Tretiemu výročiu smrti pápeža Jána Pavla II. popri spomienkach na dlhý pontifikát dominovali úvahy o jeho skorom blahorečení.
Druhého apríla sa obyvatelia Ríma prebudili do teplého jarného počasia. Na dopoludňajšiu omšu, ktorú na Námestí svätého Petra slúžil pápež Benedikt XVI., ich prišlo 40- až 60-tisíc. Najpočetnejšie zastúpenie po domácich Talianoch mali, samozrejme, rodáci Jána Pavla II., Poliaci. Pozornosti redaktora katolíckeho denníka Avvenire neušla ani chorvátska zástava, „najväčšia zo všetkých, taká veľká, že muž, ktorý ju držal, musel vynaložiť veľkú námahu“. Práve táto zástava mi celý čas bránila vo výhľade na oltár umiestnený pod priečelím Baziliky sv. Petra.
.generácia GP2
Spomedzi štyridsiatich deviatich koncelebrujúcich kardinálov si kamery prenášajúce zábery na veľkoplošné obrazovky rozmiestnené na námestí najčastejšie vyberali krakovského arcibiskupa Stanislawa Dziwisza, ktorý bol štyridsať rokov osobným tajomníkom Jána Pavla II. „S pohnutím znovu prežívame hodiny onoho sobotného večera, keď správu o jeho smrti v modlitbe prijali ohromné zástupy ľudí na preplnenom Námestí sv. Petra. Vatikánska bazilika a toto námestie sa na niekoľko dní stalo skutočným srdcom sveta,“ povedal v úvode svojej homílie pápež Benedikt XVI.
Talianskych tínedžerov stojacich predo mnou, ktorí počas omše stihli prečítať oba športové denníky, však viac zaujímala včerajšia prehra AS Rím s Manchestrom United vo štvrťfinále Ligy majstrov. Starší manželský pár z USA zase americké vlajky na šiltovkách školákov z Palerma potešili natoľko, že napriek jazykovej bariére sa im snažili prejaviť svoju náklonnosť. Pre väčšinu zúčastnených však omša bola predovšetkým hlbokou vďakou Karolovi Veľkému, ako býva poľský pápež často titulovaný, a prosbou o jeho ochranu. „Bol človekom svätým a taký pokorným, ako môžu byť len svätí,“ povedala denníku Avvenire poľská rehoľníčka Hedwiga. Ďalší pútnik zase v rukách držal portrét zosnulého pápeža, na ktorom bola červenou fixkou dopísaná veta narážajúca na pápežove legendárne slová Nebojte sa!: „S tebou sme nikdy nemali a ani nebudeme mať strach.“
Po Poliakoch boli ďalšou neprehliadnuteľnou skupinou mladí ľudia. Mnohí z nich sa narodili a vyrastali práve počas jeho dvadsaťsedemročného pontifikátu a boli ním prirodzene ovplyvnení. Priťahoval ich svojou spontánnosťou a schopnosťou prenášať silné posolstvo prostredníctvom jednoduchých slov a gest. Zaužívaným označením pre túto mládež sa stal termín „la generazione GP2“. Večerný spomienkový spravodajský šot talianskej verejnoprávnej televízie Rai Due bol zostavený práve zo zostrihov stretnutí zosnulého pápeža s deťmi a mládežou.
.blahorečený už v októbri?
S veľkou odozvou sa v talianskych denníkoch stretli slová Benedikta XVI., v ktorých počas príhovoru hovoril o nadprirodzených kvalitách svojho predchodcu. „Popri mnohých ľudských a nadprirodzených kvalitách mal totiž aj mimoriadne duchovné a mystické cítenie. Stačilo ho pozorovať pri modlitbe. Doslova sa vnoril do Boha a zdalo sa, že všetko ostatné je mu v tých chvíľach cudzie.“ Viacerí novinári v týchto slovách hľadali narážku na možné urýchlené uzavretie beatifikačného procesu, ktorého diecézna fáza sa začala už krátko po pápežovej smrti.
Zodpovedný za tento proces, postulátor Slawomir Oder, priťahoval po kardinálovi Dziwiszovi najväčšiu pozornosť médií. Pri žiadnom rozhovore ho neminula otázka, kedy bude Ján Pavol II. blahorečený. Denníky Corriere della sera a Avvenire uviedli, že z Poľska prichádzajú požiadavky, aby sa tak stalo už 16. októbra tohto roku, keď sa bude pripomínať 30. výročie nástupu Jána Pavla II. na pápežský stolec. Podľa prieskumu poľského denníka Rzeczpospolita až 83 percent Poliakov považuje za veľmi potrebné každý rok si pripomínať výročie smrti svojho rodáka a 47 percent sa domnieva, že 2. apríl by sa mal stať štátnym sviatkom.
„My v krakovskej arcidiecéze nevytvárame žiadne tlaky. Povedal som to aj Svätému otcovi,“ vyjadril sa kardinál Dziwisz. „Veci napredujú dobre. Prirodzene, je potrebný čas, pretože je tu množstvo dokumentov, ktoré treba preskúmať a množstvo svedectiev, nie iba v Ríme alebo v Poľsku, ale po celom svete, ktoré treba zhromaždiť.“ V rovnakom duchu sa vyjadroval aj postulátor Oder.
Diecézna fáza beatifikácie by sa mohla čoskoro ukončiť. Potom budú spisy v rozsahu asi 2 500 strán postúpené Kongregácii pre kauzy svätých, v ktorej rámci bude prebiehať druhá fáza procesu. Októbrový termín blahorečenia je teda viac ako nepravdepodobný. Prefekt kongregácie, kardinál Jose Saraiva Martins, sa však vyjadril jasne: „Pre mňa je Ján Pavol II. svätým už teraz.“
.uzdravená rehoľníčka
Na beatifikáciu je potrebné vykonanie aspoň jedného zázraku, ktorý musí byť prešetrený a potvrdený. Kongregácia pre kauzy svätých už dlhšie skúma uzdravenie francúzskej rehoľníčky Marie Simon-Pierre. V roku jej 2002 diagnostikovali ťažkú formu Parkinsonovej choroby, ktorou trpel aj Ján Pavol II. Pred troma rokmi, v deň smrti pápeža, sa jej stav výrazne zhoršil. Spolusestry sa za ňu začali modliť k zosnulému pápežovi. Po dvoch mesiacoch choroba zmizla. Ako pripomína Slawomir Oder, zatiaľ nemožno hovoriť o zázraku. Tak môže uzdravenie kvalifikovať až spomínaná kongregácia.
Okrem oznámenia o tomto uzdravení prišlo do úradu postulátora ďalších 4 až 5-tisíc listov hovoriacich o možných zázrakoch. Kardinál Dziwisz upozornil, že „Ján Pavol II. bol pápežom obraňujúcim život, pápežom rodiny“ a mnohé „zázraky“ sa týkajú práve rodín. Talianske denníky spomenuli prípady viacerých manželských párov, ktoré nemohli mať deti, no po modlitbách k zosnulému pápežovi ženy počali. Okrem listov o „zázrakoch“ sa objavujú aj obyčajné svedectvá jednoduchých ľudí. „Máme list, ktorý sa našiel na hrobe Jána Pavla II., v ktorom sa naňho jedna prostitútka obracia ako na jediné ľudské a duchovné útočisko v jej rozpoložení,“ spomína v rozhovore pre denník Corriere della sera Slawomir Oder.
.opozičný hlas
Popri mnohých hlasoch hovoriacich o možnostiach skorého blahorečenia zosnulého pápeža sa objavil aj jeden, ktorý rýchlosť beatifikácie spochybňuje. Z nemeckého denníka Die Welt prebrali talianske denníky La Stampa a Corriere della sera úryvky z rozhovoru s jezuitom Petrom Gumpelom, ktorý bol takmer päťdesiat rokov členom Kongregácie pre kauzy svätých a bol zodpovedný aj za proces blahorečenia pápeža Pia XII.
„Urýchľovanie týchto procesov je škodlivé. Od študentských čias ma učili, že vedecká biografia môže byť napísaná po štyridsiatich až päťdesiatich rokoch, zatiaľ čo tu sa požaduje rýchly posudok na pápeža, ktorý slúžil 27 rokov. Osobne ma to napĺňa skepsou,“ vyjadril sa Gumpel. Spomenul aj príliš horúčkovitý entuziazmus a masy s organizovanými chórmi, ktoré sa objavili hneď po pápežovej smrti. „Ale kto povie nie týmto tlakom?“ pýta sa páter, ktorý neodmieta proces blahorečenia, len požaduje väčšiu rozvážnosť a opatrnosť.
Dianie okolo Jána Pavla II. asi najvýstižnejšie zhrnul redaktor denníka La Stampa Marco Tosati, ktorý deň po treťom výročí smrti pápeža napísal: „Nebude to expresná beatifikácia, ale pre ľudí je Ján Pavol II. už teraz svätým, a tým skôr po včerajšku, keď Benedikt XVI. na Námestí svätého Petra pred päťdesiattisíc veriacimi z celého sveta hovoril o nadprirodzených kvalitách svojho predchodcu.“
Autor je doktorand žurnalistiky, momentálne na študijnom pobyte na Pápežskej univerzite Santa Croce
Druhého apríla sa obyvatelia Ríma prebudili do teplého jarného počasia. Na dopoludňajšiu omšu, ktorú na Námestí svätého Petra slúžil pápež Benedikt XVI., ich prišlo 40- až 60-tisíc. Najpočetnejšie zastúpenie po domácich Talianoch mali, samozrejme, rodáci Jána Pavla II., Poliaci. Pozornosti redaktora katolíckeho denníka Avvenire neušla ani chorvátska zástava, „najväčšia zo všetkých, taká veľká, že muž, ktorý ju držal, musel vynaložiť veľkú námahu“. Práve táto zástava mi celý čas bránila vo výhľade na oltár umiestnený pod priečelím Baziliky sv. Petra.
.generácia GP2
Spomedzi štyridsiatich deviatich koncelebrujúcich kardinálov si kamery prenášajúce zábery na veľkoplošné obrazovky rozmiestnené na námestí najčastejšie vyberali krakovského arcibiskupa Stanislawa Dziwisza, ktorý bol štyridsať rokov osobným tajomníkom Jána Pavla II. „S pohnutím znovu prežívame hodiny onoho sobotného večera, keď správu o jeho smrti v modlitbe prijali ohromné zástupy ľudí na preplnenom Námestí sv. Petra. Vatikánska bazilika a toto námestie sa na niekoľko dní stalo skutočným srdcom sveta,“ povedal v úvode svojej homílie pápež Benedikt XVI.
Talianskych tínedžerov stojacich predo mnou, ktorí počas omše stihli prečítať oba športové denníky, však viac zaujímala včerajšia prehra AS Rím s Manchestrom United vo štvrťfinále Ligy majstrov. Starší manželský pár z USA zase americké vlajky na šiltovkách školákov z Palerma potešili natoľko, že napriek jazykovej bariére sa im snažili prejaviť svoju náklonnosť. Pre väčšinu zúčastnených však omša bola predovšetkým hlbokou vďakou Karolovi Veľkému, ako býva poľský pápež často titulovaný, a prosbou o jeho ochranu. „Bol človekom svätým a taký pokorným, ako môžu byť len svätí,“ povedala denníku Avvenire poľská rehoľníčka Hedwiga. Ďalší pútnik zase v rukách držal portrét zosnulého pápeža, na ktorom bola červenou fixkou dopísaná veta narážajúca na pápežove legendárne slová Nebojte sa!: „S tebou sme nikdy nemali a ani nebudeme mať strach.“
Po Poliakoch boli ďalšou neprehliadnuteľnou skupinou mladí ľudia. Mnohí z nich sa narodili a vyrastali práve počas jeho dvadsaťsedemročného pontifikátu a boli ním prirodzene ovplyvnení. Priťahoval ich svojou spontánnosťou a schopnosťou prenášať silné posolstvo prostredníctvom jednoduchých slov a gest. Zaužívaným označením pre túto mládež sa stal termín „la generazione GP2“. Večerný spomienkový spravodajský šot talianskej verejnoprávnej televízie Rai Due bol zostavený práve zo zostrihov stretnutí zosnulého pápeža s deťmi a mládežou.
.blahorečený už v októbri?
S veľkou odozvou sa v talianskych denníkoch stretli slová Benedikta XVI., v ktorých počas príhovoru hovoril o nadprirodzených kvalitách svojho predchodcu. „Popri mnohých ľudských a nadprirodzených kvalitách mal totiž aj mimoriadne duchovné a mystické cítenie. Stačilo ho pozorovať pri modlitbe. Doslova sa vnoril do Boha a zdalo sa, že všetko ostatné je mu v tých chvíľach cudzie.“ Viacerí novinári v týchto slovách hľadali narážku na možné urýchlené uzavretie beatifikačného procesu, ktorého diecézna fáza sa začala už krátko po pápežovej smrti.
Zodpovedný za tento proces, postulátor Slawomir Oder, priťahoval po kardinálovi Dziwiszovi najväčšiu pozornosť médií. Pri žiadnom rozhovore ho neminula otázka, kedy bude Ján Pavol II. blahorečený. Denníky Corriere della sera a Avvenire uviedli, že z Poľska prichádzajú požiadavky, aby sa tak stalo už 16. októbra tohto roku, keď sa bude pripomínať 30. výročie nástupu Jána Pavla II. na pápežský stolec. Podľa prieskumu poľského denníka Rzeczpospolita až 83 percent Poliakov považuje za veľmi potrebné každý rok si pripomínať výročie smrti svojho rodáka a 47 percent sa domnieva, že 2. apríl by sa mal stať štátnym sviatkom.
„My v krakovskej arcidiecéze nevytvárame žiadne tlaky. Povedal som to aj Svätému otcovi,“ vyjadril sa kardinál Dziwisz. „Veci napredujú dobre. Prirodzene, je potrebný čas, pretože je tu množstvo dokumentov, ktoré treba preskúmať a množstvo svedectiev, nie iba v Ríme alebo v Poľsku, ale po celom svete, ktoré treba zhromaždiť.“ V rovnakom duchu sa vyjadroval aj postulátor Oder.
Diecézna fáza beatifikácie by sa mohla čoskoro ukončiť. Potom budú spisy v rozsahu asi 2 500 strán postúpené Kongregácii pre kauzy svätých, v ktorej rámci bude prebiehať druhá fáza procesu. Októbrový termín blahorečenia je teda viac ako nepravdepodobný. Prefekt kongregácie, kardinál Jose Saraiva Martins, sa však vyjadril jasne: „Pre mňa je Ján Pavol II. svätým už teraz.“
.uzdravená rehoľníčka
Na beatifikáciu je potrebné vykonanie aspoň jedného zázraku, ktorý musí byť prešetrený a potvrdený. Kongregácia pre kauzy svätých už dlhšie skúma uzdravenie francúzskej rehoľníčky Marie Simon-Pierre. V roku jej 2002 diagnostikovali ťažkú formu Parkinsonovej choroby, ktorou trpel aj Ján Pavol II. Pred troma rokmi, v deň smrti pápeža, sa jej stav výrazne zhoršil. Spolusestry sa za ňu začali modliť k zosnulému pápežovi. Po dvoch mesiacoch choroba zmizla. Ako pripomína Slawomir Oder, zatiaľ nemožno hovoriť o zázraku. Tak môže uzdravenie kvalifikovať až spomínaná kongregácia.
Okrem oznámenia o tomto uzdravení prišlo do úradu postulátora ďalších 4 až 5-tisíc listov hovoriacich o možných zázrakoch. Kardinál Dziwisz upozornil, že „Ján Pavol II. bol pápežom obraňujúcim život, pápežom rodiny“ a mnohé „zázraky“ sa týkajú práve rodín. Talianske denníky spomenuli prípady viacerých manželských párov, ktoré nemohli mať deti, no po modlitbách k zosnulému pápežovi ženy počali. Okrem listov o „zázrakoch“ sa objavujú aj obyčajné svedectvá jednoduchých ľudí. „Máme list, ktorý sa našiel na hrobe Jána Pavla II., v ktorom sa naňho jedna prostitútka obracia ako na jediné ľudské a duchovné útočisko v jej rozpoložení,“ spomína v rozhovore pre denník Corriere della sera Slawomir Oder.
.opozičný hlas
Popri mnohých hlasoch hovoriacich o možnostiach skorého blahorečenia zosnulého pápeža sa objavil aj jeden, ktorý rýchlosť beatifikácie spochybňuje. Z nemeckého denníka Die Welt prebrali talianske denníky La Stampa a Corriere della sera úryvky z rozhovoru s jezuitom Petrom Gumpelom, ktorý bol takmer päťdesiat rokov členom Kongregácie pre kauzy svätých a bol zodpovedný aj za proces blahorečenia pápeža Pia XII.
„Urýchľovanie týchto procesov je škodlivé. Od študentských čias ma učili, že vedecká biografia môže byť napísaná po štyridsiatich až päťdesiatich rokoch, zatiaľ čo tu sa požaduje rýchly posudok na pápeža, ktorý slúžil 27 rokov. Osobne ma to napĺňa skepsou,“ vyjadril sa Gumpel. Spomenul aj príliš horúčkovitý entuziazmus a masy s organizovanými chórmi, ktoré sa objavili hneď po pápežovej smrti. „Ale kto povie nie týmto tlakom?“ pýta sa páter, ktorý neodmieta proces blahorečenia, len požaduje väčšiu rozvážnosť a opatrnosť.
Dianie okolo Jána Pavla II. asi najvýstižnejšie zhrnul redaktor denníka La Stampa Marco Tosati, ktorý deň po treťom výročí smrti pápeža napísal: „Nebude to expresná beatifikácia, ale pre ľudí je Ján Pavol II. už teraz svätým, a tým skôr po včerajšku, keď Benedikt XVI. na Námestí svätého Petra pred päťdesiattisíc veriacimi z celého sveta hovoril o nadprirodzených kvalitách svojho predchodcu.“
Autor je doktorand žurnalistiky, momentálne na študijnom pobyte na Pápežskej univerzite Santa Croce
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.