Premiér Fico ohlásil ďalšiu megastavbu. V roku 2010 sa má začať stavať širokorozchodná trať, ktorá by spojila Ukrajinu so zatiaľ neexistujúcim terminálom vo Viedni. Za projektom stoja vplyvné Ruské železnice, a preto nebude problém stavbu finančne zaistiť. Ale nestačí vidieť biznis, treba pridať politiku.
Na Slovensko v krátkom čase už druhýkrát pricestoval šéf Ruských železníc (RŽD) Vladimír Jakunin. Je to človek blízky Putinovi a patrí k lídrom ruského štátneho biznisu. Donedávna bol dokonca jedným z neoficiálnych kandidátov na ruského prezidenta. Jeho sila nevyplýva iba z toho, že má pod sebou tri milióny zamestnancov, ale aj z jeho niekdajšieho pôsobenia v KGB – vo vedecko-technickej rozviedke, ktorá zháňala po svete citlivé technické informácie.
Vlastný kus železnice v Európskej únii, ktorý by Rusi týmto projektom získali, v prvom rade vytrestá Poliakov za ochotu prijať na svoje územie americký radar. Rusi budú cez nás môcť časť nákladu odkloniť z poľských dráh, ktoré sú teraz jednou z najsilnejších spojníc medzi Ruskom a západnou Európou. Jakunin opatrne avizoval, že o projekt sa zaujímajú aj nemecké železnice. Rakúšania, ktorí sú v regióne nenápadným, ale silným spojencom ruských priemyselných skupín, by sa ďalším tržbám na svojich koľajniciach tiež iba potešili.
V ruských rukách by ostalo aj strategické rozhodovanie, ktorým smerom sa bude tovar z Ruska, ale najmä z Číny púšťať do západnej Európy. Množstvo prepravovaného tovaru bude pritom rásť. Rusi sa navyše snažia obchodníkov presvedčiť, aby svoj tovar presmerovali z diaľkových lodných liniek na svoju Transsibírsku magistrálu.
Vôbec však nie je jasné, prečo práve premiér slovenskej vlády prejavuje také veľké nadšenie pre projekt širokorozchodnej. Koľaje slovenských železníc sú totiž nevyťažené a presun tovaru na novú trať by spôsobil ďalší pokles prepravy po normálnych koľajniciach. Rusi pritom sľubujú vypraviť denne po tratiach širokorozchodnej štrnásť nových, extrémne dlhých kontajnerových vlakov.
Po slovenských koľajniciach sa prepravuje málo tovaru. Štátne ŽSR majú preto problémy zaistiť na svoju prevádzku dostatok peňazí. Ceny za ich služby patria preto k jedným z najvyšších v Európe. A tak každý, kto sa môže vyhnúť preprave tovaru po slovenských štátnych železniciach, sa im vyhne. Možnosti dostať viac tovaru na obyčajné koľaje sa teraz vláda ešte viac vzdáva. Podporuje vlastne ruskú konkurenciu. S financovaním stavby by totiž museli pomôcť Rusi, zrejme by vznikol spoločný rusko-slovenský podnik, do ktorého by prichádzali tržby za prepravu po širokorozchodnej.
Slovensko nebude mať na to, aby samo investovalo dôležitú časť z očakávanej investície 4,3 mld. EUR (140 mld. Sk) do projektu. Ak by náhodou rakúske či nemecké štátne dráhy nahovorili úradníkov v Bruseli, aby zaplatili túto trať, bol by to ďalší nezmyselný projekt z eurofondov. Tie totiž už teraz platia modernizáciu železníc, hoci ak má byť obnova efektívna, treba na slovenské koľaje dostať najmä tovar. Na ilustráciu: do roku 2013 by na modernizáciu železničnej dopravy na Slovensku najmä z európskych peňazí mala ísť viac ako miliarda eur...
Rusi na projekt novej širokorozchodnej tlačia. Zatiaľ však neexistujú žiadne reálne prepočty, či to má zmysel. Dohody, ktoré sa podpísali začiatkom apríla vo Viedni, sú iba o tom, že projekčné tímy začnú rátať.
Ak slovenská vláda bude podporovať projekt ruských štátnych biznismenov, pôjde paradoxne proti najchudobnejšiemu, východoslovenskému regiónu. Debata s Rusmi by preto mala smerovať k tomu, aby železničný náklad menil podvozky v Čiernej nad Tisou. Tamojšie slabo vyťažené prekladisko by s ruskou podporou mohlo dostať šancu a štátne železnice zaujímavý príjem. Debata s Rusmi je však ťažká. Slovenský premiér je v polohe primátora mesta s počtom obyvateľov polovičnej Moskvy. Slúži teda najmä ako nástroj ruských záujmov v priestore Európskej únie. Svoju pozíciu v tejto hre však Fico zrejme vôbec nevníma.
Autor je šéfreportér týždenníka Trend.
Na Slovensko v krátkom čase už druhýkrát pricestoval šéf Ruských železníc (RŽD) Vladimír Jakunin. Je to človek blízky Putinovi a patrí k lídrom ruského štátneho biznisu. Donedávna bol dokonca jedným z neoficiálnych kandidátov na ruského prezidenta. Jeho sila nevyplýva iba z toho, že má pod sebou tri milióny zamestnancov, ale aj z jeho niekdajšieho pôsobenia v KGB – vo vedecko-technickej rozviedke, ktorá zháňala po svete citlivé technické informácie.
Vlastný kus železnice v Európskej únii, ktorý by Rusi týmto projektom získali, v prvom rade vytrestá Poliakov za ochotu prijať na svoje územie americký radar. Rusi budú cez nás môcť časť nákladu odkloniť z poľských dráh, ktoré sú teraz jednou z najsilnejších spojníc medzi Ruskom a západnou Európou. Jakunin opatrne avizoval, že o projekt sa zaujímajú aj nemecké železnice. Rakúšania, ktorí sú v regióne nenápadným, ale silným spojencom ruských priemyselných skupín, by sa ďalším tržbám na svojich koľajniciach tiež iba potešili.
V ruských rukách by ostalo aj strategické rozhodovanie, ktorým smerom sa bude tovar z Ruska, ale najmä z Číny púšťať do západnej Európy. Množstvo prepravovaného tovaru bude pritom rásť. Rusi sa navyše snažia obchodníkov presvedčiť, aby svoj tovar presmerovali z diaľkových lodných liniek na svoju Transsibírsku magistrálu.
Vôbec však nie je jasné, prečo práve premiér slovenskej vlády prejavuje také veľké nadšenie pre projekt širokorozchodnej. Koľaje slovenských železníc sú totiž nevyťažené a presun tovaru na novú trať by spôsobil ďalší pokles prepravy po normálnych koľajniciach. Rusi pritom sľubujú vypraviť denne po tratiach širokorozchodnej štrnásť nových, extrémne dlhých kontajnerových vlakov.
Po slovenských koľajniciach sa prepravuje málo tovaru. Štátne ŽSR majú preto problémy zaistiť na svoju prevádzku dostatok peňazí. Ceny za ich služby patria preto k jedným z najvyšších v Európe. A tak každý, kto sa môže vyhnúť preprave tovaru po slovenských štátnych železniciach, sa im vyhne. Možnosti dostať viac tovaru na obyčajné koľaje sa teraz vláda ešte viac vzdáva. Podporuje vlastne ruskú konkurenciu. S financovaním stavby by totiž museli pomôcť Rusi, zrejme by vznikol spoločný rusko-slovenský podnik, do ktorého by prichádzali tržby za prepravu po širokorozchodnej.
Slovensko nebude mať na to, aby samo investovalo dôležitú časť z očakávanej investície 4,3 mld. EUR (140 mld. Sk) do projektu. Ak by náhodou rakúske či nemecké štátne dráhy nahovorili úradníkov v Bruseli, aby zaplatili túto trať, bol by to ďalší nezmyselný projekt z eurofondov. Tie totiž už teraz platia modernizáciu železníc, hoci ak má byť obnova efektívna, treba na slovenské koľaje dostať najmä tovar. Na ilustráciu: do roku 2013 by na modernizáciu železničnej dopravy na Slovensku najmä z európskych peňazí mala ísť viac ako miliarda eur...
Rusi na projekt novej širokorozchodnej tlačia. Zatiaľ však neexistujú žiadne reálne prepočty, či to má zmysel. Dohody, ktoré sa podpísali začiatkom apríla vo Viedni, sú iba o tom, že projekčné tímy začnú rátať.
Ak slovenská vláda bude podporovať projekt ruských štátnych biznismenov, pôjde paradoxne proti najchudobnejšiemu, východoslovenskému regiónu. Debata s Rusmi by preto mala smerovať k tomu, aby železničný náklad menil podvozky v Čiernej nad Tisou. Tamojšie slabo vyťažené prekladisko by s ruskou podporou mohlo dostať šancu a štátne železnice zaujímavý príjem. Debata s Rusmi je však ťažká. Slovenský premiér je v polohe primátora mesta s počtom obyvateľov polovičnej Moskvy. Slúži teda najmä ako nástroj ruských záujmov v priestore Európskej únie. Svoju pozíciu v tejto hre však Fico zrejme vôbec nevníma.
Autor je šéfreportér týždenníka Trend.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.