DOROTA NVOTOVÁ
SILA VZLYKU
EMI
Jednu guľôčku si druhý album Doroty Nvotovej zaslúži za nemilosrdnú poctivosť a autenticitu: Dorota to, čo spieva (a píše do .týždňa), myslí vždy vážne. Druhá jej patrí za krásne fotky na obale a za koncerty plné energie a radosti z hrania. Za to, že ďalšie guľôčky nemôžeme našej priateľke a spolupracovníčke pridať, môže človek, ktorý pri tvorbe albumu nebol prítomný: producent. Keby tam bol, upozornil by ju, že piesne na platni sa (až na jednu-dve výnimky) podobajú ako vajce vajcu. Videl by, že tvrdšia, rýchlejšia poloha jej je bližšia ako pokusy o klenuté melódie. A pri mixovaní by viac vytiahol skvelú kapelu (Martin Štempel, Tomáš Vagaský, Teo Heriban a v jednej piesni Marián Varga), ktorá jej piesne na koncertoch krásne „špiní“ a pritvrdzuje. Dorota si však album produkovala sama. Koncerty Doroty a jej Bandu sú príjemným zážitkom. Na rozdiel od tohto albumu.
.juraj Kušnierik
R.E.M.
ACCELERATE
WARNER
Michael Stipe a jeho dvaja kamaráti Buck a Mills už nechceli riskovať ďalšie experimentálne odchýlky od vlastnej osi. Ich hudba akcelerovala, ale neprináša nič nové, skôr staronové. Sú to stále R.E.M., no neradno od nich očakávať hity na prvé počutie. Nápady sa tu schovávajú za agresívny rockový zvuk. Niekedy je tých skreslených beglajtov aj viac, než treba. Azda preto zaujmú skôr pesničky odlišné od tejto schémy: temná Hollow Man, dylanovsky angažovaná Until The Day Is Done, Mr. Richards, čo znie ako Dylan v podaní The Byrds, ďalej apokalyptický valčík Sing For The Submarine s refrénom ako od skupiny Travis, a konečne na odpichovom riffe postavená Horse To Water. Ani jednotvárnejším zvyškom albumu sa však netreba dať odradiť. Ten apel síce z hudby cítiť aj bez slov, ale platni sa aj tak najlepšie prichádza na chuť s textami v ruke.
.martin Chrobák
11 FINGERS RECORDS
SAMPLER VOL. 1
11 FINGERS RECORDS/WEGART
Značka 11 Fingers pôsobí v Tampere a Prahe, a ako sa píše na jej stránkach, poháňaná je zvukovými dobrodružstvami. V minulosti tu platňa vyšla bratislavských experimentátorov Poo či nedávny debut uznávaných Dope Aviators. Teraz label prichádza s kolekciou dvanástich skladieb od slovenských a spriatelených interpretov z Anglicka, USA a Fínska. Sampler elegantnou snivosťou otvárajú Dope Aviators (Loony), ďalej zaujme štúdiový majster Richard Formby (Oscillate), v minulosti nahrávajúci platne spoločne s Hood či Mogwai. Osviežením v hmlistých vlnách je anglický psychedelický projekt Geese (The Secret World of Clifford Swain) a melancholický Fín Timo Blues (I Hear Rumours). Výber nezávislých umelcov sa podľa očakávaní nesie v pomalých tempách, je však prichystaný s rozhľadom, za čo patrí pochvala producentom Kaskovi (Dope Aviators) a Rentipovi (Poo).
.matej Lauko
ALL TIME JAZZ & LUCIA LUŽINSKÁ
(UN)COVERED
PAVIAN RECORDS
V čase vydania debutu First Take (máj 2005) bola Lucia Lužinská jednou z mnohých spievajúcich herečiek a ako speváčka fungovala skôr v „západných“ kluboch. Tri roky hľadania, pódiových skúseností, ale predovšetkým formovania umeleckým prostredím džezového oddelenia univerzity v rakúskom Grazi prinieslo výsledok prevyšujúci očakávané. Nahrávka (un)covered je tým najlepším odkazom pre fanúšikov i pochybovačov, ktorí nad domácou produkciou dávno zlomili palicu. Krehké a zvukovo bohaté aranžmány gitaristu Borisa Čellára v spojení s Lužinskej zdržanlivým a nesmierne tvárnym hlasom fungujú na tejto neobyčajne pestrej nahrávke fantasticky. Napríklad na ploche skvostnej vokalízy slávnej „davisovky“ Flamenco Sketches. Je načase, aby Slovensko namiesto umelo živených „londýnskych vokálnych senzácií“ konečne spoznalo svoju prvú dámu.
.peter Motyčka
PLAIN WHITE T’S
EVERY SECOND COUNTS
HOLLYWOOD/EMI
Americká skupina Plain White T’s sa do Európy dostáva oneskorene – album Every Second Counts vyšiel v USA už v roku 2006. Ale aj doma za veľkou mlákou úspech tejto kapely akosi meškal. Skladba Hey There Delilah bola už na predchádzajúcom albume All That We Need (2005), ale dve nominácie na Grammy získala až tento rok. Krehučká akustická pesnička o krásnej prekážkarke Delilah DiCrescenzo sa medzitým stala nielen veľkým hitom, ale aj predmetom podarenej paródie, v ktorej sa spevákovi ozýva právnik jeho platonickej lásky. Hey There Delilah je zaradená na úvod európskeho vydania albumu Every Second Counts ako bonus, sám album sa však nesie v odlišnom duchu. Namiesto akustických vyznaní ho tvoria „alternatívne“ pop-punkové popevky zhruba v štýle Fall Out Boy. Veselá, milá muzička, no originálna asi tak ako „plain white T“ – biele tričko.
.vladislav Gális
RICHARD HAWLEY
LADY’S BRIDGE
MUTE/EMI
V 90. rokoch bol členom britpopovej skupiny The Longpigs, neskôr pôsobil ako koncertný gitarista Pulp, hosťoval na nahrávkach Jarvisa Cockera, All Saints, Nancy Sinatra a Gwen Stefani, k jeho fanúšikom patria členovia R.E.M., Coldplay alebo Arctic Monkeys. Richard Hawley je zvláštna postava – v ligotavom obleku na prvý pohľad vyzerá ako člen nejakej bláznivej revivalovej rokenrolovej kapely. Štyridsaťjedenročný spevák, gitarista a skladateľ skutočne vyrastal na hudbe Elvisa Presleyho alebo Roya Orbisona, jeho pesničky sú však zároveň pevne ukotvené v prostredí rodného mesta, britskej oceliarskej metropoly Sheffield. Napriek podobnosti s Presleym, Orbisonom či Cashom jeho hudba napodiv nepôsobí štylizovane ani recesisticky – o slečne Samote, tmavej ceste alebo volaní mora spieva tak, akoby o tom nespieval ešte nikto pred ním.
.vladislav Gális
SILA VZLYKU
EMI
Jednu guľôčku si druhý album Doroty Nvotovej zaslúži za nemilosrdnú poctivosť a autenticitu: Dorota to, čo spieva (a píše do .týždňa), myslí vždy vážne. Druhá jej patrí za krásne fotky na obale a za koncerty plné energie a radosti z hrania. Za to, že ďalšie guľôčky nemôžeme našej priateľke a spolupracovníčke pridať, môže človek, ktorý pri tvorbe albumu nebol prítomný: producent. Keby tam bol, upozornil by ju, že piesne na platni sa (až na jednu-dve výnimky) podobajú ako vajce vajcu. Videl by, že tvrdšia, rýchlejšia poloha jej je bližšia ako pokusy o klenuté melódie. A pri mixovaní by viac vytiahol skvelú kapelu (Martin Štempel, Tomáš Vagaský, Teo Heriban a v jednej piesni Marián Varga), ktorá jej piesne na koncertoch krásne „špiní“ a pritvrdzuje. Dorota si však album produkovala sama. Koncerty Doroty a jej Bandu sú príjemným zážitkom. Na rozdiel od tohto albumu.
.juraj Kušnierik
R.E.M.
ACCELERATE
WARNER
Michael Stipe a jeho dvaja kamaráti Buck a Mills už nechceli riskovať ďalšie experimentálne odchýlky od vlastnej osi. Ich hudba akcelerovala, ale neprináša nič nové, skôr staronové. Sú to stále R.E.M., no neradno od nich očakávať hity na prvé počutie. Nápady sa tu schovávajú za agresívny rockový zvuk. Niekedy je tých skreslených beglajtov aj viac, než treba. Azda preto zaujmú skôr pesničky odlišné od tejto schémy: temná Hollow Man, dylanovsky angažovaná Until The Day Is Done, Mr. Richards, čo znie ako Dylan v podaní The Byrds, ďalej apokalyptický valčík Sing For The Submarine s refrénom ako od skupiny Travis, a konečne na odpichovom riffe postavená Horse To Water. Ani jednotvárnejším zvyškom albumu sa však netreba dať odradiť. Ten apel síce z hudby cítiť aj bez slov, ale platni sa aj tak najlepšie prichádza na chuť s textami v ruke.
.martin Chrobák
11 FINGERS RECORDS
SAMPLER VOL. 1
11 FINGERS RECORDS/WEGART
Značka 11 Fingers pôsobí v Tampere a Prahe, a ako sa píše na jej stránkach, poháňaná je zvukovými dobrodružstvami. V minulosti tu platňa vyšla bratislavských experimentátorov Poo či nedávny debut uznávaných Dope Aviators. Teraz label prichádza s kolekciou dvanástich skladieb od slovenských a spriatelených interpretov z Anglicka, USA a Fínska. Sampler elegantnou snivosťou otvárajú Dope Aviators (Loony), ďalej zaujme štúdiový majster Richard Formby (Oscillate), v minulosti nahrávajúci platne spoločne s Hood či Mogwai. Osviežením v hmlistých vlnách je anglický psychedelický projekt Geese (The Secret World of Clifford Swain) a melancholický Fín Timo Blues (I Hear Rumours). Výber nezávislých umelcov sa podľa očakávaní nesie v pomalých tempách, je však prichystaný s rozhľadom, za čo patrí pochvala producentom Kaskovi (Dope Aviators) a Rentipovi (Poo).
.matej Lauko
ALL TIME JAZZ & LUCIA LUŽINSKÁ
(UN)COVERED
PAVIAN RECORDS
V čase vydania debutu First Take (máj 2005) bola Lucia Lužinská jednou z mnohých spievajúcich herečiek a ako speváčka fungovala skôr v „západných“ kluboch. Tri roky hľadania, pódiových skúseností, ale predovšetkým formovania umeleckým prostredím džezového oddelenia univerzity v rakúskom Grazi prinieslo výsledok prevyšujúci očakávané. Nahrávka (un)covered je tým najlepším odkazom pre fanúšikov i pochybovačov, ktorí nad domácou produkciou dávno zlomili palicu. Krehké a zvukovo bohaté aranžmány gitaristu Borisa Čellára v spojení s Lužinskej zdržanlivým a nesmierne tvárnym hlasom fungujú na tejto neobyčajne pestrej nahrávke fantasticky. Napríklad na ploche skvostnej vokalízy slávnej „davisovky“ Flamenco Sketches. Je načase, aby Slovensko namiesto umelo živených „londýnskych vokálnych senzácií“ konečne spoznalo svoju prvú dámu.
.peter Motyčka
PLAIN WHITE T’S
EVERY SECOND COUNTS
HOLLYWOOD/EMI
Americká skupina Plain White T’s sa do Európy dostáva oneskorene – album Every Second Counts vyšiel v USA už v roku 2006. Ale aj doma za veľkou mlákou úspech tejto kapely akosi meškal. Skladba Hey There Delilah bola už na predchádzajúcom albume All That We Need (2005), ale dve nominácie na Grammy získala až tento rok. Krehučká akustická pesnička o krásnej prekážkarke Delilah DiCrescenzo sa medzitým stala nielen veľkým hitom, ale aj predmetom podarenej paródie, v ktorej sa spevákovi ozýva právnik jeho platonickej lásky. Hey There Delilah je zaradená na úvod európskeho vydania albumu Every Second Counts ako bonus, sám album sa však nesie v odlišnom duchu. Namiesto akustických vyznaní ho tvoria „alternatívne“ pop-punkové popevky zhruba v štýle Fall Out Boy. Veselá, milá muzička, no originálna asi tak ako „plain white T“ – biele tričko.
.vladislav Gális
RICHARD HAWLEY
LADY’S BRIDGE
MUTE/EMI
V 90. rokoch bol členom britpopovej skupiny The Longpigs, neskôr pôsobil ako koncertný gitarista Pulp, hosťoval na nahrávkach Jarvisa Cockera, All Saints, Nancy Sinatra a Gwen Stefani, k jeho fanúšikom patria členovia R.E.M., Coldplay alebo Arctic Monkeys. Richard Hawley je zvláštna postava – v ligotavom obleku na prvý pohľad vyzerá ako člen nejakej bláznivej revivalovej rokenrolovej kapely. Štyridsaťjedenročný spevák, gitarista a skladateľ skutočne vyrastal na hudbe Elvisa Presleyho alebo Roya Orbisona, jeho pesničky sú však zároveň pevne ukotvené v prostredí rodného mesta, britskej oceliarskej metropoly Sheffield. Napriek podobnosti s Presleym, Orbisonom či Cashom jeho hudba napodiv nepôsobí štylizovane ani recesisticky – o slečne Samote, tmavej ceste alebo volaní mora spieva tak, akoby o tom nespieval ešte nikto pred ním.
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.