresových klebiet dokonca hovorí, že by jej Obama ponúkol miesto sudkyne ústavného súdu. To je však nepredstaviteľné nielen pre konzervatívcov, ale aj pre umiernených demokratov.
.god, gays, guns
Kým demokrati si idú po krku, McCain má iný problém: potrebuje sa zviditeľňovať. Preto cestuje a vysiela signály k voličom. Zdá sa však, že nedokáže obnoviť úspešnú koalíciu, ktorá viedla k zvoleniu Georgea Busha mladšieho. Táto pôvodne reaganovská koalícia sa totiž skladala zo zahraničnopolitických konzervatívcov, medzi ktorých patrí aj McCain a pri troche zjednodušenia aj neokonzervatívci, ktorí už McCaina podporujú, ďalej z ekonomických konzervatívcov, ktorí zastávajú voľný trh a nízke dane, a tiež zo sociálnych konzervatívcov, pre ktorých sú kľúčové témy rodiny, manželstva a života (ako pejoratívne hovoria demokrati „témy troch G“ Boha, homosexuálov a zbraní, God, gays, guns.
Ekonomických liberálov reprezentoval v primárkach Mitt Romney a rozdelených sociálnych konzervatívcov nakoniec Mike Huckabee. Tí však neuspeli. A keďže McCain nemá dobrú povesť ani medzi ekonomickými liberálmi (nehlasoval za Bushovo znižovanie daní), ani medzi tradičnými konzervatívcami (v kultúrno-etických otázkach hlasoval spravidla s demokratmi, navyše blokoval Bushových sudcov), o to dôležitejšie je budovanie koalície a najmä hľadanie viceprezidentského kandidáta. Vplyvný neokonzervatívny časopis Weekly Standard mu ho už našiel a dal si ho odobriť aj od Karla Rova, stratéga, ktorý stál v pozadí všetkých úspechov Bushovej kariéry. Mal by ním byť Mitt Romney: pri starnúcom McCainovi bude pôsobiť „prezidentsky“ a okrem liberálov dokáže osloviť aj sociálnych konzervatívcov.
Práve pre tzv. hodnotových voličov, ktorí pred štyrmi rokmi o znovuzvolení prezidenta Busha rozhodli, to však bude problém. Sú totiž čoraz menej spokojní so svojím zastúpením v Republikánskej strane, a ak by ich obišiel aj McCain, nemusia prísť voliť alebo môžu ukázať svoju silu s tretím kandidátom. Tak či onak, McCain má vážny problém.
.celkový posun doľava
Témy a profily kandidátov sa oproti minulým voľbám veľmi zmenili. Joseph Bottum, editor kresťanského mesačníka First Things, už takmer pred rokom napísal, že to budú voľby s najhoršími kandidátmi – celé spektrum sa totiž po Bushovom odchode posunie doľava. Popularita prezidenta Busha je taká nízka, že horšie to nemal ani médiami nenávidený Nixon. Témy nábožnej pravice sú na okraji, nikto ich neotvára.
Obama pritom stojí naľavo aj od Clintonovej. Nielenže hlasoval proti všetkým obmedzeniam potratov, aj proti obmedzeniu mimoriadne krutej procedúry, ktorá sa nazýva „potrat čiastočným narodením“, ale podporuje aj potraty v prípadoch neželaných tehotenstiev tínedžeriek. To pripomenul v denníku Washington Post Michael Gerson – Obama by jednoducho v takom prípade „nerád potrestal svoje dcéry narodením dieťaťa“. S týmto tvrdením však nesúhlasí väčšina Američanov. Najmä mladší sa dožadujú ďalších obmedzení potratov. V kampani tento hlas však nepočuť. Tak ako osobnosti nábožnej pravice, aj jej témy budú tento rok zrejme na okraji. Nemá ich totiž kto otvoriť. Vojna v Iraku tak zaťažuje Ameriku nielen životmi vojakov a finančnými nákladmi, ale aj tým, ako transformuje diskusiu doma.
Pár mesiacov pred voľbami však začína byť niekoľko vecí zrejmých: Hillary pravdepodobne kandidovať nebude, Obama bude medzi populárnymi guvernérmi hľadať belocha – muža – na úrad viceprezidenta a McCain sa pokúsi o „tretie obdobie“ Bushovej administratívy. Prípadné víťazstvo Obamu by oživilo posledné desaťročie zanikajúce „liberálne kresťanstvo“ – teda formálne deklarovanú príslušnosť k viere a reálny odklon od nej v politike. Pokiaľ ide o Irak, bez ohľadu na osobu budúceho prezidenta sa Američania zrejme pripravujú na dlhodobú a nákladnú prítomnosť v regióne. Americké vládne elity sa však, opäť bez ohľadu na osobu budúceho prezidenta, posunú doľava, nová administratíva bude viac hovoriť o otepľovaní planéty, aj keď pritom nebude myslieť na ľadovce, ale na ceny a spotrebu ropy.
O tom, či sa zmení pozícia Ameriky vo svete, sa však nerozhodne len v Bielom dome. Bez Európy a Ruska je Amerika odkázaná len na vlastný unilateralizmus a na antiamerické reakcie tzv. medzinárodného spoločenstva.
Jaroslav Daniška, Washington DC
Autor je redaktor revue Impulz
Arlington je, čo sa týka názorov, výrazne „demokratický“. „Šesťdesiat či sedemdesiat, možno až osemdesiat miestnych obyvateľov podporuje demokratov,“ zhodujú sa viacerí účastníci zasadnutia miestnej odbočky Demokratickej strany. Stranícka schôdza sa dosť líši od tých slovenských. Aj tu síce dominuje malá skupina angažovaných lokálnych politikov, ale v najväčšej miestnosti miestnej školy vládne živý duch. Krátke vystúpenie striedajú dve-tri krátke správy o činnosti komisií, odznie prednáška miestneho aktivistu o globálnom otepľovaní a národnej bezpečnosti a diskusia.
.chcel som do Afganistanu
„Dovoľte, aby som vás požiadal o potlesk a podporu pre Chrisa, ktorého prevelili do Iraku – o pár dní odchádza,“ hovorí asi 60-ročný predsedajúci, a ľudia tlieskajú asi 30-ročnému mužovi v modrej košeli. Ženy precítenejšie ako muži a ja sa prvýkrát dívam na rovesníka, ktorý odchádza do vojny. „Nie je to nič vážne, budem tam robiť len civilného úradníka, budem mať na starosti kontakt s miestnymi imámami,“ hovorí mi Chris a hneď dodáva, že Slovensko pozná. Pred pár rokmi učil angličtinu v Plzni, čo potvrdzuje aj niekoľkými českými vetami a zmienkou o Mečiarovi. „V skutočnosti som do Iraku ísť nechcel,“ hovorí ďalej. „Chcel som ísť do Afganistanu, tam je ozajstná vojna proti terorizmu. Irak je len Bushova vojna, ale al-Káidu musíme poraziť v Afganistane a Pakistane, tam sú jej základne,“ dodáva.
Spomeniem súboj Baracka Obamu a Hillary Clintonovej. Mladý analytik, ktorý rečnil o globálnom otepľovaní, téme, ktorá až prekvapivo hýbe Amerikou, sa pridáva. Hovorí, že väčšina miestnych podporuje Obamu. „Hillary je dobré dievča, ale Obama je silnejší kandidát a má jednoducho lepšiu kampaň,“ dodáva usmievavá černoška v stredných rokoch. „Viete, ak nevyhráme teraz, tak potom už asi nikdy. Len si to uvedomte, za uplynulých 30 rokov dokázal republikánov poraziť jedine človek, čo sa volal Clinton.“ Dôrazne dodáva, že v Amerike by sa nemali pri moci striedať dve rodiny.
.kedy Hillary odstúpi?
Pred blížiacimi sa primárkami v Pensylvánii je jasné, že Hillary už nemá šancu na zvolenie. Teda ak Obama neurobí katastrofálnu chybu. Profesor z George Mason University Jeremy Mayer o tom onedlho na inom mieste vo Washingtone hovorí jasnejšie: „Ak aj pripustíme, že súboj bude dokonca vyrovnaný, čo nemusí byť úplne pravda, Hillary jednoducho nemá šancu získať superdelegátov. Tí nebudú a nemôžu voliť proti čiernemu kandidátovi. Boli by obvinení z rasizmu, je to jednoducho nepredstaviteľné,“ dodáva.
Víťazstvo Hillary si tak želajú už len niektorí konzervatívci okolo Johna McCaina, pre ktorého by bola vítaným súperom. Zdá sa však, že ani sám McCain tomu veľmi neverí. V posledných dňoch spustil kampaň, kde sa predstavuje ako „americký prezident“, čo má zdôrazniť jeho odlišnosť od demokratického kandidáta a jemne, ale s istotou hrať na rasovú kartu. Dúfa, že ak táto karta funguje u intelektuálnej smotánky demokratov, mohla by – hoci pozmenená – zabrať aj celkovo v americkej spoločnosti.
Hillary, na ktorú začína tlačiť demokratická loby v médiách, sa však vzdať nemieni. „Všetci by sme sa mali upokojiť a nechať rozhodnúť ľudí. Tieto voľby vyhráme,“ komentuje situáciu rešpektovaný Bill Clinton. Jeho žena sa prirovnáva k filmovému Rockymu, ktorý bol tiež najskôr outsiderom, a dodáva niečo o americkom prístupe, ktorého podstatou je nevzdávať sa pred koncom. Čoraz viac to však pôsobí ako osobný sen, ambície jednej ženy, ktorá neberie ohľad na záujmy vlastnej strany.
„Clintonová vytiahla niečo, čo sme ešte v americkej politike nezažili. Nepamätám si situáciu, že by kandidát jednej strany na adresu svojho vnútrostraníckeho konkurenta povedal, že je horší ako kandidát druhej strany. A Hillary to povedala, McCain je podľa nej skúsenejší ako Obama, to tu ešte nebolo,“ dodáva Mayer, sám prívrženec demokratov.
Ľavicový časopis New Republic s plavovlasým Obamom na titulke píše o panike a „demokratickom pochode smrti“. Hľadá porovnania zo starších kampaní, kde demokrati na podobné chyby doplatili. Medzi demokratmi ide naozaj do tuhého, trend je však jasný: Obama posilňuje a Clintonová stráca. V polovici minulého týždňa získala v prieskume CNN v Pennsylvánii dokonca menej ako 50 percent, Obama posilnil na 42 a astronomicky mu rastú aj príspevky na kampaň. Pennsylvániu však musí Hillary vyhrať, pokiaľ možno, s čo najväčším rozdielom. Nič to však nemení na tom, že Hillary pravdepodobne oznámi svoj odchod z boja – len nevedno, za akých okolností a kedy tak mieni urobiť. Jedna z kongresových klebiet dokonca hovorí, že by jej Obama ponúkol miesto sudkyne ústavného súdu. To je však nepredstaviteľné nielen pre konzervatívcov, ale aj pre umiernených demokratov.
.god, gays, guns
Kým demokrati si idú po krku, McCain má iný problém: potrebuje sa zviditeľňovať. Preto cestuje a vysiela signály k voličom. Zdá sa však, že nedokáže obnoviť úspešnú koalíciu, ktorá viedla k zvoleniu Georgea Busha mladšieho. Táto pôvodne reaganovská koalícia sa totiž skladala zo zahraničnopolitických konzervatívcov, medzi ktorých patrí aj McCain a pri troche zjednodušenia aj neokonzervatívci, ktorí už McCaina podporujú, ďalej z ekonomických konzervatívcov, ktorí zastávajú voľný trh a nízke dane, a tiež zo sociálnych konzervatívcov, pre ktorých sú kľúčové témy rodiny, manželstva a života (ako pejoratívne hovoria demokrati „témy troch G“ Boha, homosexuálov a zbraní, God, gays, guns.
Ekonomických liberálov reprezentoval v primárkach Mitt Romney a rozdelených sociálnych konzervatívcov nakoniec Mike Huckabee. Tí však neuspeli. A keďže McCain nemá dobrú povesť ani medzi ekonomickými liberálmi (nehlasoval za Bushovo znižovanie daní), ani medzi tradičnými konzervatívcami (v kultúrno-etických otázkach hlasoval spravidla s demokratmi, navyše blokoval Bushových sudcov), o to dôležitejšie je budovanie koalície a najmä hľadanie viceprezidentského kandidáta. Vplyvný neokonzervatívny časopis Weekly Standard mu ho už našiel a dal si ho odobriť aj od Karla Rova, stratéga, ktorý stál v pozadí všetkých úspechov Bushovej kariéry. Mal by ním byť Mitt Romney: pri starnúcom McCainovi bude pôsobiť „prezidentsky“ a okrem liberálov dokáže osloviť aj sociálnych konzervatívcov.
Práve pre tzv. hodnotových voličov, ktorí pred štyrmi rokmi o znovuzvolení prezidenta Busha rozhodli, to však bude problém. Sú totiž čoraz menej spokojní so svojím zastúpením v Republikánskej strane, a ak by ich obišiel aj McCain, nemusia prísť voliť alebo môžu ukázať svoju silu s tretím kandidátom. Tak či onak, McCain má vážny problém.
.celkový posun doľava
Témy a profily kandidátov sa oproti minulým voľbám veľmi zmenili. Joseph Bottum, editor kresťanského mesačníka First Things, už takmer pred rokom napísal, že to budú voľby s najhoršími kandidátmi – celé spektrum sa totiž po Bushovom odchode posunie doľava. Popularita prezidenta Busha je taká nízka, že horšie to nemal ani médiami nenávidený Nixon. Témy nábožnej pravice sú na okraji, nikto ich neotvára.
Obama pritom stojí naľavo aj od Clintonovej. Nielenže hlasoval proti všetkým obmedzeniam potratov, aj proti obmedzeniu mimoriadne krutej procedúry, ktorá sa nazýva „potrat čiastočným narodením“, ale podporuje aj potraty v prípadoch neželaných tehotenstiev tínedžeriek. To pripomenul v denníku Washington Post Michael Gerson – Obama by jednoducho v takom prípade „nerád potrestal svoje dcéry narodením dieťaťa“. S týmto tvrdením však nesúhlasí väčšina Američanov. Najmä mladší sa dožadujú ďalších obmedzení potratov. V kampani tento hlas však nepočuť. Tak ako osobnosti nábožnej pravice, aj jej témy budú tento rok zrejme na okraji. Nemá ich totiž kto otvoriť. Vojna v Iraku tak zaťažuje Ameriku nielen životmi vojakov a finančnými nákladmi, ale aj tým, ako transformuje diskusiu doma.
Pár mesiacov pred voľbami však začína byť niekoľko vecí zrejmých: Hillary pravdepodobne kandidovať nebude, Obama bude medzi populárnymi guvernérmi hľadať belocha – muža – na úrad viceprezidenta a McCain sa pokúsi o „tretie obdobie“ Bushovej administratívy. Prípadné víťazstvo Obamu by oživilo posledné desaťročie zanikajúce „liberálne kresťanstvo“ – teda formálne deklarovanú príslušnosť k viere a reálny odklon od nej v politike. Pokiaľ ide o Irak, bez ohľadu na osobu budúceho prezidenta sa Američania zrejme pripravujú na dlhodobú a nákladnú prítomnosť v regióne. Americké vládne elity sa však, opäť bez ohľadu na osobu budúceho prezidenta, posunú doľava, nová administratíva bude viac hovoriť o otepľovaní planéty, aj keď pritom nebude myslieť na ľadovce, ale na ceny a spotrebu ropy.
O tom, či sa zmení pozícia Ameriky vo svete, sa však nerozhodne len v Bielom dome. Bez Európy a Ruska je Amerika odkázaná len na vlastný unilateralizmus a na antiamerické reakcie tzv. medzinárodného spoločenstva.
Jaroslav Daniška, Washington DC
Autor je redaktor revue Impulz
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.