Erik Šille je mladý umelec, ktorého tvorba sa koncentruje na maľbu s presahmi do digitálnej grafiky, kresby, komiksu a do inštalácií. Jeho spôsob maľovania je natoľko špecifický, že provokuje k čoraz novším interpretáciám.
Spoznávať jeho maľby je ako dokupovať si knihy obľúbeného spisovateľa. Môžeme sa tešiť, že nájdeme známy sympatický rukopis, ale vždy čítame nový a nový príbeh. Naposledy som sa začítala do Obrazov nového sveta, čo je názov Šilleho výstavy v Galérii Slovenskej sporiteľne v Bratislave pod kurátorským vedením Petra Michaloviča.
O tvorbe Erika Šilleho sa hovorí, že vrátila slovenskej maľbe jej dôležitosť. Vladimír Beskid ho vo svojom článku zaradil do „Mac-generácie (od Macintosha po Big Mac McDonald’s), ktorá vyrastá v masmediálnej, masovej a ‚mäsovej‘ kultúre.“ Napriek týmto symbolom súčasného pretechnizovaného sveta si Erik Šille volí za svoj hlavný vyjadrovací prostriedok klasickú maľbu s presahmi do iných vizuálnych oblastí (kresba, ilustrácia, komiks). Skôr, než začne maľovať, „urobí si na stole poriadok“, čo znamená, že všetky plátna otočí k stene. Postupne, ako sa na kresbu nabaľujú farebné vrstvy, postavičky, situácie, elektrické vedenia (významové predely plátna), jednotlivé plátna sa otáčajú a dokresľujú načatý príbeh.
Jeho maľba je miestami ilustratívna až komiksová. Aby však predišiel úplnej čitateľnosti, dodáva do obrazov istú významovú nesúrodosť. Zámerne niečo odtrhne, zamorí dymom či zaplaví lávou. Divák sa pri stretnutí s jeho maľbou nenudí. Čitateľnosť jeho diel je komplikovaná, napriek tomu nám Šille ponúka mikropríbehy so súčasného života, ktorý zobrazuje zaplavený nadprirodzenými postavami, už na prvý pohľad nepochádzajúcimi z tohto sveta.
Využíva symboly a ikony sveta reklamy, počítačovej grafiky či médií, ktoré fragmentálne zasahujú v istej vrstve do obrazu a významovo ho dopĺňajú, prípadne sú hlavným nositeľom jeho významu. Rovnako dôležitou súčasťou jeho diel je ich názov. Ten sa vyskytuje niekedy v slovenčine, inokedy v angličtine (Z mojich rán rastú kvety, Chýbaš mi, Too long loading, Enemy of time...). Ak je zdrojom inšpirácie pre obraz napríklad reklamný slogan v angličtine (If there’s oil here, we’ll find it), Šille ponecháva jeho autenticitu a nepodrobuje ho násilnému prekladu.
Ako sám hovorí, pred začiatkom každej práce si určí cieľ, ako by malo dielo vyzerať a o čom by malo vypovedať. Nikdy to nakoniec nedodrží. A to je asi dobre. Počas procesu maľovania totiž vzniká príbeh, ktorý v istom momente akoby prebral nadvládu nad svojím životom. Pôvodné postavičky sú premaľované inými. Tvar potrubia či elektrického vedenia sa mení a rovnako s ním sa mení aj predel medzi dôležitejšou a tou menej dôležitou časťou obrazu.
Šille je považovaný za maliara, ktorý je inšpirovaný fenoménom mestskej generácie, globalizáciou. On sám si to však úplne nepripúšťa. Poukazuje na to, že súčasťou jeho obrazov sú aj zelené plochy, hory, lesy, voda, ktoré sú rovnako dôležitou inšpiráciou na jeho tvorbu ako mesto, v ktorom už niekoľko rokov žije a tvorí. Čistotu prírodných plôch narúša psychedelickými výbuchmi, toxickým smogom či neidentifikovateľným plynom vypúšťaným z útrob nadprirodzenej postavy. Čisté plochy obrazu sú znečistené, čo vyvoláva rôznorodosť pocitov.
Napriek globálnemu pôsobeniu samotného znečisťovania, Erik Šille uvažuje lokálne a zobrazuje len to, čo sa ho priamo dotýka. Nie je to z jeho strany egoizmus, ale úprimnosť výpovede, ktorá je často ironická až samozosmiešňovacia.
Autorka je výtvarná publicistka.
Erik Šille: Obrazy nového sveta. Galéria Slovenskej sporiteľne, Bratislava.
Výstava potrvá do 27. apríla 2008.
Spoznávať jeho maľby je ako dokupovať si knihy obľúbeného spisovateľa. Môžeme sa tešiť, že nájdeme známy sympatický rukopis, ale vždy čítame nový a nový príbeh. Naposledy som sa začítala do Obrazov nového sveta, čo je názov Šilleho výstavy v Galérii Slovenskej sporiteľne v Bratislave pod kurátorským vedením Petra Michaloviča.
O tvorbe Erika Šilleho sa hovorí, že vrátila slovenskej maľbe jej dôležitosť. Vladimír Beskid ho vo svojom článku zaradil do „Mac-generácie (od Macintosha po Big Mac McDonald’s), ktorá vyrastá v masmediálnej, masovej a ‚mäsovej‘ kultúre.“ Napriek týmto symbolom súčasného pretechnizovaného sveta si Erik Šille volí za svoj hlavný vyjadrovací prostriedok klasickú maľbu s presahmi do iných vizuálnych oblastí (kresba, ilustrácia, komiks). Skôr, než začne maľovať, „urobí si na stole poriadok“, čo znamená, že všetky plátna otočí k stene. Postupne, ako sa na kresbu nabaľujú farebné vrstvy, postavičky, situácie, elektrické vedenia (významové predely plátna), jednotlivé plátna sa otáčajú a dokresľujú načatý príbeh.
Jeho maľba je miestami ilustratívna až komiksová. Aby však predišiel úplnej čitateľnosti, dodáva do obrazov istú významovú nesúrodosť. Zámerne niečo odtrhne, zamorí dymom či zaplaví lávou. Divák sa pri stretnutí s jeho maľbou nenudí. Čitateľnosť jeho diel je komplikovaná, napriek tomu nám Šille ponúka mikropríbehy so súčasného života, ktorý zobrazuje zaplavený nadprirodzenými postavami, už na prvý pohľad nepochádzajúcimi z tohto sveta.
Využíva symboly a ikony sveta reklamy, počítačovej grafiky či médií, ktoré fragmentálne zasahujú v istej vrstve do obrazu a významovo ho dopĺňajú, prípadne sú hlavným nositeľom jeho významu. Rovnako dôležitou súčasťou jeho diel je ich názov. Ten sa vyskytuje niekedy v slovenčine, inokedy v angličtine (Z mojich rán rastú kvety, Chýbaš mi, Too long loading, Enemy of time...). Ak je zdrojom inšpirácie pre obraz napríklad reklamný slogan v angličtine (If there’s oil here, we’ll find it), Šille ponecháva jeho autenticitu a nepodrobuje ho násilnému prekladu.
Ako sám hovorí, pred začiatkom každej práce si určí cieľ, ako by malo dielo vyzerať a o čom by malo vypovedať. Nikdy to nakoniec nedodrží. A to je asi dobre. Počas procesu maľovania totiž vzniká príbeh, ktorý v istom momente akoby prebral nadvládu nad svojím životom. Pôvodné postavičky sú premaľované inými. Tvar potrubia či elektrického vedenia sa mení a rovnako s ním sa mení aj predel medzi dôležitejšou a tou menej dôležitou časťou obrazu.
Šille je považovaný za maliara, ktorý je inšpirovaný fenoménom mestskej generácie, globalizáciou. On sám si to však úplne nepripúšťa. Poukazuje na to, že súčasťou jeho obrazov sú aj zelené plochy, hory, lesy, voda, ktoré sú rovnako dôležitou inšpiráciou na jeho tvorbu ako mesto, v ktorom už niekoľko rokov žije a tvorí. Čistotu prírodných plôch narúša psychedelickými výbuchmi, toxickým smogom či neidentifikovateľným plynom vypúšťaným z útrob nadprirodzenej postavy. Čisté plochy obrazu sú znečistené, čo vyvoláva rôznorodosť pocitov.
Napriek globálnemu pôsobeniu samotného znečisťovania, Erik Šille uvažuje lokálne a zobrazuje len to, čo sa ho priamo dotýka. Nie je to z jeho strany egoizmus, ale úprimnosť výpovede, ktorá je často ironická až samozosmiešňovacia.
Autorka je výtvarná publicistka.
Erik Šille: Obrazy nového sveta. Galéria Slovenskej sporiteľne, Bratislava.
Výstava potrvá do 27. apríla 2008.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.